ANDREJ HLINKA
Slovák Ján Černoch 13. december 1912 † 25. júl 1927 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup Uhorska.
Ján Černoch, ThDr. (maď. János Csernoch, rodná matrika uvádza Csernoh) (* 18. apríl 1852, Skalica – † 25. júl 1927, Ostrihom, Maďarsko) bol ostrihomský arcibiskup, kardinál, knieža prímas Uhorska. Pri vzniku Československa v roku 1918 sa mnohí slovenskí kňazi aj politici prikláňali k slovenskej autonómii v Uhorsku ponúkanej Maďarmi, lebo liberálnym Čechom nedôverovali. Jedným z tých, čo nechceli spoločný štát s Čechmi bol aj ostrihomský arcibiskup Ján Černoch. Černochove obavy sa neskôr ukázali ako skutočné a pravdivé...
Ján Černoch sa do rodiny Pavla Černocha a Alžbety, rod. Novákovej v Skalici č. p. 68 podľa vtedajšieho číslovania; za krstných rodičov mu boli Juraj Blaho a Anna Polakovič, rodičia budúceho bratislavského kanonika a slovenského kultúrneho pracovníka Pavla Blahu (1844 – 1938). Po ukončení gymnázia študoval teológiu vo Viedni.
Pittsburská dohoda bola politická dohoda, ktorú 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom. Pittsburská dohoda mimo iného zaručovala Slovensku vlastnú autonómiu s vlastným parlamentom a vládou. Názov štátu Česko - Slovensko mal mať pomlčku ako Rakúsko - Uhorsko.
Beneš a Masaryk zneužili pracovné cesty M.R. Štefánika v Rusku, sfalšovali jeho podpis a vytvorili Československo bez slovenskej autonómie, čím sa začala česká liberálna kolonizácia kresťanského Slovenska. Andrej Hlinka sa snažil celý zločinecký podvod riešiť diplomaticky vo Francúzku, ale Česi Hlinku po návrate z Francúzska Uväznili a týrali ho niekoľko mesiacov...
Po voľbách do národného zhromaždenia ČSR v roku 1935 hrozilo, že vládu v Československu zostaví Sudetonemecká fašistická strana. V Čechách do roku 1945 žilo okolo 40% Nemcov! (Po Svätoplukovej smrti Česi dobrovoľne v roku 895 vystúpili zo Svätoplukovej slovenskej ríše, zložili otrockú vazalskú prísahu Nemcom a spoločne s Nemcami napadli slovenskú ríšu. Od tej doby brali Nemci Čechy ako svoje územie a postupne ho kolonizovali. Česi do roku 1344 nemali ani vlastného arcibiskupa a platili dane arcibiskupstvu v Pasove...). Bez Slovenska a Slovákov by už Čechy ani Česi neexistovali, len sudetonemecká Bohemia. Česká vďačnosť je príslovečná... Nemci už údajne zákulisne rokujú s Putinom o vrátení Sudet aj Západných Čiech Nemecku?
Eduard Beneš prosil A. Hlinku aby podporil jeho stranu pri zostavení vlády a sľúbil za to Slovenskú autonómiu s vlastnou vládou. Len, čo bola zostavená vláda s podporou Andreja Hlinku, falošný zločinec Beneš zabudol na všetky sľuby a tvrdo potieral akékoľvek slovenské snahy o vlastné národné slobody... Beneš presadzoval ideológiu jedného Československého národa, kde bol slovenský jazyk len českým nárečím... Česi bolí tí, ktorí mali Slovákom určovať ako majú žiť a ako sa majú správať.
Ďalším bojom o slovenskú autonómiu bolo SNP a koniec vojny keď Národná rada SR (Vavro Šrobár, Gustáv Husák...) fungovala ako autonómna slovenská vláda. Zločinec Beneš po vojne Národnú radu SR zrušil, ustanovil centrálnu Českú vládu v Prahe a Slovensku zobral Podkarpatské Slovensko z Užhorodom a daroval ho Stalinovi. Beneš zobral Slovensku aj viaceré dediny na severe Slovenska a daroval ich Poľsku. Beneš, veril, že slabšie oklieštené kresťanské Slovensko budú môcť Česi lepšie liberálne kolonizovať.
Začiatkom marca 2024 sa český premiér liberál Peter Fiala odmietol stretnúť so slovenským premiérom Róbertom Ficom podľa vopred dohodnutého stretnutia, aby tak podporil kandidatúru liberála Ivana Korčoka na Prezidenta SR. Dva týždne pred voľbami prezidenta SR sa český premiér Fiala stretol s Predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom a tajne aj s Ivanom Korčokom, liberálnym kandidátom Progresívneho Slovenska na prezidenta SR.
Čo k tomu dodať. Niektoré javy sa v dejinách opakujú... Vozenie študentov z Čiech v autobusoch na voľby na Slovensku dňa 30. 9. 2023 podporované českým prezidentom liberálom slobodomurárom Petrom Pavlom nie je výnimkou... Pred slovenskými parlamentnými voľbami do NR SR v septembri 2023 český prezident liberálny prezident Peter Pavel v USA pred novinármi prehlásil, že ak sa na Slovensku do vlády dostane Róbert Fico, že on český prezident Peter Pavel s ním nikdy nebude hovoriť ani prerokúvať žiadne diplomatické veci... Tým český prezident Peter Pavel hlboko zasiahol do predvolebnej kampane na Slovensku. Ak by bolo Slovensko svojprávny nezávislý štát, už dávno by bola podaná žaloba na Medzinárodný súd na Petra Pavla aj Petra Fialu za nezákonné zasahovanie do volieb na Slovensku. Americká vojenská základňa na Slovensku je symbolom obmedzenia slovenskej nezávislosti.
Voľby do Národného zhromaždenia 1935
Štát Československo
Druh parlamentné voľby
Orgán Národné zhromaždenie
Dátum 19. mája 1935
Počet strán 16 do Poslaneckej snemovne
15 do Senátu
Výsledky volieb do Poslaneckej snemovne
Percentá hlasov pre Sudetonemeckú fašistickú SdP a KdP 15.18 %
RSZMĽ 14.29 %
ČSSD a Žid. s. 12.55 %
KSČ 10.32 %
ČSNS 9.18 %
ČSĽ 7.48 %
Autonom. blok. 6.86 %
NZj 5.57 %
ČŽOSS 5.44 %
DSAP 3.64 %
OKSZP/MNP/ZDP 3.55 %
NOF 2.04 %
DCV 1.98 %
BdL 1.73 %
ostatní 0.19 %
Počet poslancov v komore
SdP a KdP (44) RSZMĽ (45) ČSSD a Žid. s. (38) KSČ (30) ČSNS (28) ČSĽ (22) Autonom. blok. (22) NZj (17) ČŽOSS (17) DSAP (11) OKSZP/MNP/ZDP (9) NOF (6) DCV (6) BdL (5)Výsledky volieb do Senátu
Percentá hlasov SdP 15.01 %
RSZMĽ 14.33 %
ČSSD 12.51 %
KSČ 10.18 %
ČSNS 9.24 %
ČSĽ 7.66 %
Autonom. blok. 6.80 %
NZj 5.64 %
ČŽOSS 5.41 %
DSAP 3.73 %
OKSZP/MNP/ZDP 3.57 %
DCV 2.12 %
ostatní 3.77 %
Počet poslancov v komore
SdP (23) RSZMĽ (23) ČSSD (20) KSČ (16) ČSNS (14) ČSĽ (11) Autonom. blok. (11) NZj (9) ČŽOSS (8) DSAP (6) OKSZP/MNP/ZDP (6) DCV (3)Poradie volieb
Poradie 4. voľby do Nár. zhrom.
1929 1935 1946
(Úst. n. zh.)
Politický portál
Voľby do Národného zhromaždenia v roku 1935 sa konali dňa 19. mája 1935. Išlo o v poradí štvrté voľby (predtým v rokoch 1920, 1925, 1929) v období prvej republiky.
Volebný systém
Napriek snahe o zmenu volebného systému, kedy k zisku mandátu by bolo potrebné získať aspoň 300 000 hlasov, s výnimkou menšín (čo by sa dotklo najmä poľskej a židovskej), kedy malo stačiť 50 000 hlasov do poslaneckej snemovne a 60 000 do senátu sa nakoniec mandáty mali prideliť len tým stranám, ktoré buď vo volebnom kraji získali 20 000 hlasov alebo celoštátne 120 000 hlasov. Cieľom bolo hlavne pomôcť aktivistickým nemeckým politickým stranám proti SdP (BdL alebo Nemecká kresťansko-sociálna strana ľudová). Nová volebná úprava viedla k spájaniu niektorých menších politických strán do účelových volebných koalícií. Významným rozdielom voči predchádzajúcim voľbám bolo spojenie termínu volieb do dolnej a hornej komory do jedného dňa 26. mája 1935, týždeň po parlamentných voľbách, sa tiež konali voľby do okresných a krajinských zastupiteľstiev.
Dopad volieb
Volieb sa zúčastnilo 16 strán a koalícií, z nich mandáty získalo 14.[3] Zvolených bolo 300 poslancov a 150 senátorov.
Celoštátnym víťazom volieb do dolnej aj hornej komory sa stala Sudetonemecká strana, ktorá do poslaneckej snemovne získala o 70 000 hlasov viac ako druhá v poradí Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (agrárna strana). Kvôli systému skrutínií a prerozdeľovania hlasov v jednotlivých krajoch však viac mandátov získali agrárnici.[4]
Víťazom volieb podľa jednotlivých krajín ČSR sa stali SdP (Česká krajina), Československá strana ľudová (Moravskosliezska krajina), Autonomistický blok (Slovenská krajina) a KSČ (Podkarpatskoruská krajina).[5]
Výsledky volieb do Poslaneckej snemovne
Strana Počet hlasov Percentuálne vyjadrenie Počet mandátov Predseda
Sudetonemecká strana a Karpatonemecká strana[6][7][8] 1 249 530 15,18 % 44 Konrad Henlein
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu[9] 1 176 593 14,29 % 45 Rudolf Beran
Československá sociálno-demokratická strana robotnícka a Židovská strana[10] 1 034 774 12,55 % 38 Antonín Hampl
Komunistická strana Československa[11] 849 509 10,32 % 30 Klement Gottwald
Československá strana národno-socialistická[12] 755 880 9,18 % 28 Václav Klofáč
Československá strana ľudová[13] 615 877 7,48 % 22 Jan Šrámek
Autonomistický blok (HSĽS, SNS, Autonomní zemědělský sojuz a Poľská strana v Československu) 564 273 6,86 % 22 Andrej Hlinka
Martin Rázus
Andrej Bródy
Leon Wolf
Národné zjednotenie[14] Ruská nacionálno autonómna strana a Ruská národná strana[15] 456 353 5,57 % 17 Karel Kramář
Československá živnostensko-obchodnícká strana stredostavovská[16] 448 047 5,44 % 17 Rudolf Mlčoch
Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka v ČSR[17] 299 942 3,64 % 11 Ludwig Czech
Krajinská kresťansko-socialistická strana, Maďarská národná strana, Spišská nemecká strana[18] 291 831 3,55 % 9 Ján Eszterházy
Andor Jaross
Andor Nitsch
Národná obec fašistická[19] 167 433 2,04 % 6 Radola Gajda
Nemecká kresťansko-sociálna strana ľudová[20] 162 781 1,98 % 6 Friedrich Stolberg
Nemecký zväz poľnohospodárov[21] 142 399 1,73 % 5 Franz Spina
Ostatní -
Celková účasť (91,85%) 8 231 412 100 % 300
Výsledky volieb v Slovenskej krajine[22]22">upraviť | upraviť zdroj
Strana Počet hlasov % Počet mandátov Vedúci predstaviteľ
Autonomistický blok 489 631 30,12 20 Andrej Hlinka
Martin Rázus
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu 286 739 17,64 12 Milan Hodža
Krajinská kresťansko-socialistická strana, Maďarská národná strana a Spišská nemecká strana 230 713 14,19 8 Ján Eszterházy
Andor Jaross
Andor Nitsch
Komunistická strana Československa 210 754 12,97 6 Štefan Major
Československá sociálno-demokratická strana robotnícka 184 389 11,34 6 Ivan Dérer
Československá strana národno-socialistická 51 935 3,19 2 Igor Hrušovský
Československá živnostensko-obchodnícká strana stredostavovská 42 002 2,58 1 Bohuš Kianička
Československá strana ľudová 37 510 2,31 1 Martin Mičura
Národná obec fašistická 32 609 2,01 1 Ján Ivák
Sudetonemecká strana/Karpatonomecká strana 27 558 1,70 0 Franz Karmasin
Národné zjednotenie 25 490 1,57 1 Gejza Rehák
Nemecká sociálnodemokratická robotnícka strana 5 409 0,33 0
Zoznam zvolených poslancov za Slovensko v parlamentných voľbách v roku 1935
Výsledky volieb do Senátuupraviť | upraviť zdroj
Strana Počet hlasov Percentuálne vyjadrenie Počet mandátov
Sudetonemecká strana 1 092 255 15,01 % 23
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu 1 042 924 14,33 % 23
Československá sociálno-demokratická strana robotnícka 910 252 12,51 % 20
Komunistická strana Československa 740 696 10,18 % 16
Československá strana národno-socialistická 672 126 9,24 % 14
Československá strana ľudová 557 684 7,66 % 11
Autonomistický blok (HSĽS, SNS, Autonomní zemědělský sojuz a Polská strana v Československu) 495 166 6,80 % 11
Národné zjednotenie 410 095 5,64 % 9
Československá živnostensko-obchodnická strana stredostavovská 393 732 5,41 % 8
Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka v ČSR 271 097 3,73 % 6
Krajinská kresťansko-socialistická strana, Maďarská národná strana, Spišská nemecká strana 259 832 3,57 % 6
Ostatné strany 431 194 5,93 % 3
Celkom 7 277 053 100 % 150
Na Pražskom Hrade sa chílilo k večeru. Vojak hradnej stráže podal upratovačke sľúbený zlatý prsteň a vyzvedal:
- Nemáš niečo nové?-
Včera, keď som umývala okno, bolo mimoriadne horko. Z otvoreného Benešovho okna som počula Vavra Šrobára:
- Celý národ je Hlinkom ako zhypnotizovaný. Idú za nim ako slepé stádo. Najlepšie by bolo odstrániť ho ako Štefánika, lebo inak nám nebezpeční farári prerastú cez hlavu. Hitler má dôkazy o likvidácii Štefánika. Ak mu nepodpíšeš kapituláciu, dozvie sa to celý svet. Hlinka s kapituláciou nikdy nebude súhlasiť a môže nás zničiť s jeho autonómiou. Musíme ho odstrániť, kým nie je neskoro, aby sa československý národ nedozvedel to, čo nemá. -
Na to Beneš povedal:
- Československý národ je slepej a hluchej. Musí to vypadat jako pomalá normální smrt. Mám člověka, co mu jedem voddelá ledviny. -