SLOVENSKÉ   PRAVIDLÁ

                                                        ĽUDMILA

            Počas oslavy SNP 2 z roku 871 (keď naši predkovia  Sloveni bez cudzej pomoci pod vedením  kňaza Slavomíra, slovenského kráľa Gorazdovho brata, vyhnali niekoľko-násobne silnejších okupantov markgrófov Engelšaka a Wilhelma II. dosadených nemeckým kráľom Ľudovítom II. Nemcom)  som druhého augusta dostala rôzne otázky ohľadom pravidiel slovenského správania. Na niektoré z nich pre pracovné a iné povinnosti odpovedám až teraz. 

     DAR  

     Najčastejším  dôvodom darovania daru je snaha urobiť druhému radosť, nakloniť si jeho priazeň, odvďačiť sa mu za jeho skutky, získať protekciu, výhodu v úradnej, alebo inej veci, uzmieriť si obdarovaného, odvďačiť sa mu ...

      Dary sa dávajú Pánu Bohu, priateľom, príbuzným, lekárom, sudcom, učiteľom, úradníkom, kňazom ... Skutočná hodnota daru nie je u dobrých ľudí v jeho obchodnej cene (Materialisti a konzumní modernisti hodnotia všetko podľa ceny.  Judáš sa stal materialistom, keď začal kradnúť zo spoločnej pokladničky.), lebo lacnejší darček môže urobiť väčšiu radosť ako drahý dar, ktorý zaväzuje obdarovaného k nejakej odplate, vďačnosti, ťarchám, podvodu, alebo ústupku.

       Tzv. tringelt v reštauráciách, obchodoch, kaderníctvach ... je dobrým darom a slovenským zvykom, ktorý prejavuje našu vďačnosť, štedrosť a spokojnosť so službou obdarovaného. Osobitným darom je finančný príspevok pre verejnoprospešné organizácie.

       Najčastejším darom sú kvety a knihy. Všeobecne platí zvyk, že menšia kytica by mala mať nepárny počet kvetov. Párny počet kvetov patrí na hrob a k pohrebným udalostiam. Žena môže darovať kvety len žene, chorému, alebo starému mužovi, prípadne umelcovi. Kvety v kvetináči si darujú len príbuzní a veľmi blízke osoby.

      Vhodný dar je jedným z dobrých skutkov, ktoré obohacujú darcu po duchovnej stránke a prispievajú k šťastiu v jeho životných aktivitách.  Sú prípady, keď sa za  najvhodnejší dar  považujú peniaze.


PODÁVANIE  RUKY

     Dobrým zvykom u slušných žien pri pozdrave je pozdrav vľúdne prijať a s úsmevom opätovať. Neodpovedať na pozdrav, je istým znakom nízkeho IQ a tzv. krčmového primitívneho spoločenského povedomia...

      Pri nezvyčajnom pozdrave (pracovná, rodinná návšteva, spoločenská udalosť...) môžeme pozdrav doplniť podaním ruky. Je nevhodné podávať ruku vo väčšej spoločnosti a pri náhodných (letmých) stretnutiach neznámych osôb.

     Pri podávaní ruky platí opačné poradie ako pri pozdrave. Ruku vždy podáva ako prvá žena, alebo osoba spoločensky významnejšia. Muž nikdy nepodáva ruku v rukavici. Žena si môže rukavicu nechať len na ulici.

     Rituálne podávanie rúk v rôznych variáciách (symbolizujúce rovnosť a bratstvo...) praktizujú členovia slobodomurárskych lóží.  

BOZK

     Všeobecne platí, že sa bozkávajú len príbuzní a ľudia dobre známi.  Na verejnosti by sa nemali vášnivo bozkávať milenci ani manželia. Nebozkáva sa muž s mužom ani žena so ženou. Ak sa bozkávajú dve ženy, obyčajne zostanú pri ľahkom dotyku líca na líce.

    Pri príbuzenských stretnutiach môže pobozkať muž ženu zľahka na líce. Nikdy nedáva  bozk  žena mužovi. Na ústa sa bozkávajú len manželia a veľmi blízki príbuzní. 

    Pri pobozkaní ruky sa žena nebráni, ani si neodťahuje ruku za chrbát ... 


POZDRAV

       Muž zdravý ženu vždy prvý - aj vtedy, ak je to osoba pracovne podriadená. Povinnosť pozdraviť má mladší muž voči staršiemu a podriadený voči nadriadenému.

              POHLADENIE   A  OBJATIE          

        Ak  chce  žena  ideologicky spriaznenému mužovi (S ktorým zdieľa minimálne podobné duchovné hodnoty.),  vyjadriť  úctu, vďačnosť, povzbudenie, uznanie, dôveru, spolupatričnosť hodnôt..., môže ho pohladiť po ruke, prípadne aj objať.

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky