SLOVENSKÍ   RYTIERI

                                                           Pripravil Horslav

    Prví kresťania boli neustále prenasledovaní a  pôsobili v tajnosti. Používali rôzne symboly ako je ryba, kríž a iné. Za prenasledovania kresťanov v Ríme v prvom storočí, utekali prenasledovaní kresťania na územie dnešného Slovenska.  V priebehu storočí vznikalo mnoho tajných kresťanských organizácií. Za komunizmu v ČSR pôsobila aj podzemná tajná kresťanská cirkev.    

      Pri  turistike v Jablonovom  a Súľove som sa zoznámil  s  turistom zo Švajčiarska,  ktorý  tvrdil, že je potomkom slovenských Levítov kresťanov, ktorí, ako vojnoví utečenci, prišli na naše územie v prvom storočí po  vzbure v Jeruzaleme v r. 65. a po porážke Jeruzalema Rimanmi  29. 8. 70.  Jeruzalemských kresťanov údajne viedla Sára dcéra Márie Magdalény, Ján syn Jozefa z Arimatei a Peter syn Jakuba Apoštola.  Po plavbe na lodiach cez more a pobyte v Arkádii v Grécku sa  po  Čiernom mori a  Dunaji preplavili do Komárna, kde vymenili lode za člny.

     Váh mal vtedy minimálne o 70% viac vody, ako dnes a miestami mal šírku okolo dvoch km. Po Váhu  preplavili na člnoch k sútoku rieky Rajec s Váhom, pri osade Divinka pod hradom Divín na ktorom sídlilo knieža Mierovej. Sára sa vydala za knieža Mieroveja. Potomkovia Sáry a slovenského kniežaťa Mieroveja založili tajné bratstvo slovenských bohatierov, ktoré reformoval slovenský arcibiskup Metod pod názvom rytieri Matky Božej.  

   Biskupovi Wichingovi sa pomocou vlastného biskupského vojska (pozostávajúceho z fanatických Bavorov), úplatkov a intríg podarilo zlikvidovať okolo 63% slovenských rytierov a od tej doby začala ríša Slovenov rýchlo upadať. Po sformovaní a protiútoku slovenských rytierov došlo k vyhnaniu Švába Wichinga z Nitry... 

     Neskôr pod vedením veľmajstra  Juraja Selepčéniho - Pohronca prijali  Slovenskí rytieri v Šaštíne 15. 9. 1683 meno Rytieri sedembolestnej patrónky Slovenov... Neskôr  došlo k používaniu skráteného názvu Slovenskí rytieri. 

   Po dobití Jeruzalemského chrámu 29. 8. v roku 70  (29. 8. výročie SNP), čím padla posledná bašta Jeruzalema a boli porazení Židia... XV. rímskou légiou z pevnosti Carnuntum so sídlom na pravom brehu Dunaja medzi Bratislavou a Devínom, dovliekla XV rímska légia, (v ktorej bojovali aj naši  predkovia Sloveni) na naše územie tisícky zajatých  Židov otrokov  najmä kresťanov a vzdelaných Levítov na stavbu ciest a opevnení. Kniežacia rodina Mierovejských (z ktorej vznikol  v Septimánii na hraniciach s Gáliou a Hispániou s hlavným mestom Narbonne a krajom Senegal francúzsky rod Merovejských) vykúpila z otroctva v pevnosti Carnuntum stovky zajatých vzdelaných Židov kresťanov, ktorí sa stali motorom kultúry, poľnohospodárskeho pokroku a vzdelanosti na Považí.

      Nemenovaní laicko - amatérski historici tvrdia, že deviati zakladatelia templárskeho rádu (r. 1114 - 1119) Sv. Bernard, francúzsky rytier Hugo de Payens, Godfrej..., mali pôvod na Slovensku u slovenských rytierov. Bratstvo bolo založené tajne r. 1114 a oficiálne bolo schválené jeruzalemským kráľom Baladuinom II.  r. 1119. Vybraní  templári (údajne sedem rytierov) kopali niekoľko  rokov (od. r. 1114)  pod Šalamúnovým chrámom v Jeruzaleme podľa tajnej mapy, ktorú na Slovensko v roku 70 priniesli utečenci  (Levíti...) z Jeruzalema.     

      Posledný veľmajster templárov Jacques de Molay  sa 12.9. 1307 dozvedel o pripravovanom útoku francúzskeho kráľa Filipa IV. (Filip IV. dal na čierny piatok 13. 10. 1307 zajať 15 000 spiacich templárov, ktorí mali od veľmajstra rozkaz neklásť žiadny odpor... Od tej doby je piatok trinásteho nešťastným dňom a trinástka symbolom smrti...) na templárov a tajne dal odviezť  sedem vozov templárskeho pokladu aj tajné dokumenty (vykopané pod Šalamúnovým chrámom), na Slovensko k slovenským rytierom, spojencom Matúša Čáka nepriateľa pápeža Klimenta V. a Filipa IV. Po zrušení templárskeho rádu  a prevzatí jeho majetkov rádom johanitov na základe buly Ad providam 2. 5. 1312, prešli templári na Slovensku do bratstva slovenských rytierov aj s pokladom a tajnými jeruzalemskými písomnosťami... 

        Bratstvo  pracuje v tajnosti, aby nebolo priamo zraniteľné nepriateľmi  slovenského národa, antikresťanskými ultraliberálnymi okultistickými sektami, posadnutými psychotronikmi... a mohlo účinne  bojovať za záchranu slovenského národa, pravého kresťanstva, slovenskú obrodu aj v časoch nadvlády antislovenských síl. 

   V Druhej svetovej vojne údajne zabili, alebo umučili  Nemci, Rusi, polopartizánski teroristi a komunisti  okolo 80% slovenských rytierov. Mnohí slovenskí rytieri zahynuli v koncentračných táboroch a v gulagoch na Sibíri.  Do bratstva slovenských rytierov sú od roku 871 údajne prijímané aj ženy. 

       Každá tajná národná  organizácia bojovala za záujmy svojej krajiny a úzkostlivo utajovala akékoľvek informácie o svojej existencii. Slovenskí rytieri dokázali majstrovsky zahmliť, utajiť, zamaskovať svoju existenciu a akékoľvek informácie  o bratstve, čím sa stali nezničiteľní, neporaziteľní. Mnohí bádatelia dodnes považujú existenciu bratstva slovenských rytierov za obyčajný predmet  ľudových povestí. 

      Ani ja osobne nechcem tvrdiť, nemôžem predložiť presvedčivé  dôkazy, či naozaj  bratstvo slovenských rytierov  skutočne existuje? V Samizdate Slobodný Slovák sa píše, že Slovenskí rytieri majú dôkazy o likvidácii M. R. Štefánika.   M. R. Štefánik v Paríži na jar 1919 hodil Benešovi kópie štátnych dokumentov na ktorých Beneš sfalšoval Štefánikov podpis aj  noviny v ktorých sa písalo, že Beneš prevzal zbierku Slovákov z USA  pre Slovensko v čiastke 6 miliónov dolárov a prehral ich v herniach MONTE CARLO v Monaku. Štefánik prehlásil:

   - Keď sa vrátim do Československa, pôjdeš pred súd. -  

   Chlapec, ktorý pásol kravy pri letisku vo Vajnoroch  údajne videl, ako po páde lietadla policajné komando naložilo živého Štefánika do auta a odviezlo preč. Údajne české delostrelectvo strieľalo dňa. 4. 5. 1919 okolo 12, 30 h. na lietadlo caproni 450 z Devína ihneď po  prelete Dunaja. 

     Po porážke poslednej bašty Jeruzalema 29. 9.  r. 70  XV. rímskou légiou z pevnosti Carnuntum so sídlom pri Bratislave  a Devíne, bol Jeruzalemský poklad zlatý obetný stôl, dva metre vysoký zlatý sedemramenný svietnik, dva oltárne stĺpy, a  zlatý nádoby..., odvezený do Ríma. V Ríme sa Jeruzalemského pokladu zmocnili Vandali a odviezli ho do Kartága. V Kartágu sa Jeruzalemského pokladu zmocnili Bizantínci a odviezli ho do Konštantínopolu. 

   Pred dobitím Konštantínopolu v r. 1453, dal cisár Konštantín XI. previezť Jeruzalemský poklad do Kyjevsko - pečorskej Lavry. Bol to jaskynný komplex pod starým kláštorom v Kyjeve, ktorý patril pod správu  konštantínoplského patriarchu.

    Cisár Konštantín XI. mal k dispozícii len 4983 svojich mužov a asi 2000 cudzincov, hlavne Talianov. Veľkým hrdinom bol hlavne Janovčan Giovanni Giustiniani, ktorý hrdinsky spolu s cisárom bránil mesto. Sultán Mahmed II. útočil s mohutným delostrelectvom kresťanskej výroby a vojskom o sile 80 000 vojakov. Mesto odolávalo šesť týždňov. Nakoniec 29. mája boli hradby prelomené.  Cisár Konštantín XI. utiekol podzemnou chodbou v prestrojení...  do Kyjeva aj s Jeruzalemským pokladom... V Kyjeve sa Konštantín XI. vydával za ruského kupca. Oženil sa so Slovenkou  pochádzajúcou z Trenčína a zanechal dvoch synov...

     Cez Prvú svetovú vojnu sa Československé légie zmocnili ruského štátneho pokladu 150 000 ton zlata, množstva starožitností aj Jeruzalemského pokladu. Ruský štátny poklad bol prevezený do Prahy, ale Jeruzalemský poklad bol ukrytý na Slovensku. O mieste úkrytu Jeruzalemského pokladu vedel M. R. Štefánik aj F. Čatloš. Jeruzalemský poklad chcel na Slovensku  získať E. Beneš, A. Hitler aj Stalin... V súčasnej dobe po ňom údajne na Slovensku pátrajú zahraničné tajné služby...

     - Non nobis, Domine, non nobis, sed nomini Tuo da gloriam! -    Žalm 115/1

   - Nie nám Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slávu!-