SLOVENSKÝ ANTISEMITIZMUS

Milí čitatelia, ak máte nejaké pripomienky k nasledujúcemu textu, budeme radi ak nám napíšete.

E- mail: sokolne@zoznam.sk

Nestranná, nefalšovaná pravda je ako liek a pomáha k zmiereniu, vzájomnému odpusteniu a pokojnému spolužitiu. Klamstvo vyvoláva nenávisť a pomstu. Podľa sčítania ľudu bolo v r. 2021 na Slovensku 592 Židov. Globalizovaný ultraliberalizmus redukuje počet Židov v Európe viac ako časté stredoveké pogromy. Ak boli nejaké sociálne problémy, niektorí vládcovia hádzali vinu na Židov.

Korene vzájomných priateľských aj nepriateľských vzťahov medzi Židmi a našimi predkami Slovenmi siahajú hlboko do obdobia vzniku krasťanstva v Judei - Plestíne. Ortodoxní Židia neveria v Božiu Trojicu a dodnes prezentujú Ježiša Krista ako obyčajného človeka..., ale kresťania ho uctievajú ako Božieho syna...

Najväčšou chybou nejedného historika a antisemitu bolo plošné nálepkovanie všetkých Židov do jedného vreca, tak ako to robia niektorí Židia dodnes, keď vojnové Slovensko označujú ako fašistický štát. Pritom každý dobre vie, že ani 10% Slovákov nebolo za fašizmus a na počet obyvateľov Slováci zachránili najviac Židov na Svete. Takmer každá slovenská rodina cez vojnu ukrývala Židov, alebo im nejakým spôsobom pomáhala. Dokazuje to aj množstvo titulov - spravodliví medzi národmi. Do januára 2023 dostalo od Izraela titul - spravodlivý medzi národmi 603 Slovákov.

A. Hitler Viedeňskou arbitrážou 2. 11. 1938 zobral antifašistickému Slovensku veľké územia a dal ich svojmu spojencovi fašistickému Maďarsku. A. Hitler súhlasil so zabratím severnej časti Slovenska Poľskom... Je zaujímavé, že ani jeden Žid neprotestoval proti trhaniu Slovenska. Naopak, mnohí Židia podporili Hitlerovu Viedeňskú arbitráž a znepriatelili si slovenský národ, čo vzbudilo hnev Stvoriteľa aj slovenského národa...

Slovensko bolo úplne závislé od Nemecka a predseda vlády Vojtech Tuka bol oddaným sluhom Adolfa Hitlera a okamžite po nástupe do funkcie si presadil zákaz činnosti komunistickej strany na Slovensku. Hitler chcel najprv rozdeliť Slovensko medzi Poľsko a Maďarsko, ale neskôr sa rozhodol, že urobí zo Slovenska výkladnú skriňu svojej propagandy, aby ukázal ako môže byť dobre neárijskému štátu pod nadvládou nemeckej ríše. Nemci ovládali slovenský priemysel a až 70% slovenského vývozu putovalo do Nemecka. Hitler si stanovil tri podmienky k existencii Slovenska:

1. Aby bola privilegovaná nemecká menšina na Slovensku

2. Aby dobre fungovalo radikálnejšie prohitlerovské krídlo Hlinkovej gardy. Umiernenejšie krídlo Hlinkovej gardy s Jozefom Tisom a inými sa snažili fašisti odstaviť od politického diania.

3. Aby slovenská vláda zabezpečila deportácie 90 000 Židov zo Slovenska.

Z 90 000 Židov bolo zo Slovenska deportovaných 70 000 Židov. Jozef Tiso udelil okolo 5 000 písomných výnimiek pre Židov, ktorí nemohli byť deportovaní. Časť Židov utiekla do hôr k partizánom. Z 12000 partizánov bolo okolo 1500 Židov.

Slovenskí biskupi nabádali J. Tisa, aby podal demisiu. J. Tisa kritizoval aj jeho priamy nadriadený nitriansky biskup Kmeťko a navrhoval mu, aby podal demisiu... Slovenskí biskupi vydali pastiersky list s podobenstvom o milosrdnom samaritánovi, v ktorom nabádali veriacich k záchrane prenasledovaných Židov. Tisícky Židov zachránili statoční Slováci a Slovenky, pričom riskovali svoje životy. V Januári 2024 bolo 600 Slovákov, ktorým Izrael udelil Titul - Spravodliví medzi národmi. Na počet obyvateľov sa Slovensko umiestnilo na prvom mieste. Veľké štáty majú menej občanov s titulom spravodliví medzi národmi ako Slovensko.

Je to smutné, keď niektorí stupídni historici nedokážu rozlíšiť fašizmus od antisemitizmu, radikálneho konzervativizmu, nacionalizmu a vlastenectva. Nemeckými fašistami vydieraný, manipulovaný slovenský vojnový štát mal svojich fašistov, demokratov, kresťanov, liberálov, menšiny, pravicových radikálov aj modernistov, podobne ako Slovensko dnes. Nálepkovať vojnové Slovensko fašizmom, je podobné zlo ako ako vojnové židovské hviezdy na prsiach našich oddelených bratov Židov.

Fašizmus a komunizmus zlikvidoval milióny nevinných ľudí. Ultraliberalizmus zlikvidoval viac nevinných ľudí (nenarodených detí, zavraždených seniorov eutanáziou ...) ako komunizmus aj fašizmus dohromady. Málokto vie, že fašisti vraždili v plynových komorách ako prvých telesne postihnutých ľudí.

Tak ako majú Slováci ateistov, ultraliberálov, kresťanských konzervatívcov, marxistov..., tak majú aj Židia rôzne názorové skupiny. Priamo v Izraeli je mnoho kresťanov židovskej národnosti aj ateistov a ortodoxných Židov. Novodobou skutočnosťou v Izraeli je časté konvertovanie Židov na kresťanstvo. V roku 1938 žili na Slovensku bohatí ortodoxní Židia konzervatívci a moderní chudobní Židia neológovia. Medzi obidvoma skupinami boli názorové rozdiely vedúce k nepriateľstvu..., čo sa odzrkadlilo v slabej, alebo žiadnej pomoci bohatých vzdelaných ortodoxných Židov chudobným neológom pri záchrane pred fašizmom. Neológovia mali dobrý vzťah k Slovákom a často sa vyskytovali medzi nimi manželstvá Židov a Sloveniek.

Bohatí ortodoxní Židia konzervatívci mali mimoriadne dobrý... vzťah k Maďarsku a ľahšie získavali od fašistov výnimky od deportácií do plynových komôr. Ortodoxných Židov zahynulo v koncentračných táboroch o 94% menej ako moderných Židov neológov. Existujú rôzne neoverené správy, že ortodoxní konzervatívni vzdelaní Židia a tajné organizácie ako SION 666 a Hebron 666 mali tajné dohody s Hitlerom na likvidáciu s kresťanmi krížených neológov Židov v Európe, ktorých boli už milióny.

Niečo podobné sa odohralo v Judei - Palestíne v židovsko rímskej vojne od roku 65 do 29. 9. 70, keď sa bohatí vzdelaní ortodoxní farizeji a Hebron 666 rozhodli, že narastajúci počet chudobných kresťanov v Židovskom národe (Okolo 77% Židov sa vtedy údajne obrátilo na kresťanstvo a krížili sa aj so Samaritánmi a Palestínčanmi. Jeruzalem s apoštolom Jakubom na čele..., bol vtedy prvým sídlom, centrom kresťanstva, ako dnes Vatikán.) zredukujú umelo vyvolanou, vopred prehratou vojnou s mnohonásobne silnejším a väčším Rímom, aby zachránili ortodoxný farizejský judaizmus. Učenie saducejov (saduceji boli ateisti a neverili v Stvoriteľa ani v posmrtný život), zelótov, esénov, sikariov... bolo z Židovského náboženstva - národa násilne vytrhnuté a účelovo chránený, zostal len judaizmus vo farizejskom podaní, ako ho poznáme dodnes.

Prví Židia utečenci, kresťania, Levíti, eséni..., prišli na naše územie (údajne na Považie doviezli Mojžišovu palicu, Mojžišovu archu...) už v roku 65, keď správca sýrskej provincie a veliteľ XII. rímskej légie Cestius Gal, odtiahol z vrchu Vyhliadka pri vzbúrenom Jeruzaleme.

Podľa písomných prameňov slúžili v XV. rímskej légii aj naši predkovia Sloveni. Dňa 29. 09. v roku 70 dobyla XV. rímska légia z pevnosti Carnuntum na pravom brehu Dunaja medzi Devínom a Bratislavou, poslednú baštu Jeruzalema, Herodesov chrám. Po návrate do svojho sídla v Carnuntume pri Bratislave, privliekla XV. rímska légia z Judei tisícky zajatých Židov otrokov na stavbu ciest a opevnení. XV. rímsku légiu sprevádzali židovskí kupci Markytáni, ktorí vykúpili časť Židov z otroctva a prepustili na slobodu. V tej dobe vznikali na našom území prvé židovské aj kresťanské osady.

Židia, nenávidiaci Rím mali bližšie k Avarom, ktorí boli kresťanmi ariánmi (Ariáni vnímali Ježiša Krista len ako človeka proroka, podobne ako Židia a praktizovali mnohoženstvo, neverili v Božiu trojicu rovnako ako Židia...), ako k rímskym kresťanom Slovenom. Katolícka cirkev je do istej miery chápaná ako pokračovanie Rímskej ríše.

Židia už od čias Svätoplukovej slovenskej ríše podporovali Maďarov a preto vzťahy Slovenov a Židov nemôžeme oddeliť od Maďarov. Známa je obchodná akcia biskupa Wichinga a židovských kupcov, ktorí v Benátkach predali 200 slovenských kňazov ako otrokov. Pri vpádoch do slovenskej ríše v r. 906 a vražde slovenského kráľa Mojmíra II., ktorý vládol z Ostrihomu, ukazovali židovskí kupci Maďarom brody cez rieky, prechody cez hory a slabé miesta v slovenskej obrane. Židovskí kupci predávali Maďarom rôzne zbrane, tovar..., a kupovali od nich zajatcov (slovenské ženy a deti), otrokov aj korisť a predávali to v mnohých krajinách.

Židia v Maďarsku sú významnou európskou židovskou komunitou. Maďarsko je v súčasnej Európe výnimočné tým, že má stále pomerne početnú židovskú populáciu aj rušný židovský život. V súčasnosti je židovská populácia v Maďarsku najväčšia v stredo-východnej Európe a má zhruba 49 000 obyvateľov.

V roku 1930 bolo v Maďarsku viac ako 5 % (t. j. 444 567) obyvateľstva židovského vyznania. V Budapešti bol podiel Židov omnoho väčší: išlo o pätinu obyvateľstva. Dnes je Budapešť jedným z mála miest v Európe, ktoré sa môžu pochváliť veľkým počtom činných synagóg, niekoľkými rabínmi, kantormi, židovskými mäsiarmi aj svojím vlastným rabínskym seminárom. V Budapešti stojí najväčšia synagóga v Európe - Veľká synagóga - ktorá je zároveň štvrtou najväčšou synagógou na svete. V hlavnom meste sú tri židovské školy a tiež jedna stredná škola - Gymnázium Anny Frankovej. V Budapešti dvakrát mesačne vychádzajú noviny a raz mesačne časopis zameriavajúci sa na súčasné udalosti týkajúce sa miestneho židovstva. V hlavnom meste sa nachádza 10 košer mäsiarstiev, košer pekáreň a reštaurácia. Maďarsko ďalej exportuje macesy, košer víno a košer mäso. Jedným z hlavných problémov je tu asimilácia. V 90. rokoch bol v Maďarsku stále problémom antisemitizmus a radikálne nacionalistické uskupenia. V rokoch 1992 a 1993 prebehli rasovo motivované útoky na Židov, Rómov a študentov zo zahraničia. Ugrofašizmus v Maďarsku pod autokratickou vládou údajného agenta Moskvy V. Orbána sa prejavuje stupňovaním nenávisti proti Ukrajine, USA, Židom, Slovákom aj Srbom a Rumunom. Stupňujúci sa antisemitizmus u veľkého brata Ruska a exodus stoviek prenasledovaných Židov z Ruska vyvoláva antisemitské vášne aj v Maďarsku.

Ešte v r. 1787 dal rakúsko - uhorský cisár Jozef II. Slovákom - Slovenom návrh, aby si zostavili spisovnú slovenčinu, ktorú chcel vyhlásiť za úradný jazyk Uhorska. Židia v Uhorsku sa cítili Maďarmi a chudobnými Slovákmi pohŕdali, preto podporili vznik spisovnej maďarčiny, ktorá bola v r. 1840 vyhlásená za úradný jazyk Uhorska. Židia v Uhorsku boli ekonomickým, duchovným aj vojenským motorom štátu. Mali v rukách obchod (krčmy), bankovníctvo, armádu, súdy, políciu, školstvo, podnikateľský sektor, priemysel, vlastnili okolo 90 % najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy... Bez vzdelaných Židov, by negramotní Maďari nikdy nezostavili spisovnú maďarčinu, ani by ju nepresadili ako spisovný jazyk. Ešte v r. 1840 žilo v Uhorsku minimálne o 43% viac ľudí slovenskej národnosti ako Maďarov a Židov. Od tej doby začala rýchla maďarizácia a násilné pomaďarčovanie Slovákov. Dnešná Budapešť bola v tej dobe dvoma mestami, slovenským Budínom a židovsko- maďarskou Pešťou. Pri genetických výskumoch amerických vedcov v r. 1990 bolo dokázané, že okolo 84% obyvateľov Maďarska má slovenské gény a len 4% obyvateľov Maďarska má maďarské hungárske gény. Je to dôkaz toho, že pôvodné domorodé slovenské obyvateľstvo, bolo pod vedením maďarskej šľachty židovskej národnosti, brutálne násilne pomaďarčené.

Židia mali privilégiá na vlastnenie krčiem a obchodov v Uhorsku. V mnohých slovenských rodinách sa traduje, že keď negramotný Jožo neprišiel do krčmy aj tak mu krčmár Žid pripísal krížik, aby si čím skôr mohol privlastniť jeho roľu. Mocenské postavenie vzdelaných neskutočne bohatých Židov vlastniacich priemysel, školstvo, súdy, poľnohospodársku pôdu, lesy..., dávalo priestor na bezbrehé vykorisťovanie chudobných, negramotných, bezbranných Slovákov.

Po prvej svetovej vojne bojovali Židia (Židia sa hrdo vydávali za maďarských občanov.) za to, aby Slovensko zostalo súčasťou Maďarska a nenávideli M. R. Štefánika, v ktorom videli hrozbu pre ich milované Uhorsko.

V Žiline aj na iných miestach ČSR Židia spolu s Maďarmi strieľali do Československého vojska... Dňa 4.11. 1918 Vavro Šrobár napísal z Hodonína na Najvyššie veliteľstvo Československej armády do Prahy:

- Židia v Novom Meste nad Váhom postrieľali 60 Slovákov - Desiatky ranených, medzi ktorými boli údajne aj tehotné ženy a deti, zomreli neskôr na následky zranení.

Je to neskutočná urážka hovoriť o Slovensku ako o fašistickom štáte, keď sa u nás len okolo 6% ľudí(maďarskej a nemeckej národnosti) hlásilo k fašizmu. Slováci na počet obyvateľov zachránili s nasadením vlastných životov najviac Židov na svete, kŕmili počas vojny aj celého SNP, okrem ukrývajúcich sa Židov..., 60000 povstaleckých vojakov a 12 000 partizánov... Slovák slobodomurár Imrich Karvaš guvernér národnej banky Slovenska dal do Banskej Bystrice, so súhlasom ministra obrany F. Čatloša, previezť pre potreby SNP tri miliardy slovenských korún (Slovenská koruna bola v tej dobe najsilnejšou menou v Európe.) na nákup potravín liekov a iného materiálu pre povstalcov. Minister obrany evanjelik F. Čatloš utiekol dňa 2. 9. 1944 k povstalcom do Banskej Bystrice.

Prefíkaný ultrafašista Miklós Horthy, priateľ Benita Mussoliniho a A. Hitlera sa dostal na politický trón v maďarskom kráľovstve tak, že s po zuby ozbrojeným komandom vtrhol do parlamentu ako výpalník a pod hrozbou zastrelením sa dal zvoliť za miestokráľa - fašistického vodcu diktátora Maďarska. Tesne pred skončením vojny zahral divadlo tajným rokovaním s USA a všetky zločiny sa mu, vrahovi Židov a Slovákov, zázračne odpustili aj fašistickému Maďarsku.

Jozef Tiso bol navrhnutý - in memoriam na Izraelské ocenenie - spravodlivý medzi národmi za záchranu 30 000 Židov. Ani jeden Slovák vrátane Jozefa Tisa nebol v Norimbergu po vojne obžalovaný ani odsúdený ako vojnový zločinec! J. Tiso bol demokraticky zvolený, za jeho vlády nebol vynesený ani jeden rozsudok trestu smrti... a napriek tomu ho mnohí z LGBTI menšín, Židia, komunisti, liberáli a niektorí slobodomurári najnižších stupňov (Slobodomurári, čo sa dostanú na stupeň 33 si vážia kresťanov aj vieru v Stvoriteľa, lebo majú vyššie osvietenie, poznanie...) plní nenávisti proti kresťanom, označujú za fašistu a vojnového zločinca... Jozef Tiso aj F. Čatloš a A. Mach vedeli o prípravách SNP. A. Mach udržoval priateľské vzťahy s G. Husákom, Vavrom Šrobárom aj Lacom Novomeským a inými. Jozef Tiso aj F. Čatloš navrhovali spoločné povstanie komunistov, Židov aj slobodomurárov a kresťanov proti fašistom Nemcom, ale Beneš všetky snahy o spoločné povstanie slovenskej vlády a ilegálnej opozície proti Nemcom prefíkane sabotoval z nenávisti proti J. Tisovi, slovenskej samostatnosti, prekvitajúcej kresťanskej demokracii na Slovensku ekonomicky aj sociálne najsilnejšej v Európe a z túžby po pomste J. Tisovi.

Jozef Tiso sa viac krát pred F. Čatlošom aj G. Medrickým vyjadril, že nemecký démonický fašizmus je smrteľne nebezpečný pre Slovenských kresťanov a nadradenú vyvolenú panskú árijskú rasu Nemcov Germánov označoval za namyslených krutých barbarov pohŕdajúcimi Slovákmi aj Slovanmi ako sluhami vyvolenej nemeckej rasy. J. Tiso prorocky predpovedal pád nemeckého fašizmu aj neskorší zánik ruského komunistického impéria. J. Tiso vedel o plánoch A. Hitlera vyviezť Slovákov za Ural.

Čech Beneš z nenávisti ku kresťanom rozbil jednotu politických zoskupení Slovákov, len aby sa po vojne mohol pomstiť a nezáležalo mu na tom, že spôsobí smrť a utrpenie tisícom Židov aj Slovákov.

Jozef Tiso udelením výnimky z účinnosti - Židovského kódexu zachránil okolo 30 000 Židov. Po potlačení SNP nahnevaný veliteľ nemeckej operácie na Slovensku hodil na stôl J. Tisovi stovky dokladov na udelenie výnimky z deportácie pre Židov, ktorých Nemci zaistili a zlikvidovali. Od tej chvíle klesla pozícia J. Tisa voči Nemcom na bod mrazu. Nemci dostali príkaz zrovnať so zemou Banskú Štiavnicu, Zvolen aj Banskú Bystricu a popraviť 20 000 zajatých Slovákov. Podobne ako v českých Lidiciach a Ležákoch by zahynulo minimálne 60 000 Slovákov a vznikli by mnohomiliardové škody na majetkoch nevinných Slovákov. Po veľkom sebazaprení... sa Jozef Tiso ponížil a prosil nemecké velenie o milosť pre tri slovenské mestá a zajatých Slovákov. Nemci nakoniec ustúpili s podmienkou, že J. Tiso vyznamená nemeckých vojakov a posvätí nemecké zbrane. V tej chvíli sa Jozef Tiso rozhodol obetovať svoj život, lebo dobre vedel, že ruská armáda je blízko a Nemci čoskoro prehrajú. J. Tiso sa neusiloval pokryteckými rokovaniami s USA zachrániť si svoj život ako fašista M. Horthy, ale išlo mu len o záchranu Slovenska a Slovákov. Do smrti hral čistú otvorenú hru národného socialistu, kresťana národniara, ktorý mal kritický pohľad na Židov, liberálov a komunistov. Viacerí historici sa prikláňajú k názoru, že J. Tiso bol antisemita, ale nebol fašistom. Po tom, ako bol Marián Magát z Dunajova obvinený za publikáciu - Židokracia, prešla drvivá väčšina autorov židovskej problematiky k tajnej samizdatovej tvorbe rozmnožovanej v elektronickej podobe. Až 78% opýtaných občanov Slovenska má strach povedať svoj názor na Židov vo vojnovom slovenskom štáte aj o SNP a našu dobu vnímajú ako nástup liberálnej totality, ktorá je horšia ako komunistická totalita. Až 96% učiteľov dejepisu má strach prezentovať nestranným odideologizovaným spôsobom pravý obraz SNP, čím sa len stupňuje antipatia voči Židom a komunistom, lebo doma si celé generácie Slovákov odovzdávajú skutočnú pravdu rovnako ako aj za zločineckého socializmu.

Niekedy okolo 21. 12. 2022 Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na Mariána Magáta z Dunajova pre rozsiahlu a dlhodobo páchanú závažnú extrémistickú trestnú činnosť. Úrad o tom informuje na sociálnej sieti.

- Extrémistická trestná činnosť v danom prípade súvisí aj s knižnou publikáciou obvineného, ktorá bola vydaná a publikovaná pod názvom - Židokracia -, ako aj s jej rozširovaním, - uviedla prokuratúra. Obžaloba bola podľa ÚŠP konkrétne podaná pre pokračujúci zločin rozširovania extrémistického materiálu, pokračujúci zločin výroby extrémistického materiálu, pokračujúci prečin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, pokračujúci prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, a pre prečin prechovávania extrémistického materiálu.

- V prípade uznania viny za žalovanú trestnú činnosť hrozí obvinenému trest odňatia slobody až do výšky osem rokov, - dodala prokuratúra.

Až 87% opýtaných si myslí, že ak by Maďari s pomocou Ruska zabrali južné Slovensko, prípadne aj celé Slovensko, tak Židia na Slovensku by to uvítali.

Viac o SNP napísal bývalý minister hospodárstva vojnovej SR Gejza Medrický prezývaný Biely Žid, ktorý s podporou Jozefa Tisa zachránil 1200 Židov, v publikácii - Minister spomína. - Podľa viacerých znalcov SNP bol E. Beneš zodpovedný za rozbitie ČSR a zlyhanie SNP, za čo mal byť ako zločinec postavený pred súd. Ako odmenu za SNP nám Rusi zobrali veľkú časť slovenského územia (Podkarpatskú Rus...), okolo 60 tisíc Slovákov odvliekli do fašistických Gulagov na Sibír. Vojaci červenej armády znásilnili tisícky slovenských žien, zabili tisícky Slovákov, orabovali, okradli tisícky slovenských rodín. Ako korisť odvliekli Rusi zo Slovenska množstvo strojov z fabrík, zbrane... Brali aj kone a kravy.

Viacerí pamätníci z Považia rozprávali, že kým sa štvavý manipulátor M. Horthy pomocou násilného fašistického puču nedostal na trón fašistického vodcu Maďarska, Židia aj Slováci na Slovensku aj v Maďarsku mali mnohonásobne lepšie spolužitie v harmonickej kresťanskej symbióze. Nejeden Slovák, ktorý zachránil cez vojnu Židov alebo im pomáhal, s horkosťou hovoril o ich nevďačnosti.

Pamätníci najčastejšie spomínali židovskú rodinu Bernátovcov, rodinu Kolkovcov od Bytče, Kleinovcov a Švarcovcov.

Generálmajor Otto Ivan Schvarz Sivák (narodil sa v r. 1923 v Bytči) sa ako bývalý československý letec v Druhej svetovej vojne preslávil vo vzdušných bojoch o Anglicko.

Prof. Bernát Freund (Bernátovci zanechali na Slovensku rozsiahle židovsko- slovenské potomstvo podobne ako aj Kolkovci...)sa narodil v r. 1849 v Bytči.

Bartolomej Klein sa narodil v Štiavniku pri Bytči v rodisku Jána Kuciaka 4.2. 1903 a zomrel v Žiline v r. 1972. Bol priekopníkom bezmotorového lietania v Československu. Bol 4x majstrom ČSR... V r. 1963 bol vyznamenaný francúzskym rádom...

Teddy Kollek ( Teodor Kolek *1911 +2007). Jeho starý otec učiteľ Áron Kollek (1846- 1916) sa do Bytče prisťahoval z Moravy. Jeho strýko Nathan Arnold Weinberger (1865- 1915) a bratranec Otto Weinberger (1914- 1982) pôsobili v Bytči ako učitelia. Teddy Kollek prichádzal do Bytče každé prázdniny k príbuzným Weinbergerovcom, Schlesingerovcom a Kohonovcom Do konca svojho života si na Bytču aj nemanželského syna s láskou spomínal. V Bytči, na Považí a v Štiavniku prežil Teddy Kollek množstvo krásnych chvíľ a nezabudnuteľných zážitkov aj so svojou prvou láskou, krásnou Slovenkou s ktorou údajne splodil verejne známeho syna. Hovorí sa, že jeho dlho utajovaný syn zanechal na Slovensku rozsiahle potomstvo slovenskej národnosti, ktoré sa teší obľube Slovákov. Po Anšluse Rakúska sa otec Teddyho Kolleka aj s rodinou uchýlil z Viedne do Bytče k svojej sestre Johanne Weinbergerovej. Keď bola vyhlásená v Žiline 6.10. 1938 slovenská štátna autonómia bol aj s rodinou vykázaný z Bytče ako cudzí štátny občan.

Teddy Kollek sa narodil 27. mája 1911 v Maďarsku, vyrástol vo Viedni a do Palestíny prišiel v roku 1938, keď musel aj s Otcom opustiť Bytču. Po vzniku Izraela v roku 1948 pôsobil v rokoch 1952 až 1964 ako hlavný poradca prvého premiéra Davida Bena Guriona. Viac krát, takmer na 30 rokov, bol zvolený za primátora Jeruzalema

Teddy Kollek bol známy svojou umiernenosťou a snahou urovnávať spory v etnicky a nábožensky rozdelenom Jeruzaleme, na čele ktorého stál takmer tridsať rokov. Za starostu (primátora) Jeruzalema ho zvolili v roku 1965 a na čele mesta stál aj počas blízkovýchodnej vojny o dva roky neskôr, keď Izrael obsadil východný Jeruzalem, sídlo arabskej populácie a židovských, kresťanských a moslimských posvätných miest.

Kollek bol známy svojou skromnosťou a úprimným priateľským vzťahom ku katolíkom. Obyvatelia ho volali Teddy, po uliciach chodil bez ochranky a jeho číslo telefónu bolo v telefónnom zozname. Za pôsobenia Kolleka vznikli v Jeruzaleme nové štvrte, parky a cesty. Podporoval mierové spolužitie Židov s arabskými obyvateľmi, ale zároveň bol za celistvosť Jeruzalema v rámci Izraela. Po 28 rokoch vo funkcii ho v roku 1993 vystriedal Ehud Olmert, neskorší izraelský premiér.

Keď Hitler zákerne podrazil Slovensko a podporil okupáciu južných častí Slovenska Maďarským kráľovstvom, stúpol odpor Slovákov proti fašizmu aj Nemcom. Po napadnutí Ukrajiny, prebiehali Slováci k Rusom a Nemci ich od chrbta strieľali ako králikov. Slovenskí vojaci na východnom fronte mali o 48% menšie dávky potravín a horšiu výzbroj aj výstroj ako nemeckí vojaci. To vyvolávalo nenávisť slovenských vojakov proti Nemcom. V Maďarsku fašizmus doslovne prekvital pod vedením prefíkaného ultrafašistu Miklósa Horthyho spojenca A. Hitlera.

V októbri 1938 predložili vedúci židovskej obce v Bratislave Maďarskému konzulátu petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu, ktorú podpísalo 15 000 Židov z Bratislavy. Dňa 01. 11. 1918 manifestovali v Bratislave pred Carltonom tisícky Židov za pripojenie celého Slovenska k Maďarsku, čím cynicky podporili protislovenské plány A. Hitlera a M. Horthyho.

Až 90% opýtaných si myslí, že utrpenie v SNP nám neuznalo ani Rusko ani Západ a napriek nesmiernym obetiam Slovákov v SNP zaradili Slovákov k porazeným fašistickým štátom. VIEDEŇSKOU ARBITRÁŽOU 02. 11. 1938 HITLER ROZKÚSKOVAL SLOVENSKO AKO TORTU A ROZDELIL VEĽKÚ ČASŤ SLOVENSKA MEDZI MAĎARSKO A POĽSKO. MAĎARSKO HITLEROVOU ARBITRÁŽOU ZÍSKANÉ SLOVENSKÉ ÚZEMIE VRÁTILO, ALE POĽSKO (ORAVSKÉ, SPIŠSKÉ A KYSUCKÉ OBCE) A UKRAJINA (PODKARPATSKÉ SLOVENSKO S UŽHORODOM, MUKAČEVOM...) SI HITLEROV DARČEK PONECHALI AKO PRÍVRŽENCI HITLEROVEJ IDEOLÓGIE. HITLEROV ZLOČINECKÝ POSTUP MLČKY SCHVÁLILI AJ JASTRABI V USA, NATO A EÚ.

V zámku Belredere vo Viedni sa 02. 11. 1938 zišli ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianskeho kráľovstva Joachim von Ribbentrop a Galazzo Ciano. Spoločne podpísali dohodu - Viedeňskú arbitráž, ktorou riešili slovensko - maďarský spor o pohraničné územia. Takto pridali Maďarskému Kráľovstvu vedenému ultrafašistom M. Horthym 10 390 km2 slovenského územia na ktorom bývalo 860 tisíc Slovákov. Slováci, čo sa takto ocitli v Maďarskom kráľovstve boli šikanovaní, rasisticky utláčaní, mučení a brutálne maďarizovaní na čom sa podieľali aj niektorí Židia a ani jeden Žid sa utláčaných a vraždených Slovákov nezastal. Desiatky Sloveniek boli znásilnené a zavraždené.

Po vyhlásení výsledkov Viedeňskej arbitráže sa po celom Slovensku konali búrlivé protižidovské demonštrácie a vlna antisemitizmu zachvátila celé Slovensko. Židia (maďarskej národnosti) s maďarským občianstvom boli násilne vyvezení na územie maďarského fašistického kráľovstva.

Horthyho Maďarsko sa v zahraničnej politike orientovalo predovšetkým na fašistické Taliansko, neskôr sa stalo voľným spojencom nacistického Nemecka. Významnou mierou sa podieľalo na okyptení Československej republiky, ktorá po druhej svetovej vojne dodávkami najmodernejších zbraní za miliardy korún v rozhodujúcej miere podporila víťazstvo Židov v Judei - Palestíne nad Arabmi a vznik Izraela. BEZ POMOCI (ČSR) ČIECH A SLOVENSKA V PRAVÝ ČAS BY DNES IZRAEL NEEXISTOVAL!

Ultrafašista M. Horthy v roku 1938. Na čele okupačných vojsk vtiahol na južné Slovensko, ktoré podľa výsledkov (prvej) Viedenskej arbitráže (podpísaná 2. novembra 1938) zabralo Maďarsko. Obsadzovanie južných oblastí Slovenska maďarským vojskom prebiehalo medzi 5. až 10. novembrom 1938, pričom akcia vyvrcholila príchodom Horthyho na bielom koni do Košíc 11. novembra 1938. Židia v Košiciach vítali ultrafašistu M. Horthyho na bielom koni, ako osloboditeľa a svojho vodcu. Ak sa niektorí málo múdri Židia nepoučia z histórie a budú podkopávať záujmy demokratického Slovenska, fašizovať a očierňovať mierumilovné slovenské kresťanstvo, obávam sa, že to môže mať pre nich katastrofálne následky, lebo Božie mlyny meľú pomaly, ale isto!

Vo svojom príhovore, okrem iného, M. Horthy v Košiciach sľuboval zvýšenie životnej úrovne a úplnú slobodu jazyka a kultúry. Ešte pred Vianocami 1938 maďarská armáda na okupovanom území zaviedla vojenskú správu. Hlavné námestie v Rimavskej Sobote, nieslo v rokoch 1938 až 1939 názov Horthyho námestie a rovnako Námestie osloboditeľov v Košiciach od 10. 11. 1938 do roku 1944.

Po vojne začal v ČSSR na popud Stalina inkvizičný hon na sionistov. Komunisti v ČSSR dali popraviť Žida Rudolfa Slánskeho a ďalších Židov spolu s ním.

Slobodomurári, liberáli, New Age, Židia, bývalí členovia ŠTB aj okultistické podsvetie, LGBTI skupiny..., prezentujú Jozefa Tisa ako zločinca, napriek tomu, že ani jeden Slovák nebol V Norimbergu obžalovaný ani odsúdený ako zločinec.

Jozefa Tisa veľká časť kresťanov, konzervatívneho a tradicionalistického Slovenska aj Moravy, považuje za svätého mučeníka. Keď slovenský arcibiskup Ján Sokol zvolal stretnutie historikov z rôznych krajín na tému SNP, tak vystúpil aj on osobne s myšlienkou, že Jozef Tiso nebol fašista a mal by byť rehabilitovaný. V podobnom duchu sa vyjadrili aj viacerí významní historici. Vzápätí sa zdvihla vlna mediálnych útokov zo strany LGBTI komunity, ultraliberálov a Židov..., čo vyvolalo nenávisť mnohých Slovákov a horúce vášne... O niečo neskôr bol Ján Sokol obvinený na prokuratúre z miliónových podvodov a vláčený po výsluchoch ako zločinec. Po odstránení J. Sokola z funkcie sa stal arcibiskupom liberál Róbert Bezák. Mám dôkazy, že arcibiskup Ján Sokol rozdal ľuďom v núdzi milióny slovenských korún a sociálnym rodinám pomáhal všade tam, kde mohol. Je mediálna sloboda prejavu len pre menšinové LGBTI komunity, liberálov a Židov, alebo aj pre kresťanov?

Všetkým Židom prajeme len to najlepšie, aby boli požehnaní pokojom a šťastným životom. Naši predkovia Sloveni privítali prvých Židov s chlebom lásky a soľou viery.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA

V roku 1938 Horthy podporil zavedenie pomerne prísnej protižidovskej legislatívy, ktorá postupne obmedzovala ich spoločenské uplatnenie.

Miklós Horthy, podporovaný Židmi aj Hitlerom, po územnom zisku na úkor Československa, keď v dôsledku (prvej) Viedenskej arbitráže bol k Maďarsku pripojený juh aj juhozápad Podkarpatskej Rusi spustil lavínu fašistických útokov proti Slovákom. Horthy získal súhlas Hitlera na obsadenie vojenskou silou aj ostatného územia Podkarpatskej Rusi. Boje sa začali útokom vojenských jednotiek maďarskej armády nadránom 14. marca 1939 na prístupových cestách k Chustu, hlavnému mestu autonómnej Podkarpatskej Rusi. Vývoj udalostí v Česko-Slovensku (rozpad Československa, vyhlásenie Slovenského štátu, vznik protektorátu) znamenal, že jednotky česko-slovenskej armády dostali z Prahy rozkaz neklásť agresorovi odpor a stiahnuť sa aj s výzbrojou na české územie. Predstavitelia Podkarpatska aj preto 15. marca 1939 vyhlásili samostatnosť nového štátneho celku - Karpatskej Ukrajiny.

Maďarská armáda pri postupe narazila na ozbrojený odpor miestnych obyvateľov. Obranné boje s maďarskou presilou viedli vojenské jednotky a domobrana podliehajúce veleniu exekutívy Karpatskej Ukrajiny, skončili víťazstvom maďarskej presily. Maďarsko do 18. marca 1939 obsadilo celé územia. Víťazi zajatcov bez milosti popravovali, resp. ich eskortovali na popravu k jednotkám poľského vojska, s ktorými sa zvítali na hraničných karpatských priesmykoch. Civilov - vlastencov maďarská okupačná moc terorizovala a väznila (vyšetrovňa a mučiareň Kovner v Mukačeve, koncentračné tábory Varjú-Lapos (Nyírtelek) a Kryva). Je nepravdepodobné, aby Miklós Horthy o tom všetkom nevedel. Po zániku Sovietskeho zväzu (december 1991) oficiálna ukrajinská historiografia vyhodnotila uvedené boje ako prvé boje Druhej svetovej vojny v Európe.

Už 15. marca Maďarsko obsadilo aj časť východného Slovenska. Keďže nenastala žiadna podstatná reakcia, 23. marca začalo z Podkarpatska útok na Slovensko. Priamy vojenský konflikt medzi prvou Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorý trval od 23. do 31. marca 1939 dostal názov Malá vojna. Maďarsko zaútočilo bez vyhlásenia vojny z okupovanej Karpatskej Ukrajiny. 4. apríla 1939 podpísali obe strany protokol o novej hraničnej čiare. Slovensko stratilo 74 obcí a viac než 40 000 obyvateľov, pričom šlo takmer výlučne o obyvateľov slovenskej a rusínskej, resp. ukrajinskej národnosti.

V roku 1940 sa Maďarsko chystalo vojensky napadnúť Rumunsko, čím by získalo späť územie Sedmohradska (Transylvánie), ktoré bolo pred prvou svetovou vojnou súčasťou Uhorska. Hitler však diplomaticky zakročil, takže Rumunsko Maďarsku odstúpilo polovicu Sedmohradska bez boja (30. apríla 1940 Druhá viedenská arbitráž).

V apríli 1941 sa Maďarsko stalo členom Osi a podieľalo sa vojensky spolu s Nemeckom a Bulharskom na vpáde do Juhoslávie. Onedlho vstúpilo do vojny proti ZSSR. V januári 1942 bolo na priamy rozkaz niekoľkých maďarských dôstojníkov v regióne Bačka, ktorý je súčasťou Vojvodiny, zavraždený veľký počet srbských a židovských civilistov a ich telá následne nahádzané do Dunaja a Tisy. Horthy bol po vojne braný na zodpovednosť za tento zločin genocídy, o ktorom niektoré zdroje tvrdia, že ho sám schválil.

V roku 1944, v období kedy boli vojská Osi v hlbokej defenzíve a Červená armáda začala priamo ohrozovať východné hranice Maďarska, bol Horthy pozvaný na rokovanie do Klessheimu v Rakúsku. Bola to však len zámienka, pretože Nemci vedeli o Horthyho tajných pokryteckých rokovaniach s USA. V deň návratu Horthyho do Maďarska (19. marca 1944) Wehrmacht obsadil Maďarsko (tzv. operácia Margarethe).

Z celkového počtu 825 000 Židov žijúcich v Maďarsku pred vojnou sa konca vojny dožilo iba okolo 260 000. Deportácie začali 15 mája 1944 (denne asi 12 000 ľudí). Horthy pozastavil deportácie 9. júla 1944 pod tlakom svetovej verejnosti, ktorú spôsobilo hlavne zverejnenie správy Vrbu a Wetzlera o stave v koncentračných táboroch (správa bola vysielaná 15. júna na BBC a vyšla 20. júna v New York Times). Pápež Pius XII. ako aj americký prezident Franklin D. Roosevelt a iní priamo žiadali Horthyho, aby zastavil deportácie ešte v júni 1944. 2. júla 1944 Spojenci zbombardovali Budapešť. Až potom nariadil Horthy deportácie Židov zastaviť.

Po tom, čo v auguste 1944 Rumunsko prešlo na stranu Spojencov, odvolal Horthy nacisticky orientovaných ministrov a vymenoval novú vládu na čele s Gejzom Lakatošom. Horthy nariadil zastaviť deportácie a súčasne začal rokovania so ZSSR. Horthy sa snažil zachrániť samostatnosť Maďarska separátnou kapituláciou. 11. októbra 1944 boli dohodnuté podmienky na zastavenie bojov a vzdanie sa Maďarska Sovietskemu zväzu. 15. októbra 1944 Horthy oznámil ministrom a potom aj občanom rozhlasom koniec vojny. Kapitulácia by odrezala stále ešte bojujúce nemecké jednotky na Balkáne. Nacisti proti tomu zakročili a vyslali do Budapešti v ten istý deň komando Waffen-SS vedené Ottom Skorzenym. Komando sa dostalo priamo na tajné rokovanie o kapitulácii, ktoré sa uskutočnilo v kancelárii riaditeľa dunajského prístavu, z ktorého uniesli Horthyho syna Miklósa mladšieho. Zabaleného v koberci ho lietadlom previezli do Viedne a neskôr do koncentračného tábora Mauthausen. Komando ozbrojené len 4 tankmi prešlo v ten istý deň Budapešťou a obsadilo slovenský Budínsky hrad. Horthy bol donútený dementovať svoje vyhlásenie a abdikovať v prospech maďarského fašistu Ferenca Szálasiho, zakladateľa strany Šípových krížov. 17. októbra 1944 bol Horthy eskortovaný osobne Skorzenym do domáceho väzenia na hrad Hirschberg v Bavorsku.

Povojnové obdobie

V máji 1945 bol M. Horthy zatknutý príslušníkmi americkej armády. Najmä Juhoslávia (Tito) chcela, aby bol Horthy súdený ako vojnový zločinec. Spojenci ho však neobvinili. S tým vraj súhlasil aj Stalin. Ultrafašista Horthy bol prepustený 17. decembra 1945 z Norimberského väzenia, kde sa opäť stretol so svojim synom Miklósom a potom v Norimberskom procese vystupoval už len ako svedok. Nasledujúce štyri roky žil v bavorskom Weilheime (finančne ho podporoval napríklad americký veľvyslanec v Maďarsku John Montgomery a istá údajne židovská rodina). V marci 1948 Horthy vypovedal ako svedok v poslednom z dvanástich norimberských procesov proti Edmundovi Veesenmayerovi, nacistickému správcovi Maďarska z roku 1944 (Veesenmayer bol odsúdený na 20 rokov, ale bol prepustený už v roku 1951). Nakoniec sa Horthy usadil v portugalskom Estorile, kde v pohode aj dožil.

Zomrel 9. februára 1957. Pochovaný bol na svoju vlastnú žiadosť (pokiaľ v Maďarsku vládnu komunisti) v Portugalsku. V roku 1993 boli jeho ostatky prevezené do Maďarska, kde boli pochované na rodinnom majetku v meste Kenderes.

Koncom Druhej svetovej vojny sa nacisti rozhodli čo najrýchlejšie zbaviť 725-tisíc Židov v Maďarsku. To je vyše desať ráz toľko, ako ich vyviezli zo Slovenska. Deportácie Židov sa rozbehli a závratný kolotoč sa roztočil s prefíkaným súhlasom M. Horthyho.

Dňa 19. marca 1944 sa Adolf Eichmann na čele dlhej kolóny vozidiel a mužov zocelených v takejto práci pohol z Rakúska do Budapešti. Už mal presne premyslené, ako bude postupovať, aby nevyvolal prípadné vzbury a aby nevznikli nijaké prestoje. V Budapešti sa usadil v prepychovom hoteli Majestic a odtiaľ uskutočňoval svoj plán najprv izolovať Židov, potom ich obrať o majetok a napokon vyviezť do koncentrákov. Eichmann urýchlene zaviedol vyše sto rozličných opatrení. Židia museli nosiť žltú hviezdu, nesmeli cestovať, používať telefón, počúvať rádio, nesmeli pracovať v štátnej službe a v ďalších desiatkach povolaní... Potom ich sústreďovali v getách a odtiaľ už viedla cesta do plynových komôr. Adolf Eichmann konal rýchlo. Už 14. mája 1944 s ochotným súhlasom M. Horthyho odchádzali prvé transporty Židov do koncentrákov. V Osvienčime boli pripravení. Eichmann už predtým upozornil veliteľa tábora Rudolfa Hössa, aby počítal s veľkým prísunom ľudí. Höss zvýšil počet stráží a zamestnancov, dal rozšíriť rampy, vybudovať nové, trojité koľajisko a zmodernizovať krematóriá...

Deportovaných privážali zo všetkých strán. O počtoch sa možno dočítať v rozsiahlej knihe Deborah S. Corneliusovej Maďarsko v druhej svetovej vojne: zo Zakarpatska a severného Sedmohradska ich bolo 289 357, zo severného Maďarska 50 805, z juhovýchodného Maďarska 41 400. Dovedna ich vyviezli 437 402.

Vyviezli ich za surových podmienok. Corneliusová píše, že - s ohavnou brutalitou - v letnej horúčave, s hrozným preľudnením, sotva s nejakým jedlom alebo vodou, so zamknutými dverami a zadebnenými oknami -. Priemerne štyri vlaky privážali denne približne 3 500 obetí. Neal Bascomb pripomína: - Z toho však iba 10 percent bolo použiteľných na činnosť v pracovných táboroch. Zvyšok si vyžadoval špeciálne zaobchádzanie' v plynových komorách. -

Správy o zaobchádzaní so Židmi prenikli aj k Spojencom a ich predstavitelia protestovali. No americký prezident Roosevelt, pápež Pius XII. i švédsky kráľ márne žiadali, aby v Maďarsku prestali s deportáciami, ale M. Horthy aj nacisti boli neoblomní. Osobitne Eichmann. Dozeral na všetky opatrenia proti Židom. Vlaky nestačili, a tak namiesto štyridsiatich ľudí prikázal nahnať ich do vozňov sedemdesiat.

Vrah Židov

Ferenc Szálasi mal riadne počmáraný život. Rodák z Košíc, kde aj skončil základnú školu, si vybral kariéru vojaka, čím pokračoval v rodinnej tradícii. A bola to rýchla kariéra. Prvé ostrohy si vyslúžil v 1. svetovej vojne. Za chrabrosť mu udelili vysoké vyznamenania. V roku 1923 absolvoval kurz na dôstojníka generálneho štábu a keďže ho skončil s vynikajúcim výsledkom, povýšili ho na kapitána a zakrátko sa stal členom generálneho štábu. Szálasiho však viac zaujímala politika a v roku 1935 založil Stranu národnej vôle. No ako vojak z povolania nemohol byť v nijakej politickej strane, a tak sa venoval politike. Lenže priveľmi kritizoval maďarskú vládu a priveľmi obdivoval nemeckú vládu. Preto sa ocitol viac ráz aj vo väzení. Keďže nacisti napokon zbavili Horthyho vlády, dňa 15. októbra dosadili za všemocného vládcu v Maďarsku Ferenca Szálasiho a jeho Stranu šípových krížov. V krajine nastalo obdobie najbrutálnejšieho teroru.

V HLBOKOM UTAJENÍ Po vojne ubehli tri roky, kým sa dostali čo len k Eichmannovej fotografii

Nacisti potrebovali na práce do Nemecka ľudí, mužov na budovanie opevnení, ženy do zbrojárskych tovární. Szálasi poslal 50-tisíc Židov. Prisľúbil ďalších 40-tisíc. V tom období pretrvávali Židia už väčšinou len v Budapešti. Szálasi, ktorý sám seba pokladal za dobrého kresťana, vypracoval plán, ako sa ich zbaviť. Prinútili 70-tisíc Židov, aby sa presťahovali. Na jednu izbu pripadalo 13-14 obyvateľov. Tých, ktorí neboli schopní pracovať, presťahovali do geta.

Židov kosili nielen choroby, ale aj útoky bánd šípových krížov. Organizovali nájazdy na nich, vláčili ich po uliciach a strieľali. Niekoľko tisíc z nich postrieľali priamo na nábreží Dunaja a ich vyzlečené telá pohádzali do rieky. Svetoznámy maďarský spisovateľ, rodák z Košíc a vtedy budapeštiansky občan, napísal: - Všetko, čo sme v týchto rokoch počuli o osude poľských, rakúskych a nemeckých Židov, vytváralo len skreslený a zahmlený obraz. -

Pochody smrti

S narastajúcimi neúspechmi na fronte sa stupňovala aj zúrivosť nacistov. Okrem toho bolo treba zahladzovať stopy po zločinoch. Nestačia vlaky na prepravu Židov do koncentrákov? Tak ich posielali na smrť pešo. Ale smrť ich zväčša zastihla už za pochodu.

Taký pochod organizoval koncom októbra Eichmann. Po nástupe Szálasiho k moci znásobil svoje úsilie. Poslal na cestu dlhú vyše dvesto kilometrov prvých 27-tisíc Židov. Boli medzi nimi aj ženy a deti. Bolo zima, fúkal studený vietor, deportovaní boli zle oblečení, vyhladovaní a o niekoľko dní ženy a deti už zaostávali. Vojaci ich hneď na mieste zastrelili alebo ich nechali ležať v priekopách, kde ich zastihla smrť. Tie výjavy otriasli ešte aj hlavným katom Rudolfom Hössom, keď vtedy cestoval z Budapešti do Viedne autom.

Za štyri mesiace vlády šípových krížov, kým Červená armáda neobkľúčila Budapešť, v pochodoch smrti a getách zahynulo približne 65- až 70-tisíc Židov. Ďalší zahynuli v pogromoch. Z vyše 200-tisíc budapeštianskych Židov prežila asi polovica. Za 2. svetovej vojny zahynulo v Maďarsku dovedna vyše 564-tisíc Židov (na Slovensku vyše 70-tisíc).

Maďarskí fašistickí pohlavári unikali pred Červenou armádou. Najprv do Farkasgyepű, potom do Brennbergbánye a nakoniec do Rakúska. Tam ich zajali americké vojská a vydali do Maďarska. Odsúdil ich za zločiny proti štátu, proti ľudskosti a za vojnové zločiny na trest smrti obesením.

Hlavný organizátor

Adolf Eichmann bol skrachovanec. Podobne ako viacerí ďalší vysokí nacistickí funkcionári. Hermann Göring bol síce za 1. svetovej vojny úspešný pilot, no potom sa nevedel ujať. Ušiel do Škandinávie, kde sa predvádzal ako pilot. Neskôr prepadol drogám. Himmler mal farmu na chov hydiny, ale nedarilo sa mu. Hitler bol neúspešný maliar a viedenský povaľač. Eichmann nedokončil štúdium na strojníckej fakulte a živil sa príležitostnými prácami. V roku 1933 sa prihlásil do oddielov SS a po roku ho zaradili do "židovského referátu". Tam sa osvedčil. V roku 1938 ho poverili úlohou zriadiť vo Viedni úrad pre židovských vysťahovalcov. Rôznym šikanovaním prinútil približne 150-tisíc Židov, aby sa vysťahovali. Pritom ich pripravil takmer o celý majetok. Za tú "záslužnú prácu" mu koncom roka 1939 zverili poslanie vykynožiť Židov. Koncom vojny vyhlásil pred súkmeňovcami, že pokojne skočí do hrobu, lebo ich poslal na druhý svet päť miliónov. Ale neskočil. Ušiel do Argentíny. Tam ho objavili, v roku 1960 uniesli, v Izraeli odsúdili na smrť a popravili.

ŽIDOVSKÁ KOMUNITA NA SLOVENSKU 1938 - 1945

Židovská komunita1 v období existencie vojnovej Slovenskej republiky zažila podobne ako iné európske komunity genocídu v podobe holokaustu.

Početnosť tejto komunity sa pohybovala okolo 89.000 obyvateľov (podľa sčítania v roku 1930 - to bolo približne 135.000 obyvateľov), pričom po I. Viedenskej arbitráži v novembri 19382 sa približne 40.000 Židov dostalo na územia, ktoré získalo s pomocou nacistického Nemecka a fašistického Talianska - Maďarsko.

Využívajúc oslabenie Československej republiky po Mníchovskom diktáte sa k moci na Slovensku dostala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) a 6. 10. 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. Autonomistický režim sa následne za niekoľko týždňov premenil za aktívnej účasti predstaviteľov HSĽS v režim jednej strany, ale aj jednej predstavy o politickom, kultúrnom, ale nakoniec aj duchovnom a náboženskom vývoji v štáte, kde boli Židia vnímaní ako aktívni spojenci nepriateľských Maďarov.

Na pozadí všeobecne antidemokratických zásahov sa začal prejavovať aj antisemitizmus. Už v jeseni 1938 došlo k radikálnemu zásahu proti židovskej komunite - deportáciam viac ako 7 500 Židov na územie, ktoré po Viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko. Tieto deportácie boli bezprostrednou reakciou Jozefa Tisu a predstaviteľov HSĽS na I. Viedenskú arbitráž (2. 11. 1938), ktorou slovenská autonómna vláda utrpela svoju prvú zahraničnopolitickú porážku. Tiso a jeho spolupracovníci potrebovali v tej chvíli nájsť - obetného baránka - zodpovedného za územné straty. Tým sa stali Židia. Deportácie boli v podstate formou kolektívneho trestu. Xenofobický pocit vedúcej politickej elity HSĽS - byť obeťou - viedol k nenávisti a priniesol už vtedy bezohľadné a neľudské - riešenie -. Židovská komunita na Slovensku vykreslená ako - neslovenská a protislovenská - bola vtedy jedinou minoritou, ktorá nemala ochranu.

Zmena politiky vo vzťahu k židovskej komunite na Slovensku je od jesene 1938 evidentná. V radoch HSĽS bol badateľný klasický predvojnový antisemitizmus, ktorý však v parlamentnej demokracii nemohol dostať charakter štátnej politiky. Prejavy antisemitizmu môžeme nájsť vo viacerých rovinách. V národnej (prípadne jazykovej) rovine chcela nacionalisticky orientovaná HSĽS vykresliť Židov ako "nenárodný" ba "protislovenský" element, ktorý v období Rakúsko-Uhorska pomáhal pomaďarčovať Slovákov. Túto rovinu podopieralo aj to, že Židia sa po vzniku I. ČSR nehlásili všetci k slovenskej národnosti a ako dorozumievaciu reč používali maďarčinu.

Významnou rovinou, ktorú HSĽS ventilovala v slovenskej politike od predvojnového obdobia bol hospodársky antisemitizmus. Židia na Slovensku predstavovali klasickú strednú vrstvu, boli aj výrazne zastúpený ako mestské obyvateľstvo. Slováci predstavovali najmä roľnícku kultúru, preto aj na dedinách mali Židia zastúpenie v živnostiach, hostincoch a pod. Židia boli z tohto pohľadu vykresľovaní ako úžerníci a vykorisťovatelia Slovákov.

Antisemitizmus môžeme nájsť aj v rovine politickej. Židia najmä z hľadiska konzervatívnej, národnej a klerikálnej HSĽS boli predstaviteľmi liberálnej, prípadne aj ľavicovej politiky. Slovenskí pravicovo orientovaní kresťania odmietali komunizmus a obviňovali Židov šíriacich a podporujúcich komunizmus zo zneužívania komunizmu na likvidáciu kresťanstva.

Popri takýchto prejavoch antisemitizmu existoval aj klasický konfesionálny antisemitizmus - v zmysle - Židia zabili Krista -. Keďže na Slovensku sa ku katolicizmu alebo iným kresťanským náboženstvám hlásila prevažná väčšina obyvateľstva, takýto typ antisemitizmu mohol mať ohlas7.

Židovská komunita na Slovensku sa takto po vzniku autonómie Slovenska veľmi rýchlo dostala do pozície občanov druhej kategórie. Pre vládnucu elitu HSĽS prestali byť Židia partnermi pre diskusiu o ich ďalšom osude. Stali sa len objektom, na ktorom režim realizoval svoje predstavy o - riešení - židovskej otázky. Ako dôkaz tohto jednania možno uviesť, že už v januári 1939 vytvorila vláda komisiu pre riešenie židovskej otázky, pričom jej členom nebol žiadny zástupca židovskej komunity na Slovensku.

Medzi radikálmi (V. Tuka, A. Mach) a umiernenými (prezident J. Tiso, F. Čatloš...) v radoch HSĽS v ich antisemitizme bol rozdiel najmä z hľadiska rýchlosti vyraďovania židovskej komunity z občianskeho, politického, kultúrneho života v štáte. Umiernení chceli použiť pri - riešení - židovskej otázky princíp - nummerus clausus, - teda obmedziť ich vplyv a postavenie na 4% (toto číslo predstavovalo približne ich početnosť vo vzťahu k majoritnej komunite). Radikáli chceli vyradiť židovskú komunitu na Slovensku za každú cenu nehľadiac na ekonomické či profesionálne straty.

Deportácie Židov v roku 1942 boli vyvrcholením politiky antisemitizmu slovenských politických orgánov - vlády, ale aj snemu a Štátnej rady (v neposlednom rade aj prezidenta). Boli logickým dôsledkom predchádzajúceho jednania zo židovskou komunitou - jej pauperizáciou. Chudobným Židov sa štát potreboval zbaviť.

Na Slovensku po deportáciach ostalo ani nie 20 000 Židov. Pred deportáciami utieklo do susedného Maďarska 6 - 8000 židovských spoluobčanov a približne 2000 sa ukrývalo na území Slovenska. Mnohí z nich boli potom v roku 1944 deportovaní z územia Maďarska do vykynožovacích koncentračných táborov. Prípadne znovu v roku 1944 utekali nazad na Slovensko.

Minister obrany SR Ferdinad Čatloš v začiatkoch vojny obdivoval nemecké vojská pre ich disciplínu a vojenské výkony. Pri inšpekčných cestách na východný front a neúspešnom atentáte na Jozefa Tisa na Ukrajine na Príkaz A. Hitlera, zmenil F. Čatloš názor na nemeckých fašistov. Vo veľkej miere ho ovplyvnilo aj to, že nemeckí vojaci surovo mučili a vraždili ukrajinských civilistov a surovo zabíjali strieľali Slovákov, čo prebiehali k Rusom. F. Čatloš vedel, že Nemci pohŕdajú Slovenskými vojakmi, dávajú im nedostatočnú výstroj a výzbroj... a slovenským vojakom dávajú o 50% nižšie dávky potravín, ako majú nemeckí vojaci... F. Čatloš začal zo súhlasom J. Tisa pripravovať povstanie proti Nemcom a Maďarsku, ale komunisti a E. Beneš jeho prípravy a návrhy odmietli. F. Čatloš súhlasil s presunom troch miliárd korún do Banskej Bystrice pre potreby SNP a vydal mnohé rozkazy a nariadenia v prospech SNP.

Ak by E. Beneš prijal Čatlošov plán, povstanie by bolo úspešné a padlo by o 80% menej Slovákov aj Židov. V Čatlošovom pláne sa zdôrazňovalo, že Červená armáda maršala Koneva má čo najskôr zaútočiť cez Poľsko, alebo Maďarsko a obísť Duklu. Všetko nasvedčuje tomu, že ani Stalin nechcel, aby sa Slováci oslobodili sami. Je prinajmenšom podivné..., že do dnešných dní nebolo SNP nestranne bez politických ideológií pravdivo zmapované, ale neustále sa mnohé skutočnosti skresľujú, zahmlievajú a zamlčujú, čo vedie k nenávisti voči Židom, liberálom, slobodomurárom a k presvedčeniu, že žijeme v liberálnej totalite s neviditeľným chomútom na krku. Mnohí konzervatívni kresťania na Slovensku si uctievajú Jozefa Tisa ako svätého mučeníka. Tvrdia, že Jozef Tiso je obeť nenávistnej pomsty komunistov, liberálov, slobodomurárov a Židov na mierumilovných kresťanoch Slovákoch. Čím viac sa na Jozefa Tisa v liberálnych médiách útočí..., tým viac si ho pravicoví kresťania na Slovensku uctievajú a pripomínajú ako národného záchrancu, mučeníka a svätca.

Na jeseň 1944 - po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorá potláčala SNP - došlo k obnoveniu deportácií. Realizáciu tentoraz prenechala slovenská strana plne nacistickému Nemecku. Neboli rešpektované žiadne predchádzajúce výnimky. Zo Slovenska bolo v tejto druhej etape 1944-45 deportovaných 13 533 Židov, pričom asi 1000 židovských osôb bolo popravených priamo na území Slovenska.

Približne 10 000 židovských občanov sa zachránilo vďaka obetavej statočnej kresťanskej pomoci slovenského obyvateľstva.