ĽUDOVÍT ŠTÚR

    Drápačky peria zaspievali starú pieseň Slovenov o ich kolíske pod Tatrami. Stará Ľudmila si nabrala za hrsť peria a rozhovorila sa: 

       - Ľudovít Štúr zakladal spolky striezlivosti, čím si proti sebe poštval Maďarov aj  Židov. Dňa 12. 11. 1874 nacistický minister vnútra Kálmán Tisza zrušil - zo štátnych záujmov - Spolok miernosti sv. Ruženca, ktorý blahodárne účinkoval v Trenčianskej stolici. Ako motiváciu uviedol sťažnosti židovských krčmárov, že nemôžu platiť dane, lebo ich krčmy sú prázdne. Starý otec nám rozprával jeden príbeh: 

    - Po hradskej ceste pri lese sa vyrútili  dvaja jazdci na spotených koňoch. -

  -Maďarskí krčmári ťa nenávidia, lebo si pozakladal spolky striezlivosti a im klesli tržby v krčmách, -  utrúsil Vlasto jazdiaci na belušovi.

   - Keď Jožo, alebo Jano, čo nevedel písať, neprišiel do krčmy aj tak mu pomaďarčený krčmár napísal krížik, aby mu čím skôr mohol zobrať najlepšiu roľu. Pomaďarčený Slovák je horší, ako Turek, alebo Tatár. Praví Maďari už neexistujú tisíc rokov.  Tí, čo sa vydávajú za Maďarov, sú len pomaďarčení Slováci, Židia, alebo Turci, - zvolal Ľudovít Štúr -

       - Ak by sa Slováci nehádali, ktoré nárečie bude spisovné a či v ňom bude aj čeština, tak slovenský jazyk by bol úradným jazykom Uhorska, lebo v Uhorsku je raz toľko Slovákov, ako tých Židov a Turkov, čo sa vyhlasujú za Maďarov a presadzujú skomolené slovensko - turecko- latinsko- hebrejské esperanto ako maďarský úradný jazyk. Nesvornosť a rozbroje sú kliatbou Slovenska. Maďari na teba uvalili policajný dozor, ako na zločinca, lebo majú strach, že zverejníš pravdu o Slovenoch. Mám zlú predtuchu a snívalo sa mi o hyenách. Len, aby sme už boli v bezpečí na Morave, -  dodal Vlasto.

         Z poza lesa sa vyrútili piati maďarskí žandári. Salva z ručníc skosila Vlasta z koňa. Ranený Štúrov grošák padol do priekopy pri ceste a jeho jazdec stratil vedomie. Maďarský žandár s dlhými fúzami  zúrivo bodal bodák do Vlastovej hrude. Ostatní sa vrhli na Štúra a mlátili ho hlava nehlava zo všetkých strán. 

         Na ceste zahrkotal rakúsky koč. Dvere sa otvorili a na cestu vyskočil urastený na hladko oholený chlap v čistom koženom kabáte.  Z koltov v jeho rukách vyšľahli nečakané výstrely. Na ceste zostali telá troch rozstrieľaných žandárov a ich dvaja spolupáchatelia bezhlavo cválali k lesu.  Už boli len na dve konské dĺžky od hory, keď ich skosili dobre mierené výstrely.  Chlap zavolal kočiša a spoločne s ním ošetril raneného, dopichaného, dobitého Štúra a naložili ho do koča.  Mŕtvych odtiahli na jednu kopu  do lesa, nanosili na nich suché drevo a podpálili ho. Chlap si zložil klobúk so širokou strieškou, pomodlil sa a požehnal vatru. Zlatý prsteň na jeho prste mal očko s opálovým  slovenským dvojkrížom.

        Ľudovít Štúr zomrel v Modre 12. 1. 1856 na následky otravy z rany po bodáku a zlej lekárskej starostlivosti. Maďarskí žandári zbili aj Hurbana, Hodžu a iných aktívnych Slovákov. Niektorí útoky a mučenie neprežili. 

       Dňa 24. 2. 1887 dala  maďarská fašistická  vláda  z Trenčianskej župy násilne deportovať 170 slovenských detí.  Deti boli po stovkách násilne drasticky  odoberané slovenským katolíckym  rodičom a deportované aj zo Žiliny a iných slovenských miest do kalvínskych maďarských rodín na juh Uhorska. Na špinavé, ťažké práce otrocky zdierané  Slovenské deti, hlavne dievčatá vo veku 12 - 15 rokov boli v maďarských rodinách  aj pedofilne zneužívané, týrané, pomaďarčované a   násilne pod hrozbou mučenia okrádané o  katolícku vieru. Násilne deportované slovenské deti  bývali v maštaliach pri domácich zvieratách a nemali žiadnu šancu na školskú dochádzku, ktorá bola  v tej dobe už povinná. -