SNP

        Dejepis v školách a história v médiách by nemali slúžiť na ideologickú manipuláciu. 

         Hovorí sa, že históriu píšu mocnejší víťazi. Našu históriu písali, diktovali, prekrúcali, zamlčiavali, zahmlievali, kradli... Rimania, Frankovia, Nemci, Židia, Maďari, Česi, Rusi, komunisti, USA...

       - Dnes, v čase rapídne sa rozvíjajúcej umelej inteligencie a nárastu digitálnej demencie u detí, je nesmierne dôležité čítanie tradičnej slovenskej literatúry, ktorá je liekom na každý digitálnymi jedmi zamorený mozog. Naša história - to sú naše korene, ktoré si nesmieme odhodiť niekde do kontajnera ako hlúpy Jano vzácny gotický obraz v hodnote milión €, ale musíme si ich chrániť a udržovať pri živote. V modernej globalizovanej prudko sa meniacej dobe s blížiacimi sa apokalyptickým hrozbami je našou povinnosťou, aby sme si pripomínali, kde sú naše korene a uvedomovali si bohatú a významnú históriu nášho národa. Niektoré národy nemali celé storočia vlastný štát, armádu, ani územie a prežili neuveriteľné sociálne, politické aj kultúrne katastrofy, lebo si pestovali svoje historické korene. Vedeli, že národ, ktorý nepozná svoju pravú historickú minulosť, nemá ani budúcnosť.

      Slovenskú históriu v minulosti písali, prekresľovali, falšovali a zahmlievali mocnejší víťazi podľa rímskeho hesla - rozdeľ a panuj. - Naše historické vedomie bráni odumieraniu slovenských národných koreňov. Preto má pre nás naša história veľký význam, pretože je z nej možné čerpať múdrosť a inšpiráciu pre súčasnosť. Skrze históriu sa dozvedáme o našich predchodcoch, ich úspechoch, zlyhaniach, ich boji za slobodu a spravodlivosť. Takéto príbehy nám pomáhajú pochopiť to, kým sme a usmerňujú naše snahy budovať lepšiu budúcnosť. Okrem toho v každom období histórie môžeme nájsť paralely so súčasnými problémami Slovákov. Napokon, svet sa neustále mení, no mnohé základné otázky a výzvy, ktorým ľudia čelia, sú univerzálne. Vďaka poznaniu histórie môžeme porozumieť súčasnosti a urobiť lepšie rozhodnutia. - (SLOVENSKÉ PRI´BEHY II. HISTORICKÉ - redakcia OZS )

      Každý človek, čo niečo robí, sa dopúšťa aj chýb a omylov. Len ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. Ak máte nejaké pripomienky, môžete napísať  na e- mail:

     sokolne@gmail.com

      Na Slovensku sa veľmi často hovorí a píše, že nás oslobodili Rusi, že Rusi sa počas oslobodzovania Slovenska dopúšťali ...  Oslobodila nás Červená armáda pod vedením maršala Koneva.  Červená armáda pozostávala z Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Čečencov, Tatárov, Kazachov, Židov ... P. A. Veličko kontroverzný partizánsky veliteľ, ktorý nesie zodpovednosť za predčasné nepripravené vypuknutie povstania a vraždy civilistov... bol Ukrajincom.    

    Až 75% opýtaných ľudí si myslí, že SNP v jeseni 1944 riadili slobodomurári, komunisti a Židia.  Celé vedenie SNP tvorili slobodomurári, komunisti,  Židia a  hlavný iniciátor Beneš. Až 1500 partizánov, minimálne 12% z celkového počtu 12 000 malo židovský pôvod.

     Súdruh Karol Šmidke  riadil komunistickú vetvu SNP. Vavro Šrobár  riadil  demokraticko - liberálnu  Benešovu  slobodomurársku vetvu SNP. Pod Šrobárovo liberálne krídlo patril aj Guvernér národnej banky Slovenska, slobodomurár Imrich Karvaš. Rudolf Slánsky  predstavoval  vodcu židovskej  vetvy SNP.   Plukovník Asmolov  predstavoval veliteľa sovietskej  vetvy SNP.  Od 29. 10. 1944, po potlačení SNP Nemcami, bol hlavným veliteľom  partizánov v celom Československu.

 Plukovník Alexej Nikitič Asmolov (1906 ─ 1981) priletel na slobodné povstalecké územie 28. septembra 1944. Stal sa vojenským poradcom Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO), od 6. októbra bol prvým zástupcom veliteľa HŠPO. Po prechode armády na partizánsky spôsob boja bol 29. októbra ustanovený za veliteľa Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Československu (HŠPH). Sídlom HŠPH sa od 11. novembra 1944 stala Lomnistá dolina na južnej strane Nízkych Tatier. V polovici februára 1945 sa HŠPH rozhodol vyjsť z tyla a 19. februára sa v priestore Brezna spojil s Červenou armádou.

    Až 90% opýtaných si myslí, že utrpenie v SNP nám neuznalo ani Rusko ani Západ a napriek nesmiernym obetiam Slovákov v SNP zaradili Slovákov k porazeným fašistickým štátom. VIEDEŇSKOU ARBITRÁŽOU 02. 11. 1938 HITLER ROZKÚSKOVAL SLOVENSKO AKO TORTU A ROZDELIL VEĽKÚ ČASŤ SLOVENSKA MEDZI MAĎARSKO A POĽSKO. MAĎARSKO HITLEROVOU ARBITRÁŽOU ZÍSKANÉ SLOVENSKÉ ÚZEMIE VRÁTILO, ALE POĽSKO (ORAVSKÉ, SPIŠSKÉ A KYSUCKÉ OBCE) SI HITLEROV DARČEK PONECHALO.  Po Moskovskej arbitráži  v roku 1945 dostala Ukrajina od Stalina (Podkarpatskú Rus) Podkarpatské Slovensko s Užhorodom, Mukačevom..., čo bol Stalinov komunistický darček Slovákom za SNP... Slovensko malo za ukradnuté územie dostať náhradu, ale vinou Beneša nedostalo nič.

   Za komunizmu som počas vojenskej služby pracoval na príjme nováčikov vo vojenskom útvare ministerstva vnútra.  Keď som sa jedného nováčika spýtal na miesto narodenia, uviedol mi  mesto na Sibíri.

     -Povedzte, kde ste sa narodili a nežartujete, lebo bude s vami zle. - zvolal som.

     - Moji rodičia žili v Mukačeve v Podkarpatskom Slovensku a po vojne ich Ukrajinci a Rusi v dobytčích vagónoch ako nebezpečných nepriateľov odviezli do gulagu na Sibíri, kde som sa aj narodil. Mnohí Slováci pomreli v neľudských podmienkach pri transporte na Sibír. Neskôr sa mojim rodičom aj so mnou podarilo utiecť na Slovensko. Mnohých Slovákov postrieľali a časť utiekla na Slovensko a do USA.

     Tragédiu gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatskom Slovensku  predznamenal vývoj na západnej Ukrajine, kde bola dňa 10. marca 1946 v Ľvove počas zinscenovaného soboru zrušená Brest-Litovská únia.  Tlak na podkarpatského biskupa Teodora Romžu vzrástol, ale keďže bol neoblomný, požiadal prvý tajomník Komunistickej strany Ukrajiny Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý chcel zlikvidovať teroristov v Zakarpatskej oblasti Podkarpatského Slovenska, požiadal J. V. Stalina o súhlas k fyzickej likvidácii biskupa T. Romžu a vyslaniu špeciálneho komanda z Moskvy. Dňa 26. októbra 1947 sa komando 4. výzvedno-diverzného oddielu pokúsilo biskupa Romžu zavraždiť na ceste do Užhorodu. Nákladným autom narazili do koča v ktorom sa viezol Biskup Romža. Raneného biskupa previezli do slovenskej nemocnice. Po neúspešnej akcii T. Romžu napokon zavraždili 1. novembra 1947 smrtiacou injekciou v nemocnici. Po smrti biskupa bola štruktúra slovenskej gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatskom Slovensku rozbitá a slovenskí kňazi, ktorí odmietali prestup do pravoslávnej cirkvi boli uväznení a deportovaní. Grékokatolícke a katolícke kostoly (školy, nemocnice...) boli zhabané a odovzdané do užívania pravoslávnej cirkvi, ktorá ich katolíkom nevrátila do dnešných dní. Aj to je to pravda o dnešnej  mnohotvárnej... Ukrajine.  K formálnemu zániku gréckokatolíckej cirkvi v Podkarpatskom Slovensku, na Zakarpatskej Ukrajine došlo 28. augusta 1949, keď bola zrušená Užhorodská únia. Mnohí slovenskí kňazi, učitelia, lekári... čo nestihli utiecť do zahraničia boli zlikvidovaní...

Ako zomrel slovenský mukačevský biskup bl. Teodor Romža (1911 - 1947)

     Stalin dal  v roku 1945 z Podkarpatského Slovenska, Užhorodu, Mukačeva ... odviezť, presídliť  na Sibír do gulagov v dobytčích vagónoch podľa samizdatu Slobodný Slovák údajne  okolo  200 000 Slovákov. Desiatky tisíc Slovákov,  z Podkarpatského Slovenska, (Podkarpatskej Rusi) utiekli na Slovensko a do USA. 

    Údajne okolo 15 000 detí a starých ľudí neľudský transport na Sibír neprežilo. Slovenské domy, kostoly, školy, nemocnice, poľnohospodársku pôdu... zabrali, arizovali Maďari a Ukrajinci. Ukradnuté, s radosťou ochotne prijaté slovenské územie sa stalo pre Ukrajinu prekliatím!  Bolo to komunistami dodnes omieľané zaradenie Slovenska medzi víťazné štáty.  HITLEROV AJ STALINOV ZLOČINECKÝ POSTUP MLČKY SCHVÁLILI AJ JASTRABI V USA, NATO A EÚ.

      Celé SNP4 financoval slobodomurár Imrich Karvaš guvernér národnej banky Slovenska dosadený do funkcie Jozefom Tisom. Bez jeho pomoci by SNP nevydržalo ani týždeň. Imrich Karvaš tajne presunúl do Banskej Bystrice tri miliardy slovenských korún nagazdovaných vládou a štátom Jozefa Tisa (Slovenská koruna bola v tej dobe najsilnejšou menou v  Európe) a dal ich k dispozícii vedeniu SNP.  Po potlačení povstania Nemci Karvaša zajali a mučili. Poškodili mu oko a vyvolali epilepsiu. Po vojne Imrich Karvaša uväznili a týrali slovenskí  komunisti, kým nezomrel.

        Kontroverznú Ukrajinu s vysokou mierou  korupcie a poľnohospodárskou pôdou, ktorú vlastnia organizácie zo zahraničia..., západné štáty aj USA všestranne podporili, ale Československo 30. 9. 1938 v Mníchove zbabelo zradili, napriek tomu, že sme mali s USA a západnými štátmi podpísanú zmluvu, že nás budú brániť, ak nás niekto napadne. Napriek tomu nás zbabelo odkopli spolu so skorumpovaným... E. Benešom (otrockým agentom diktátora Stalina), ktorý nechal bez boja, napospas Hitlerovi celý štát.  Dňa 5. 10. 1938 zločinec Beneš podal demisiu a zbabelo utiekol do zahraničia. Aj keď podal demisiu, podvodne v zahraničí naďalej používal falošné právomoci prezidenta ČSR. Ak by bol prezidentom M. R. Štefánik, Hitler by Československo neobsadil, lebo by sa bál vojny. 

    Malé Slovensko sa postavilo mocnému Nemecku v SNP, ale silné Československo, dobre vyzbrojené, sa vzdalo bez boja pred ešte nezosilneným mnohonásobne slabším Nemeckom. 

    Pamätníci vydali svedectvá o tom, že  nemeckých vojakov sa mladé slovenské ženy a dievčatá nebáli, ale keď na Slovensko vkročili sovietski vojaci, museli sa dievčatá a mladé ženy všade poukrývať. Sovietski vojaci  hľadali hlavne vodku a mladé ženy, devušky ...

    Polopartizáni z Veličkovej (Veličko bol Ukrajincom...) brigády v SNP údajne znásilnili, umučili, prípadne zavraždili, olúpili o zlaté zuby, prstene, náušnice a umučili stovky Sloveniek z ktorých niektoré nemali ani štrnásť rokov...  Polopartizánske teroristické bandy po celom Slovensku v jeseni 1944 vydierali výpalné vo forme potravín, znásilňovali ženy, mučili vraždili slovenských občanov, rabovali slovenské aj židovské domy... Po vojne sa z nich stali vplyvní funkcionári KSČ a neskôr poberatelia tučných partizánskych dôchodkov... Skutoční partizáni ako generál Viliam Žingor (za vlády fanatického komunistu K. Gottwalda generála Žingora diabolskí komunisti obesili...), generál Vladimír  Přikryl... boli komunistami a ultraliberálnymi  sektami likvidovaní, prenasledovaní.

       Ďakujeme všetkým čitateľom aj pamätníkom, čo nám poslali, alebo vyrozprávali svoje príbehy, pripomienky, postrehy a návrhy.

             Podľa rôznych zdrojov bolo na území dnešného Slovenska minimálne 75% priemyslu z Uhorska, lebo Slováci boli poslušnejšou, lacnejšou a pracovitejšou pracovnou silou, ako pôvodom nomádski, stepní, koristnícki  Maďari.

    V poslednej dobe sme svedkami anarchisticko - liberálneho úpadku autorít. Prepadá sa úcta, rešpekt, dôvera k rodičom, kňazom, učiteľom, politikom, sudcom, lekárom... Jednou z príčin tohto spoločenského duchovného úpadku je aj to, že bývalí komunistickí  zločineckí, totalitní inkvizítori prevrátili maskovacie kabáty a naďalej nás držia v putách totalitnej komunistickej ideológie, ktorá nám nanucuje,  už celé desaťročia skreslenú, sfalšovanú pravdu o SNP. Tisícky rodín, čo im polopartizáni znásilnili, umučili a zabili príbuzných..., majú svoj názor na skutočnú pravdu o SNP a s pohŕdaním sa pozerajú na inkvizičných klamárov, moderných vymývačov mozgov...  Dlhé desaťročia všetci pätolízači  prikyvujú, aké má nahá komunistická ideológia o SNP  krásne nové šaty... Ľudia majú strach povedať verejne pravdu o SNP rovnako ako za totality. Deti sa učia v škole iné komunisticky deformované, vykonštruované... pravdy,  a doma im rodičia aj starí rodičia rozprávajú skutočnú pravdu o SNP, tak ako to naozaj  bolo...

    Až 75% opýtaných si myslí, že SNP bolo jednoznačne zlé, že prinieslo Slovákom len utrpenie, tisícky mŕtvych, hlad, ponižovanie, zotročenie komunistami, stratu zdravia, majetkov aj území ako boli oravské, kysucké aj spišské dediny a Podkarpatské Slovensko s Užhorodom. Po  vojne sa mali Slováci sto krát horšie ako za slovenského vojnového štátu do vypuknutia SNP. Za Tisovho Slovenska zarábali ľudia viac peňazí  v najsilnejšej mene v Európe. Bola sto krát väčšia demokracia a sloboda  náboženstva..., ako za zločineckého totalitného komunizmu, v otroctve za ostnatým drôtom... 

     Generál  F. Čatloš, bývalý legionár a priateľ M. R. Štefánika z Ruského frontu. Keď Československé légie ( v ktorých velil aj F. Čatloš) obsadili 180 km transsibírskej magistrály, zastavili postup nemeckých armád (čomu sa divil celý svet...) a zmocnili sa 750 debien ruského zlatého pokladu...

      Generál F. Čatloš prebehol v jeseni  2. 9. 1944 na povstalecké územie do Banskej Bystrice, kde bol radostne prijatý povstaleckými vojakmi. Moskve predložil geniálny plán na povstanie proti Hitlerovi, ale žiarlivý intrigán ultraliberál slobodomurár E. Beneš dosiahol v Moskve odmietnutie geniálneho plánu, ktorým by sa zabránilo vraždeniu slovenských civilistov, stratám na životoch slovenských a ruských vojakov..., a odvozu ďalších Židov do koncentračných táborov.

        Podľa rôznych zdrojov až 95% nákladov na SNP 4 hradil  Tisov slovenský kresťanský štát. Tisov guvernér národnej banky Slovenska slobodomurár Imrich Karvaš presunúl do Banskej Bystrice na podporu SNP tri miliardy slovenských korún (vtedajšia slovenská mena bola najsilnejšia v strednej  Európe). Povstaleckí vojaci  (bolo ich 60 000 a partizánov len do 12 000) vycvičení a kompletne vyzbrojení kresťanským Tisovým štátom mali 98% slovenských zbraní a munície. Až 100% potravín pre 12 000 partizánov a 60 000 povstaleckých vojakov dodával Tisov slovenský kresťanský štát a obetaví kresťania Slováci. Beneš aj Rusi brali SNP len ako bežnú vojenskú operáciu na odľahčenie východného frontu a nechceli aby sa antikomunisticky založení kresťanskí Slováci oslobodili sami od Nemcov.   Beneš aj Rusi potrebovali dôvod na zločineckú okupačnú ofenzívu..., potrebovali rozbiť ekonomicky silný zdravý štát, aby ho mohli oslobodzovať a robiť teroristické čistky v radoch protikomunisticky orientovaných kresťanských rodín. Dôkazom je aj to, že maršal Ivan Konev vydal rozkaz na Karpatsko - dukliansku operáciu Karpatsko - duklianske jatky, napriek tomu, že delá  dôležité na likvidáciu nemeckých bunkrov nemali strelivo, ktoré Rusi dodali zámerne  až o dva dni neskôr, keď padli tisícky československých vojakov ako na jatkách... Neoficiálne sa hovorí, že na Dukle padlo a na následky zranení údajne zbytočne zahynulo okolo 5800 československých vojakov.

8. september 1944. Začiatok Karpatsko-duklianskej operácie

        Podľa svedectiev pamätníkov boli cez Druhú svetovú vojnu z ruských gulagov  tisícky väznených Slovákov nasadené do Ruského a československého vojska.

Základným predpokladom úspechu Slovenského národného povstania bolo rýchle spojenie povstaleckých ozbrojených síl na strednom Slovensku s Červenou armádou, čo si neželal ani Stalin ani Beneš, lebo nenávideli slovenský kresťanský národ, ktorý mal protikomunistické presvedčenie, čo sa dokázalo v prvých a posledných slobodných voľbách po vojne, keď komunisti vyhrali len v Čechách vedených Benešom. Organizátori povstania počítali s tým, že sovietskym vojskám otvorí cestu cez karpatské priesmyky Východoslovenská armáda, ktorá bola rozmiestnená v priestore Prešov − Humenné − Medzilaborce − Bardejov. Tento zámer však stroskotal. Nemci totiž väčšinu jednotiek Východoslovenskej armády na prelome augusta a septembra 1944 odzbrojili a sami zaujali obranu na karpatských hrebeňoch. 

Sovietske hlavné velenie skutočne zmenilo operačné plány a 2. septembra 1944 schválilo útočnú vojenskú operáciu na smeroch Krosno − Dukliansky priesmyk − Prešov a Sanok − Lupkovský priesmyk − Medzilaborce. Na ofenzívu vyčlenilo 38. armádu 1. ukrajinského frontu pod velením generála Kirila Moskalenka a časť 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu, ktorej velil generál Andrej Grečko. Súčasťou 38. armády bol 1. československý armádny zbor na čele s generálom Janom Kratochvílom. Proti nim stála armádna skupina "Heinrici" generála Gottharda Heinriciho, ktorú tvorili nemecká 1. tanková armáda a maďarská 1. armáda.

Karpatsko-duklianska operácia začala úmyselne predčasne bez delostreleckej munície, ráno 8. septembra 1944. Hlavné sily 4. ukrajinského frontu boli zámerne až o deň neskôr nasadené do Karpatsko-užhorodskej operácie. Karpatsko-duklianska operácia sa tak spoločne s Karpatsko-užhorodskou operáciu stali súčasťou Východokarpatskej operácie. Početnú a technickú prevahu na strane Červenej armády totiž eliminoval nedostatok delostreleckej munície, ktorá bola zámerne dopravená až o dva dni.  Veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal Ivan Konev rýchlo našiel "obetných baránkov", ktorým pripísal zodpovednosť za pomalý postup a narastajúce straty. Medzi veliteľmi odvolanými z funkcie bol i Jan Kratochvíl. Na jeho miesto nastúpil 10. septembra 1944 generál Ludvík Svoboda.

Napriek tomu, že útoky sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnili stanovené ciele, nemecké velenie bolo prinútené stiahnuť z východného Slovenska 12 500 mužov, čo sa pozitívne odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu. 20. septembra 1944 sa do priestoru severne od Medzilaboriec prebojovali jednotky 3. horského zboru 1. gardovej armády, ktoré na druhý deň oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. Na úseku 38. armády prenikli 4. októbra 1944 na slovenské územie cez Dukliansky priesmyk príslušníci 67. streleckého zboru. V rovnakom priestore prekročili 6. októbra 1944 štátne hranice predsunuté časti 1. československého armádneho zboru. Pri explózii míny vtedy zahynul veliteľ jeho 1. brigády generál Jaroslav Vedral-Sázavský.

Nemci zaujali po ústupe z Duklianskeho priesmyku silné obranné postavenie pri obci Nižný Komárnik. Vzhľadom na to sa velenie 38. armády rozhodlo preniesť ťažisko útoku na smer Kapišová − Svidník. V dňoch 21. − 27. októbra 1944 došlo v "Údolí smrti" medzi obcami Nižná Pisaná a Kapišová k najťažším bojom počas celej Karpatsko-duklianskej operácii. V rovnakom období sa nemeckým vojskám podarilo poraziť povstaleckú armádu. Vzhľadom na to sovietske vrchné velenie 28. októbra 1944 Východokarpatskú operáciu ukončilo.

Straty bojujúcich strán zostávajú dodnes predmetom polemík. Obete 38. armády sa odhadujú 13 500 padlých, nezvestných a zomrelých a 48 000 ranených. Nenávratné straty 1. československého armádneho zboru boli vyčíslené na 4 630 mužov a údajne  vyše 8000 ďalších utrpelo zranenie. Nemecké vojská mali najmenej 20 000 mŕtvych, ranených a nezvestných.

       Za Tisovho slovenského štátu nebol na Slovensku do vypuknutia SNP nikto odsúdený na trest smrti, ale za vlády KSČ boli popravené stovky nevinných ľudí, mučené a  odsúdené okolo  72 000 nevinných obetí. Do vypuknutia SNP, neodvliekli Nemci zo Slovenska ani jedného Slováka. Vedenie Piateho ilegálneho výboru komunistickej strany Slovenska poslalo v roku 1944 správu do Moskvy v ktorej tvrdili, že  slovenská koruna je najlepšou menou v Európe a Slovensko má najlepšiu potravinovú, ekonomickú a sociálnu situáciu v Európe. Po prevzatí moci Benešom, K. Gottwaldom a KSČ sa Slovensko prepadlo na úroveň rozvojových krajín. SNP4 nikto na západe neuznáva ako Slovenské povstanie, ale ako Moskvou riadenú vojenskú operáciu zameranú na dobytie a podmanenie si ČSR, tak ako to bolo vopred dohodnuté o rozdelení sveta medzi víťazné mocnosti. Červená armáda brala zo Slovenska ako vojnovú korisť aj stroje z fabrík a všetko čo malo cenu..., odvliekla okolo 60 000 slovenských občanov, správala sa k Slovensku, ako k nepriateľskému štátu. To sa po vojne prejavilo aj tým, že Stalin zobral Slovensku Podkarpatské Slovensko s Užhorodom ako vojenskú korisť... Poľsko od Beneša a Stalina, organizátorov SNP, dostalo mnohé slovenské dediny...

      V SNP prišli Slováci o náboženskú slobodu, boli zrušené politické strany okrem KSČ, tisícky Slovákov prišli o strechu nad hlavou, bolo zabitých okolo 80 000 ľudí Nemcami, leteckými útokmi USA, povstalcami, partizánmi aj červenou armádou. Okolo 150 000 ľudí bolo  ranených, mnohí ľudia skončili ako invalidi, Slovákom vznikli škody na majetku za niekoľko miliárd... Jednoznačnú vinu za bezohľadné, živelné, nepripravené, potlačené, zbabrané... SNP, 80 000 mŕtvych, 150 000 ranených, škody za niekoľko miliárd ... nesie zodpovednosť  Antislovakista a ultraliberál, Stalinov agent  E. Beneš.  Mnohých (trestných činov) chýb... sa dopustil  K. Šmidke, K. Gottwald, Vavro Šrobár, G. Husák,  Rudolf Salzmann- Slánsky, P. A. Veličko, E. Beneš, maršal Konev a Stalin. Za mnohé zlyhania... neboli  nikdy  ani len teoreticky, morálne súdení.

   5.9. 1944 bolo v Banskej Bystrici zvolené šesťčlenné predsedníctvo SNR: 

    Gustáv Husák - predseda SNR za KSČ, Čech Karel Šmidke KSČ, Daniel Ertl SDS, Vavro Šrobár SDS, Jozef Lettrich SDS, a Ján Ursíny DS. V Banskej Bystrici sa dňa 16.9. 1944 konal tajný zjazd na ktorom sa Sociálnodemokratická strana včlenila do Komunistickej strany Slovenska. Za predsedu KSS bol zvolený Čech Karel Šmidke, vrchný veliteľ všetkých partizánskych jednotiek na Slovensku a podpredsedom G. Husák, vodca piateho ilegálneho výboru KSS. Oportunisti Daniel Ertl, Vavro Šrobár a Jozef Lettrich  sa takto stali  komunistami. Týmto zlúčením dvoch strán zostala aj SNR samozvanou, výlučne komunistickou, totalitnou organizáciou (Niektorí pamätníci tvrdili, že partizáni používali praktiky fašistov...),  bez volieb, právneho opodstatnenia a podpory obyvateľov Slovenska.

        Nestranní historici takmer na celom svete prezentujú SNP4 ako - málo významnú - vojenskú okupačnú operáciu  komunistického diktátora Josifa Vissarionoviča  Stalina a jeho červenej armády na území Slovenska.  

             Podľa komunistických archívov v SNP - (Vo vojenskej operácii Moskvy.) bojovalo okolo 12 000 partizánov (Minimálne 12% Židov.).  Z toho bolo:

       Okolo 3 000 sovietskych vojakov, 1500 - 2000 Židov, 1 000 Čechov, 700 Maďarov a 5000 maďarských zajatcov,  200 Francúzov, 150 Poliakov, 50 Rakúšanov, 2 000 Vlasovcov, Bulhari, Juhoslovani, Rumuni, Nemci, Poliaci, Slováci a iní. 

         V SNP4  bojovalo okolo 60 000 bývalých vojakov z Tisovej slovenskej armády.  AK by nebolo  Tisovho Slovenska, tak by neboli ani povstaleckí vojaci. Na povstaleckom území vyhlásil Ján Golian a SNR povinnú mobilizáciu do 35 rokov. Komunisti vydali falošné prehlásenie cez rozhlas z Banskej Bystrice, že Jozefa Tisa zajali Nemci a chcú ho popraviť. Tvrdili, že Jozef Tiso vyzval vojakov na povstanie proti Nemcom... Takto oklamaní slovenskí vojaci narukovali do SNP, a keď zistili, že boli podvedení a J. Tiso nevyhlásil žiadnu mobilizáciu... (J. Tiso prečítal vyhlásenie do rozhlasu a dementoval klamstvá komunistov, že Tiso vyhlásil mobilizáciu...), odhadzovali zbrane a utekali domov. Na povstaleckom území  vyhlásila SNR povinnú mobilizáciu do 35 rokov.                                                                                                                                    

      Druhú mobilizáciu vo veku do 40 rokov,  vyhlásil Ján Golian a SNR 26. 9. 1944. Do druhej mobilizácie sa už prihlásil len nepatrný zlomok Slovákov, ktorí naleteli na sľuby, že po vojne dostanú vysoké dôchodky a dobre platené pracovné miesta...

        Ak niekto odmietol nastúpiť do povstania, bol zastrelený.  Celé povstalecké jednotky sa rozpadali a odmietli bojovať proti Nemcom a Hlinkovej Garde. Karel Šmidke a Ján Golian  zostavili povstaleckú políciu - popravčie komando, ktoré sa pohybovalo za každou povstaleckou jednotkou a strieľalo všetkých Slovákov, čo utekali z povstania a nechceli bojovať.  Odhaduje sa, že toto komunistické  povstalecké komando zavraždilo od chrbta okolo 2500 z povstania utekajúcich mladých a zdravých Slovákov, otcov rodín...

   Na 80. narodeniny A. Hlinku 27. 9. 1944 bombardovali povstalecké lietadlá (údajne na popud E. Beneša a komunistov Karola Šmidkeho aj G. Husáka...) mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku. Dve bomby dopadli na mauzóleum a spôsobili  mnohomiliónové škody... na vzácnej pamiatke. Niet sa čo čudovať, keď po vojne barbari  komunisti zničili takmer všetky sochy a obrazy M. R. Štefánika na Slovensku v hodnote cca  jednej miliardy. 

      Dňa 2.10. 1944 1944 bol ustanovený Hlavný štáb partizánskych a polopartizánskych jednotiek na Slovensku. Náčelníkom štábu partizánskych jednotiek na Slovensku sa stal Čech Karol Šmidke. Politickým komisárom (ideologickým komunistickým duchovným, politrukom, SATANOVYM, ASMODEOVYM  PRIMASOM) štábu partizánskych jednotiek na Slovensku sa stal Žid  Rudolf Slánsky- Salszmann, člen moskovského vedenia KSČ.

   Dňa 7. 10 1944 vymenoval E. Beneš chorého generála Rudolfa Viesta za  Veliteľa  Prvej československej (povstaleckej) armády na Slovensku. Gen. Rudolf Viest mal 7. 10. 1944 k dispozícii 12 000 partizánov a 60 000 slovenských vojakov vycvičených, vyzbrojených, vystrojených... v Tisovej slovenskej armáde za peniaze Tisovho bohatého Slovenska. Okolo 75 000 partizánov a povstaleckých vojakov z Tisovej armády bojovalo proti 35 000 Nemcom. Mali prevahu, boli rovnako dobre vyzbrojení, boli doma, lepšie poznali terén..., ale prehrali, lebo z 12 000 partizánov, polopartizánov a rôznych zločineckých bánd, len nepatrná časť bola ochotná riskovať život pre povstanie. Väčšinou išlo o špekulantov, ktorí zberali povstalecké body, aby po vojne mohli zastávať štátne funkcie a získať povesť v KSČ.... Mnohí partizáni, polopartizáni znásilňovali deti, dievčatá, ženy, lúpili potraviny aj všetko cenné a týrali, mučili, vraždili civilné obyvateľstvo. Nepoznáme ani jeden prípad, že by nejaký  povstalecký vojak zo slovenskej Tisovej armády, alebo nemecký vojak počas bojov v SNP, znásilnil nejakú ženu, alebo dievča. 

     Podľa niektorých tajných správ KSČ polopartizáni, partizáni a červená armáda na Slovensku údajne znásilnili minimálne 58 000 žien a dievčat od desať rokov. Partizáni nenávideli povstaleckých vojakov z Tisovej armády, označovali ich za fašistických vojakov a nechceli bojovať po ich boku, čo spôsobovalo rozbroje vo vedení SNP a nezvládnuteľnú krízu celého povstania. Po ústupe do hôr 28. 10. 1944, partizáni šikanovali povstaleckých vojakov zo slovenskej armády, brali im obuv, kabáty aj zbrane, bili ich a nútili ich robiť podradné otrocké práce...

     Bez Tisovej armády a Tisovho Slovenska  by R. Viest nemal ani jedného povstaleckého vojaka a  o polovicu menej partizánov! Mnohí partizáni získali výcvik aj zbrane v Hlinkovej garde, tak ako im to prikázali komunisti a potom utiekli k partizánom aj so zbraňami... Komunistickí agenti v Hlinkovej Garde sa dopúšťali násilia, zločinov na Slovákoch aj na Židoch, aby skompromitovali, zdiskreditovali... Hlinkovu Gardu, Jozefa Tisa aj slovenskú vládu, tak ako im to rozkázali komunistickí vodcovia.

      V prvých dňoch SNP bolo umučených a zabitých okolo 80% neozbrojených civilistov. Z Z väzenia krajského súdu v Ružomberku oslobodili plopartizáni, partizáni  všetkých väzňov, ťažkých zločincov a dali im zbrane. Partizáni umučili mnohých kňazov a rehoľníkov,  Jedného kňaza za živa odstraňovali kožu kým nezomrel, druhého kňaza najprv nahého v mraze vláčili za koňom cez polia, kým neskonal...  Partizánom stačilo, že niekto mal brata, alebo syna kňaza a už ho mučili a zabili... Partizánmi boli znásilnené a zabité mnohé nevinné Slovenky. Podľa výpovedí pamätníkov, prepadávali partizáni rodinné domy. Pod hrozbou vypálenia a  zavraždenia, znásilňovali ženy a brali si potraviny. Partizáni boli vycvičení na teroristické akcie, sabotáže, podpaľačstvo, výpalníctvo, záškodnícke operácie a mučenie, vraždenie nevinných  civilistov... Mnohí partizáni mali strach z priameho boja a najradšej útočili zo zálohy od chrbta na početne slabšieho protivníka. Potraviny získavali pod hrozbou vypálenia domov - pomocou výpalného. Z obľubou prepadávali civilistov a brali im šperky, cennosti, potraviny... a znásilňovali ženy aj maloleté dievčatá. Partizáni v SNP4 zabili o 85% viac neozbrojených  civilov, žien a detí ako Nemcov. Až 93 % opýtaných pamätníkov tvrdilo, že partizánov a červenej armády sa báli viac ako Nemcov a gardistov, ktorí dodržovali hygienu a za potraviny platili peniazmi.

          Nejedna pamätníčka si s plačom spomínala, ako im partizáni s vyhrážaním, bitkou a násilím vybielili zásoby potravín na zimu, ako znásilňovali aj maloleté dievčatá a im deťom zostal do školy len hlad a strach z násilia. SNP4 bolo pre mnohých Slovákov traumatizujúcou, desivou spomienkou na drastické komunistické peklo.   Desaťtisíce slovenských rodín s maloletými deťmi nemali v zime 1944 čo jesť, lebo všetky potraviny, prasatá, ovce, sliepky, kravy, kone, kapustu, obilniny... im násilne pobrali partizáni, ktorí lúpili aj cenné predmety ako šperky hodinky... Krutí partizáni s obľubou vybíjali svojim slovenským obetiam zlaté zuby... Mnohí  Slováci sa na týchto zločinoch nechceli podieľať a utekali z povstania k svojim rodinám, aby ich ochránili pred partizánmi.  Boli to začiatky výpalníctva na Slovensku, ktoré prežilo v moderných formách do dnešných dní...

        Na rozkaz vodcu Piateho ilegálneho výboru KSS G. Husáka, boli  stovky  tajných komunistov zaradené ako agenti KSS na výcvik do Hlinkovej Gardy.  Počas výcviku  získavali spravodajské informácie pre SNR.  Týraním Židov aj Slovákov sa usilovali o očiernenie, zdiskreditovanie, skompromitovanie, degenerovanie popularity Hlinkovej Gardy. Po Vypuknutí SNP utiekli aj so zbraňami a strelivom k partizánom. Po vojne vykonávali vysoké politické funkcie v KSČ. 

       Dňa 28. 10. 1944 vydal gen. Rudolf Viest rozkaz, aby sa povstaleckí vojaci (vycvičení v Tisovej armáde) rozišli do hôr a tam pokračovali v partizánskom boji, ale jeho rozkaz sa dostal len k niektorým jednotkám pre zlé spojenie a partizánske intrigy proti povstaleckým vojakom...  Väčšina povstaleckých vojakov poodhadzovala zbrane a vrátila sa domov k rodinám. Tí, čo odišli do hôr k partizánom, často  prišli o zbrane, teplú obuv, kabáty a boli od partizánov šikanovaní ako otroci... V boji ich hnali do prvých línií..., lebo boli Slováci.

        Dňa 28. 10. 1944 (údajne na rozkaz E. Beneša, R. Slánskeho a G. Husáka) partizáni zapálili gen. Rudolfovi Viestovi a gen. Jánovi Golianovi lietadlo, aby nemohli odletieť  k červenej armáde na Východ. Gen. R. Viest a gen. J. Golian museli (údajne pred partizánmi) utiecť  z Donoval pod ochranou strážneho oddielu Vysokoškolákov v počte 227 povstalcov. 

    Dňa 29. 10 1944 bol za veliteľa Hlavného štábu partizánskeho hnutia na území ČSR vymenovaný ruský plukovník  Alexej Nikitič Asmolov. K tomu netreba takmer nič dodať. Boli sme okupovaní, porazení  a o Budúcnosti ČSR rozhodol Stalin.  Partizánov  riadili hlavne Rusi (Konev, Stalin) a Česi E. Beneš, Karel Šmidke..., Židia Rudolf Slánsky - Salzmann... V skutočnosti nešlo o národné povstanie, ale vojenskú operáciu Rusov riadenú Stalinom, Konevom, Benešom, Židom R. Slánskym, Čechom Karlom Šmidkem...

       Pavol Hrivík, očitý svedok partizánskych akcií..., podal svedectvo:

       - Skutočných partizánov, ktorí nasadzovali aj vlastný život pre SNP proti Nemcom, nebolo ani 30 % (3 000). Tí ostatní len lúpili, drancovali, opíjali sa, znásilňovali ženy aj (maloleté) dievčatá a vraždili tisícky nevinných civilistov...   Až do  vypuknutia SNP nebol na Slovensku vynesený ani jeden rozsudok smrti. Nebol známy  ani jeden prípad znásilnenia gardistom, alebo Nemcom. Ak sa niektorí gardisti  dopúšťali násilia, zločinov, tak to boli komunisti, ktorí vstúpili do Hlinkovej  Gardy ako agenti komunistickej strany, aby získali zbrane, vojenský výcvik  a zdiskreditovali, skompromitovali Hlinkovu Gardu. Neskôr aj so zbraňami HG utiekli k partizánom a pokračovali v zločinoch...          Podľa tajných povstaleckých správ KSČ údajne partizáni a červená armáda znásilnili na Slovensku minimálne 58 000 žien a maloletých dievčat.  Partizáni umučili a zavraždili  v SNP údajne tisícky nevinných civilistov.

         Zajatie gen. Rudolfa Viesta a gen. Jána Goliana  dňa 3. 11. 19444 o 15, 45 hod. v dome pani Rybárikovej č. 29, bolo špinavým podrazom, pomstou zločineckých partizánov bez ľudského charakteru a svedomia... Vyčerpaní, chorí... gen. Viest a Golian ležali v podkroví domu č. 29 na sene, oblečení v civilných kožených kabátoch s falošnými dokladmi. Keď Nemci obkľúčili dom, generáli sa vzdali, lebo nechceli, aby Nemci vypálili pani Rybárikovej dom. Pri mučení a výsluchoch sa R. Viest aj J. Golian správali statočne ako hrdinovia.  Nemci sa rozhodli, že ich verejne obesia v Bratislave na výstrahu, ale na naliehanie a vytrvalé úsilie prezidenta SR Jozefa Tisa upustili od pripravovaného zámeru. 

          Partizáni boli vycvičení na záškodnícke, teroristické akcie a priameho boja sa báli ako zbojníci... Bez statočných vojakov a veliteľov vycvičených v Tisovej armáde, by SNP netrvalo ani týždeň. Mnohí partizáni povstaleckými vojakmi pohŕdali, nenávideli ich a volali ich kresťanmi, fašistami...  Partizánski vodcovia Ukrajinec P. A. Veličko, Žid Rudolf Slánsky, Čech Karel Šmidke, (Žid) Gustáv Husák aj plukovník  Alexej Nikitič Asmolov písali ohováračské, intrigánske, jedovaté správy do Moskvy v ktorých urážali, zhadzovali, očierňovali, obviňovali... povstaleckých veliteľov gen. Rudolfa Viesta a Jána Goliana zo zločinov a z chýb, ktorých sa dopustili partizáni podľa hesla:

       - Zlodej kričí, chyťte zlodeja.-

    Nemci už robili vojenské prípravy na likvidáciu Zvolena a Banskej Bystrice. Obidve tieto mestá chceli Nemci zrovnať so zemou ako Lidice aj Ležáky a obyvateľov postrieľať. Mnohí ľudia, kňazi... prosili prezidenta Jozefa Tisa, aby niečo podnikol pre záchranu Zvolena a Banskej Bystrice. Msgr. Dr. Jozef Tiso sa ponížil až do krajnosti... a zúčastnil sa osláv potlačenia SNP. Z hrubého nátlaku, z donútenia vyznamenal nemeckých vojakov a posvätil im zbrane, lebo vedel, že tým zachráni obidve mestá a tisícky ľudských životov... Fotografiu z posväcovania nemeckých zbraní radi zneužívali komunistickí  inkvizítori z IQ blízko nuly..., čo robili drevorubačov v lese a zo dňa na deň sa stali poslušnými aparátčikmi, sudcami, učiteľmi... K fotografii s Tisom, ako posväcuje Nemcom zbrane, počuli deti v našich školách tisícky oportunistických, bizardných, tupých, inkvizičných komentárov..., ktoré by možno  zožrali negramotní  ľudia vo Vladivostoku...

     Nepripravené, chaotické, živelné SNP (maximálne 30% partizánov bolo ochotných riskovať životy pre SNP, ostatní boli zločinci, čo rozsievali terorizmus, znásilňovali aj maloleté dievčatá, lúpili, okrádali civilistov o potraviny, cennosti, zvieratá, opíjali sa...) prinieslo utrpenie, straty na majetkoch a životoch desaťtisícom Židov aj Slovákov. Umučených a zabitých bolo okolo 80 000 ľudí. Tisícky Slovákov aj Židov boli odvlečené do koncentračných táborov a ruských gulagov. Bombardovanie slovenských fabrík letectvom USA a Ruska spôsobilo Slovensku škodu 5 - 6 miliárd. Zničené nákladné aj osobné rušne a vlaky (95%), poškodené koľajnice, mosty, cesty, tunely, vypálené domy, odvlečený hnuteľný majetok... spôsobili Slovensku a Slovákom škodu minimálne 150 miliárd, ale ľudské životy sa nedajú ničím nahradiť... Stálo SNP za to? Rusi (ani Židia, ani Beneš) nám za SNP nedali nič, len si zo Slovenska odvliekli korisť... a zobrali nám Podkarpatské Slovensko s Užhorodom, náboženskú slobodu, možnosť cestovať do zahraničia, podnikať, vlastniť poľnohospodársku pôdu...! 

       Za vlády KSČ  bol nedostatok tovaru v obchodoch, na banány, bicykle a iný tovar dostupný niekedy len v tuzexoch, sa čakalo celé hodiny.  Za Tisa bolo o 80% menej nemocníc a o 90% menej invalidov a dlhodobo chorých. Z USA pomohli SNP tak, že bombardovaním zabíjali stovky civilistov a zničili veľkú časť slovenských fabrík. Zajatí americkí letci, čo zabili bombardovaním stovky Slovákov, aj detí, sa mali u nás v zajatí komfortne, pohodlne ako v bavlnke. Neboli ani riadne strážení a mnohí utiekli k partizánom.  V Európe cez vojnu závideli Slovákom, že majú najlepšiu ekonomiku, menu aj sociálne istoty, potravinovú bezpečnosť a najlepšiu náboženskú slobodu v Európe. Tisícky starých ľudí spomínali svojim deťom a vnukom:

- Za Tisa plná misa, a za Beneša sa len vešá...-

           Milá čitateľka, vážený čitateľ, naši predkovia hovorili:

      - Pravda je horká ako liek, ale pomáha. -

      V nasledujúcich riadkoch nenájdete uhladené, graficky a pravopisne dokonalé historiografické údaje, ani oportunistické, pätolízačské chválospevy na politické strany..., ale ľudové spomienky, názory starých pamätníkov plné chýb a nepresností. 

       Politicky nedeformované historické vedomie národa dopĺňa to, čo zamlčovali, zahmlievali, skresľovali a prekrúcajú (zamlčujú...) judášskym grošom zo zahraničia platení (agenti) vymývači mozgov, neosionisti, moderní militantní (útoční, bojoví) ultraliberáli, zmutovaní neokomunistickí inkvizítori, komunistickí mafiáni zločinci, bývalí členovia ŠTB, ich sluhovia, manipulátori historických udalostí...

    Starší pamätníci tvrdia, že SNP4 začalo už  začiatkom augusta 2. 8. 1944, keď Veličko a iní partizáni obsadili časť Liptova aj Turca a zbili desiatky nemeckých vojakov a slovenských civilistov. (SNP2 vedené kňazom Slavomírom začalo 2.8. 871). Nemeckí vojaci aj partizáni operovali na našom území dávno pred vymysleným začiatkom SNP 29. 8. 1944. SNP vzniklo na základe rozhodnutia Stalina, ktorý dal rozkaz k jeho príprave  maršalovi Ivanovi Stepanovičovi  Konevovi a svojmu agentovi - sluhovi E. Benešovi. S moskovským vedením v Moskve spolupracoval aj Rudolf Salzmann, Slánsky a K. Gottwald.

     Dátum 29. 8. 1944 určili za začiatok SNP4 antikresťanskí politici dosadení SIONOM 66 (Na Slovensku zabíjali partizáni nemeckých vojakov aj slovenských civilistov už od jari 1944).  Existujú rôzne nedokázané konšpiračné tvrdenia, že Komunisti dali popraviť diplomata generálneho tajomníka  KSČ Rudolfa Slánskeho- Salzmanna a 11 Židov len pre to, aby na verejnosť nevyšli skutočnosti o tajnej organizácii Hebron 66. Po vykonštruovanom procese, dali totalitní mocipáni popraviť legendárneho partizánskeho veliteľa a hrdinu SNP4 Viliama Žingora a uväzniť, mučiť... mnohých iných... 

     Dátum 29. 8. 1944 bol SIONOM 66 určený pre to na 29. 8., lebo 29. 8. v roku  70 bol dobytý Jeruzalemský Herodesov chrám (posledná brániaca sa časť Jeruzalema) aj celý Jeruzalem  Pätnástou rímskou légiou z pevnosti Carnuntum pri Bratislave. V tejto légii bojovali aj predkovia dnešných Slovákov - Slovenov. Bolo to presne 1874 (symbolické židovské číslo Kabaly)  rokov od dobytia Jeruzalema 29. 8. 70 až do  29. 8. 1944. 

   Číslo  1874 je symbolickým sionistickým číslom židovskej kabaly (Sionisti - predstavitelia bohatej  židovskej buržoázie oligarchov) a šifrou Hebronu 66.

       Pravý začiatok SNP4 nám podľa apolitických pamätníkov, komunistická inkvizícia zatajila, aby nevyšlo najavo, že vojenská operácia Moskvy pod názvom SNP, bola vyvolaná na zvrhnutie demokraticky zvolenej kresťanskej slovenskej vlády a likvidáciu, začlenenie Slovenska pod Českú nadvládu (okupáciu). V auguste 1944 dôverovalo kresťanskej slovenskej vláde 93% Slovákov. 

   Drvivá väčšina z nich poskytovala partizánom potraviny a inú pomoc len zo strachu pod namierenými zbraňami. Aj do protiústavnej mobilizácie vyhlásenej na príkaz E. Beneša (ktorý ako prezident podal demisiu 6. 10. 1938 a z toho dôvodu  nemal žiadne právo diktovať politické rozhodnutia a riadiť vzbúrencov na Slovensku...) narukovali Slováci (okolo 30 000 mužov) len z donútenia pod hrozbou trestu smrti a keď zistili, že ide  o právny (zločinecký) podvod, postupne odhadzovali zbrane a vracali sa do svojich domovov. Na začiatku SNP4 bojovalo na strane povstalcov až 60 000 povstaleckých vojakov slovenskej Tisovej armády.

    Je zaujímavé, že z 12 000 partizánov v SNP4 bojovalo okolo 12% Židov. Niekoľko tisíc  z nich malo prezidentom Tisom podpísané výnimky, aby neboli transportovaní do koncentračných táborov..., Rusi, Ukrajinci, Francúzi, niekoľko okolo 1000 Čechov... a prekvapivo málo Slovákov. To, že SNP4 vypuklo dávno pred kontroverzným dátumom  29. 8. 1944 dokazujú aj nasledujúce skutočnosti:

     Dňa 21. 8. 1944 sa v obci Sklabiňa v Turci stretol veliteľ spojených partizánskych jednotiek P.A. Veličko, veliteľ povstaleckých vojsk slovenskej armády podplukovník Ján Golian a vedúci piateho ilegálneho ústredného vedenia KSČ Gustáv Husák. Spoločne vyvesili československú zástavu a územie Turca vyhlásili za československé.

    Dňa 27. 8. 1944 vydal veliteľ slovenskej vojenskej posádky v Ružomberku  Miloš Vesel rozkaz, aby sa slovenskí vojaci pridali k partizánom. Vojaci spoločne s partizánmi prepadli väznicu v Ružomberku a vypustili na slobodu ťažkých zločincov, ktorí sa pridali k vzbúrencom a partizánom...  Zabili desiatky civilistov, olúpili  ich o šperky, zlaté zuby... a vyrabovali ich byty.  Znásilnili stovky žien a detí...  Okolo 147 osôb spolu so ženami aj maloletými deťmi  vyvliekli do oblasti Podsuchá - Biely potok a tam ich po mučení povraždili. Nasledovali mnohé podobné prípady so stovkami znásilnených žien, umučených a olúpených slovenských občanov, ktorí nekládli žiadny odpor. Znásilňovanie, lúpenie, mučenie a vraždenie Slovenských civilistov bolo hlavnou pracovnou náplňou mnohých partizánskych bánd.  V noci z  28 na 29. 8. 1944 bola v Martinských kasárňach, na príkaz partizánskeho veliteľa P. A. Velička, povraždená nemecká vojenská misia (okolo 30 osôb) spolu so ženami a deťmi. Tým antislovenský... Veličko zapríčinil predčasný vpád nemeckých vojsk na územie Slovenska a zbytočnú smrť okolo 60 000 Slovákov..., nevyčísliteľné hmotné škody a utrpenie občanov Slovenska. 

      Ukrajinec P. A.  Veličko sa chvastal, že so svojimi partizánmi udrží pred Nemcami celý Turiec.  Keď začalo povstanie nedokázal obsadiť ani  Starhrad pri Strečne (tak, ako to sľúbil pred povstaním), čím spôsobil smrť stoviek slovenských povstalcov a straty vojenskej techniky (Najradšej dával vraždiť slovenských civilistov...). Pri ústupe povstalcov z Turca utekal kontroverzný P. A. Veličko medzi prvými... Útek - ústup povstalcov z Turca obetavo kryl hrdina ZSSR A. S. Jegorov z veliteľského stanovišťa v dome č. 1 798 v Martine Sever. 

     Je smutné, že partizánsky veliteľ Žid Rudolf Slánsky a Ukrajinec P. A. Veličko  nechali zákerne  bez pomoci (vydali) veliteľov SNP4 gen. Jána Goliana a chorého gen. Rudolfa Wiesta, aby padli do rúk Nemcov...

       Mladí ľudia na Slovensku, ktorí  úprimne túžia po poznaní pravdy sa ma pýtajú:

         - Proti komu vypuklo 2. 8. 1944 SNP, keď Nemecké vojská operovali ďaleko za hranicami Slovenska? -

       - Nebol hlavným dôvodom realizácie povstania komunistami, boj proti katolíckej cirkvi na Slovensku a jej likvidácia?

          Nebolo hlavným cieľom SNP 4 donútiť, vydráždiť Nemcov k tomu, aby na Slovensko vyslali  trestnú armádu, čím by sa oslabila nemecká vojenská sila na východnom fronte a  hlavne by sa rozvrátil zadusil ekonomicky prosperujúci  kresťansko - demokratický štát, ktorý bol tŕňom v oku antikresťanským politikom v Rusku, Londýne...

           - Bolo to SNP, alebo vojensko - partizánska vzbura s prvkami občianskej vojny proti demokraticky zvolenej vláde a slovenskému kresťanstvu?

          -Ako mohol Slovenský národ povstať proti Slovenskému národu, keď v čase vypuknutia tzv. SNP neboli na Slovensku takmer žiadne nemecké vojenské jednotky? Nebola to občianska vojna s intervenciou Rusov a Nemcov?-

       - Prečo Slovenské národné povstanie riadil Čech slobodomurár Beneš, agent č. 44 diktátora, zločinca Stalina, bývalého spojenca A. Hitlera a Ukrajinec partizán komunista P. A. Veličko a ani jeden Slovák katolík praktizujúci kresťan, keď ku kresťanstvu a kresťanskej demokracii sa v tej dobe hlásilo 92% občanov na Slovensku? - 

        - Prečo v SNP4 v jeseni 1944 nebojovalo tak málo Čechov  (len okolo 1000) a až  12 % partizánov (1500- 2000) malo židovskú národnosť? -

         - Česko (hlavne Praha) bolo ešte v r. 1930 najsilnejšou baštou Židovstva na svete. Vedecké výskumy dokázali, že Slováci (Sloveni) sú o niekoľko storočí starší národ ako Česi. Genetické testy dokázali, že Česi majú 54% slovenských génov, 21% nemeckých a 16% židovských génov. Staršie české rodiny v Prahe majú údajne až 43% židovských génov a 39% nemeckých. Slováci na Kysuciach, Orave, Liptove, Turci a hornom Považí majú až 84 % slovenských génov. Prečo E. Beneš aj T. Masaryk tvrdili, že Slováci sú Čechoslováci používajúci české nárečie, ale Čechov nevolali Čechoslováci, ale Česi? -         

         - Prečo Beneš, ktorý zradne pomohol Hitlerovi a rozbil  ČSR, riadil SNP?  Prečo sa zbabelý podlý  Beneš nepostavil proti (svojmu priateľovi, ktorému bez boja daroval závratný arzenál zbraní, množstvo najmodernejších  vojenských fabrík...)  Hitlerovi 30. 9. 1938, keď dokonale vyzbrojená a opevnená ČSR s medzinárodnou ochrannou zmluvou, mala oveľa lepšie vyhliadky na úspech, ako SNP? 

      Beneš nemal žiadne právomoci rozhodovať o SNP, lebo  30. 9. 1938 zbabelo kapituloval pred Hitlerom, čím rozbil ČSR.  5. 10. 1938 sa E. Beneš vzdal funkcie prezidenta ČSR (keď ho štát najviac potreboval), podal demisiu a zbabelo ako súkromná osoba utiekol do Anglicka. 

     V Londýne prijali Beneša ako súkromnú osobu bez politických právomocí. Jedinú právomoc ktorú Beneš mal, bola právomoc ruského agenta NKVD priamo pod Stalinovým dozorom a mimoriadneho špióna Adolfa Hitlera s priamym spojením k Hitlerovi.  Podľa archívnych záznamov a svedectva vysokého dôstojníka NKVD Pavla Sudoplatova bol E. Beneš už dávno sovietskym agentom a na príkaz Stalina (Stalin, považovaný za fašistu, bol pôvodne spojencom A. Hitlera proti Poľsku.) dostal od pražského agenta NKVD Zubova 10 000 amerických dolárov, aby mohol bezpečne vycestovať do Anglicka a plniť tam Stalinove rozkazy... Od Hitlera dostal údajne špeciálnu ochranku až do Londýna a 1 000 000 nemeckých mariek.  - 

      - Prečo bolo SNP slovenské, keď územie obsadené povstalcami vyhlasovali za československé, keď veliteľom partizánskych jednotiek bol Čech komunista K. Šmidke,  celé SNP riadil, Stalinom vymenovaný, maršal Konev ako tylovú operáciu červenej armády  a z Londýna Čech, Stalinov pätolízač, bábková figúrka komunistov,  E. Beneš, nikým nezvolený ako súkromná samozvaná osoba a  agent  Stalina...?-

       - Prečo bolo SNP 4 potlačené, keď povstalcov bolo 3x toľko, ako nemeckých vojakov a mali porovnateľnú výzbroj a výhodu domáceho prostredia? Nebolo to pre to, že okolo 50 000 Slovákov bolo v neústavnej, protizákonnej mobilizácii donútené pod trestom smrti  k nastúpeniu do radov povstalcov? - 

         - Čo dosiahlo SNP 4 okrem príchodu nemeckého vojska na Slovensko a likvidácie  tisícov Židov aj Slovákov? -

       - Prečo partizáni otvárali väznice, vypúšťali väzňov, čo boli odsúdení za znásilňovanie detí, vraždy, vlámačky... na slobodu,  začleňovali ich do svojich partizánskych družín a dávali im do rúk zbrane? -

    - Prečo slovenskí biskupi zakázali veriacim účasť v SNP4? - 

    - Prečo Židia vítali v Košiciach fašistického vodcu Maďarska, ktorý podporoval likvidáciu 800 000 Židov a 150 000 Slovákov, ako svojho osloboditeľa

    - Prečo Židia podporovali maďarizáciu  Slovákov, pripojenie Bratislavy k Maďarsku a kolonializáciu Slovenska, keď vedeli, že to prinesie antisionistickú nenávisť veľkej časti Slovákov a mletie božích mlynov- karmický trest Boží? -

   - Prečo Židia podporovali SNP, keď vedeli, že SNP bez požehnania slovenských biskupov nemá žiadnu šancu na úspech a prinesie Židom oveľa väčšie  utrpenie a straty na životoch.  Mysleli si Židia, že s nemeckým vojskom na Slovensku im bude lepšie, ako bez neho? (Nemci hľadali zámienku, aby mohli vtrhnúť na Slovensko, povraždiť a transportovať do Osvienčimu  tisíce Židov, čo ich ukrývali a živili slovenskí kresťania)? -

      - Prečo za Masaryka a Beneša v prvej ČSR (priemysel mala v rukách sionistická a iná buržoázia a zisky odtekali do zahraničia...) bolo nezamestnaných a hladujúcich bez podpory 1 807 500 (hlavne) Slovákov, napriek tomu, že ČSR zdedila 70% priemyslu Rakúsko - Uhorska a ľudia pálili peniaze v záhradách, lebo nemali žiadnu hodnotu.? -

         - Prečo za Tisovho kresťanského Slovenska (Priemysel mali v rukách Slováci aj poľnohosp. pôdu a koruna bola takmer najsilnejšou menou v Európe krytá zlatom... s kurzom 1:1 k marke.) dokázalo Slovensko uživiť Slovákov, Nemcov, Rusov, Ukrajincov a povstaleckú armádu a potraviny ešte aj vyvážalo?

      - Prečo je zakázaný pozdrav - na stráž, keď to bol neškodný skautský kresťanský pozdrav, ktorý od kresťanov skautov prevzali niektorí členovia Hlinkovej gardy? Ešte v r. 1937 vychádzal v komunistickom Rusku (Sovietskom zväze) vplyvný vojenský časopis s názvom - Na stráž... Pôvod pozdravu - na stráž- nie je ani zďaleka fašistický, ale má marxisticko -  komunistické korene. Ak fašisti pili, alebo pijú slivovicu, neznamená to, že pitie slivovice je trestné... Demokracia je zrejme len abstraktné slovo a zmutovaní tupí komunisti, sionisti, ultraliberáli...  nás v maskovanej realite naďalej manipulujú ako slepých a hluchých, stupídnych... zakázané ovocie chutí najviac.  Dodnes sa v  stretávam s tým, že niektorí mladí ľudia sa  s obľubou zdravia:

        - Na stráž. - 

      Za komunizmu sa zakazoval aj pozdrav  - S Bohom. Je to trápne, že dodnes sa dáme manipulovať a šikanovať bývalými eštébákmi, mafiánmi, ultraliberálmi... a ich podarenými deťmi s miliónmi v zahraničných bankách. Hlavne, že pozdrav - česť práci, sa bežne používa na niektorých pracoviskách, protikresťanských schôdzach, pričom komunisti umučili a prenasledovali okolo 71 000 nevinných ľudí... 

 Až 84% opýtaných si myslí, že ekonomický svet Slovenska ovplyvňujú SIONISTI - tajné židovské organizácie... (Sionisti sú údajne bohatou vrstvou Židov oligarchov miliardárov...). Naše zaradenie medzi víťazné štáty Druhej svetovej vojny berú ako výsmech. Tvrdenie, že Tisov slovenský štát bol fašistický, berú ako prejav antislovakizmu a nenávisti voči Slovákom aj kresťanstvu.

       Nikto nepopiera, že Jozef Tiso spolupracoval s A. Hitlerom a okupačnými nemeckými vojskami..., že časť Tisovej vlády tvorili skutoční fašisti (Napr. ministra vnútra Tisovej vlády A. Macha, ministra obrany F. Čatloša, guvernéra národnej banky Imricha Karvaša... predčasne prepustili z väzenia..., ani jeden Slovák nebol v Norimbergu zaradený na listinu vojnových zločincov.), ale označovanie Tisovho štátu za fašistický (Fašistovi M. Horthymu stavajú Maďari sochy, chvália generála Franka, Mussoliniho aj... a Maďarsko nikto nenazýva fašistický štát.), považujú mnohí Slováci ako provokačný pľuvanec do tváre... evokujúci patričné reakcie v postojoch voči Židom, slobodomurárom a komunistom... Je to vlastne starý fašistický princíp kolektívnej viny, keď fašisti pre jedného človeka vystrieľali celú dedinu, alebo keď za vraždu Heydricha zavraždili 17000 nevinných Čechov. Podobný fašistický princíp používal aj Stalin (masaker v Katyňskom lese v Poľsku priznaný Ruskom...) a komunistické diktatúry. Nenávisť, nespravodlivosť... vyvoláva ďalšiu nenávisť... Podobne sa správajú aj teroristi, keď vraždia nevinných civilistov za fiktívnu kolektívnu vinu.

   Mnohí opýtaní vidia základ nepriateľstva voči Slovákom v tom, že Kresťanstvo si uctieva Ježiša Krista ako Božieho syna, pričom krstní otcovia nesmrteľných a nedotknuteľných slovenských mafií s nezničiteľnými metastázami v slovenskej justícii..., komunisti, ultraliberáli, nesmrteľná ŠTB, marxisti, slobodomurári aj niektorí Židia prezentujú Ježiša Krista ako obyčajného človeka... a iný názor nerešpektujú.

            Tisov slovenský kresťanský štát, ktorý dodal pre SNP4 v jeseni 1944 až 60 000 povstaleckých vojakov a takmer 12000 partizánov a poskytol im potraviny..., ukrýval a živil s nasadením slovenských životov stovky Židov a ruských partizánov, údajne nemohol byť fašistický! V Tisovom štáte s riadne demokraticky zvoleným parlamentom označovanom za fašistický, dobrovoľne žili aj tisícky Židov. Guvernérom jeho národnej banky bol slobodomurár Imrich Karvaš, ministrom obrany evanjelik gen. F. Čatloš...

    Mnohí Židia sa na Slovensku cítili veľmi dobre, ba lepšie ako v susedných krajinách. Z toho dôvodu utiekla zo Slovenska pred vojnou len časť (hlavne bohatých ortodoxných konzervatívcov) a chudobní neológovia, často krížení so Slovákmi, zostali na Slovensku. Hovorí sa, že bohatí ortodoxní Židia zámerne... nepomohli chudobným kríženým Židom neológom utiecť do bezpečného zahraničia. Zo Slovenska emigrovali mnohí Židia až po vojne. Dnes sa k nám nehrnú ...

Istá časť starších tvrdí, že za tzv. židovskej vlády Rudolfa Slánskeho (Židia ovládali aj vedenie ŠTB v ČSR...) boli popravy aj nevinných Slovákov ako na bežiacom páse... Nemalá časť slovenskej populácie (hlavne potomkov tých, čo živili a ukrývali Židov aj partizánov...) to cíti tak, že sú nespravodlivo odsudzovaní a pranierovaní... za fašistov, ktorí niesli zodpovednosť za odsun mnohých Slovákov do koncentračných táborov a neskôr do gulagov v Rusku.

Slovenskí vojaci mali na východnom fronte len 30 - 50% z tej dávky potravín, čo nemeckí vojaci. Keď vyhladovaní slovenskí vojaci bez riadnej výzbroje a výstroje utekali na ruskú stranu, Nemci ich od chrbta vraždili ako dobytok. Dňa 30. 10. 1943 na kavkazskom a krymskom fronte pri Melitopole prebehlo na ruskú stranu 2600 slovenských vojakov. Z toho bolo 39 dôstojníkov. 600 utekajúcich slovenských vojakov postrieľali Nemci od chrbta. Nemecko nám dodnes dlhuje jednu miliardu nemeckých ríšskych mariek. Kto si spomína na povraždených Slovákov, čo chceli bojovať proti fašizmu? Ani pes po nich neštekne, ako keby mali menšiu hodnotu než sliepka prejdená autom.

Je smutné, že aj niektorí Slováci označujú Slovenska za fašistické a pri prácach v zahraničí očierňujú aj dnešné Slovensko. Nadávajú na susednú dedinu, susedné mesto, susedný okres, susedný región... Sami seba nevoláme Slovákmi, ale Záhorákmi, Východniarmi, Šarišanmi... Nevoláme sa kresťanmi, ale evanjelikmi, pravoslávnymi... Sami seba delíme a nespájame a tým dávame zbraň do rúk našim nepriateľom..., ktorí postupujú podľa rímskeho hesla:

                                               - ROZDEĽ A PANUJ -

Goliáš, bohaté Nemecko, ktoré nik nenazýva tak často fašistickým ako Slovensko, dodnes dlhuje Dávidovi Slovensku, ZARADENÉMU MEDZI VÍŤAZÉ ŠTÁTY druhej svetovej vojny, jednu miliardu nemeckých ríšskych mariek za dodané potraviny, otrockú prácu Slovákov, tovary... Fašistické Maďarsko (Židia vítali v Košiciach M. Horthyho ako svojho osloboditeľa a svojho súkmeňovca...) pri napadnutí Slovenska v Malej vojne vyvraždilo a umučilo tisícky Slovákov a spôsobilo Slovensku škody v hodnote za cca. 18 miliárd €.

Fašistické Maďarsko pod vedením fašistického vodcu M. Horthyho (M. Horthymu pomohli k moci bohaté židovské rodiny. K moci sa dostal tak, že s po zuby ozbrojenými hrozivými fašistami vtrhol do parlamentu v Budapešti a dal sa pod namierenými zbraňami zvoliť za maďarského regenta - fašistického vodcu. Jozef Tiso bol zvolený v riadnych demokratických voľbách, ale nemal židovskú podporu ako fašista Horthy.) vyviezlo do koncentračných táborov okolo 800 000 Židov a 150 000 Slovákov, ale nik z ultraliberálnych inkvizítorov nevolá Maďarsko fašistickým.

Nikomu z mediálnych manipulátorov tzv. samozvanej antifašistickej inkvizície, z radov bývalých členov ŠTB vyškolených v Moskve, ultraliberálov a starých komunistických štruktúr..., poškodzujúcej dobré meno Slovenska aj nevinných Židov, to nevadí. Ako odmenu za SNP, ukrývanie Židov aj obetavé kŕmenie partizánov aj Červenej armády... nám zobrali Podkarpatské Slovensko a označili nás za fašistický slovenský štát. Nemecko, čo malo na svedomí milióny ľudských životov nám do dnešných dní dlhuje miliardu ríšskych mariek a odškodné za vypálené dediny, okupáciu Slovenska...

To, že sa často (niekedy to v médiách vyznieva až trápne, výsmešne...) verklíkovito pripomína prezentuje holocaust, ako výlučná likvidácia Židov, vedie k prudkému nárastu antisemitského cítenia a k bagatelizovaniu zneucteniu, pošpineniu pamiatky skutočného holokaustu. Jednou z hlavných príčin nárastu antisemitského cítenia, je prekrúcanie a zahmlievanie skutočností zo spolužitia Židov a Slovákov.

Je minimálne poľutovaniahodné, že za dôležitú sa nepovažuje skutočnosť, že v holokauste nezahynuli len Židia, ale aj Slováci. Tisícky Slovákov, ktorí boli zavraždení v koncentračných táboroch, postrieľaní fašistami... pre ich podporu Židom, Rusom a partizánom naši komunistickí inkvizítori vojnového Slovenska zastierajú závojom nacvičenej marxistickej manipulácie, osvedčeného opíjania rožkom.

Bombardovanie americkými lietadlami, operácie partizánov, nemeckej armády a Červenej armády spôsobili Slovensku materiálne škody vo výške 36 miliárd €.

Prečo nikto nepripomína to, že stovky Slovákov, čo prebehovali na ruskú stranu frontu, boli nemeckými vojakmi vraždení od chrbta...? Je život Slováka menej hodnotný ako život Žida? To vedie časť Slovákov k radikálnejšie ladenému presvedčeniu, že Židia sú v EÚ lepšou, dôležitejšou panskou rasou a Slováci len otrockým, bezcenným tovarom odsúdeným na otrocké zneužívanie, vyhladenie, vykynoženie.

Ako boľavý zub pôsobí aj udalosť z Nového Mesta nad Váhom 4. 11. 1918, keď bolo postrieľané minimálne 60 Slovákov a stovky žien (aj tehotných...) zostali ležať v krvi. Údajne nedovolili nikomu z príbuzných, aby ošetril ranených a na následky zranenia a nepodania prvej pomoci zomreli údajne desiatky ďalších Slovákov a Sloveniek. Vavro Šrobár ešte v ten istý deň 4. 11. 1918 poslal správu na najvyššie veliteľstvo Československej armády do Prahy:

                      - Židia v Novom Meste nad Váhom postrieľali 60 Slovákov... -

Tí, čo vraždili Židov aj Slovákov v roku 1944 a deportovali ich do koncentračných táborov, neboli skutoční praví kresťania. Fašista nemôže byť kresťanom!

Nechceme hovoriť o desiatkách ďalších a ďalších podobných a rôznych iných udalostí, ktoré sa na Slovensku odovzdávajú v rôznych verziách písomne aj ústne z generácie na generáciu a nedajú sa vymazať, zlikvidovať ani zakázať žiadnou protislovenskou inkvizíciou. Ich verejné utajovanie, prekrúcanie, alebo zakazovanie v školách, médiách... vedie nejedného Slováka k pocitu, že žijeme pod tajnou ultraliberálnou diktatúrou...

Za komunistickej totality zbavili mnohých Židov funkcií v podnikoch, školách, štátnej správe... Pod záštitou Moskvou požehnaného boja proti sionizmu sa viedla skrytá vojna proti všetkému, čo len trošku zaváňalo židovstvom. Za komunizmu zhabali a zdevastovali komunistickí papaláši a ich prisluhovači židovský majetok (aj majetok kláštorov, kresťanských cirkví...) v hodnote mnoho miliárd korún. Zneužili to, že mnohí oprávnení majitelia Židia skončili v koncentračných táboroch a lukratívne nehnuteľnosti pomocou podvodov previedli na seba a svojich príbuzných. Teraz si ich ultraliberálne deti užívajú postavenie, úctu, obdiv a uznanie chorej spoločnosti... Táto ultraliberálna inkvizícia, likvidátori kresťanstva, pokryteckí vlci v ovčích kožiach, radi vykrikujú maskovacie frázy o holokauste a fašistickom štáte.   Zlodej kričí:

                                    - Chyťte zlodeja! - 

      Jedno je isté, že bez pravdivého nefalšovaného obrazu minulosti niet mieru v budúcnosti. 

        Stretávam sa s tým, že ľudia, čo  za komunizmu,  ako aktívni členovia KSČ  ochotne spolupracovali s ŠTB, písali udania na svojich susedov, spolupracovníkov, užívali si výhody privilegovanej komunistickej vrstvy s vysokými platmi,  teraz majú podvodmi sprivatizované lesy, pozemky, budovy, firmy.., nespravodlivo získané dôchodky vo výške 1000 až 1500€ a drzo  rozprávajú, ako partizáni ubližovali ich príbuzným a okrádali ich...  Ako im ubližovali nadriadení v práci a nútili ich plniť stranícke úlohy... Nezabudnú pri tom dodať, že mlieko stálo dve koruny, každý mohol beztrestne kradnúť a nikde nič nechýbalo, knihy aj zošity mali deti v školách zadarmo aj cestovanie do zamestnania bolo za bagateľ. Mnohí bývalí členovia ŠTB a komunistickí funkcionári s nekresťansky vysokými dôchodkami a nakradnutými miliónmi sa naďalej organizujú v komunistickej inkvizícii a manipulujú  Slovensko proti demokracii a občianskej slobode.

       Za prvých výpalníkov na Slovensku a zakladateľov moderného slovenského výpalníctva mnohí ľudia vo všeobecnosti pokladajú istú časť partizánov z roku 1944.

          Česi ako najbližší naši pokrvní príbuzní si zaslúžia poďakovanie a obdiv za to, že v jeseni 1944 sa takmer nijako nezapojili do krvavých bojov SNP4 na Slovensku a nepodporili ani vládne ani protivládne ozbrojené sily. Ani jeden Čech nemôže za to, že Stalinov Agent č. 44 E. Beneš nenávidel Slovákov a bojoval za ich násilnú kultúrnu a etnickú likvidáciu. 

        Po vojne E. Beneš odmietol žiadosť SNR o autonómiu Slovenska. Dokonca ani neuznal oprávnenosť SNR ako  politického orgánu Slovenska. Tak ako mohla nezákonná SNR v r. 1944 vyhlásiť mobilizáciu? Beneš povedal, že ak dá Slovensku autonómiu, bude zo Slovenska kresťanský štát a to by ohrozilo český liberalizmus. Beneš dokonca ponúkol južné časti Slovenska a Podkarpatskú Rus (Podkarpatské Slovensko) Maďarsku, ale Slováci aj Maďari na týchto územiach hlasovali za  pripojenie k Slovensku, ktoré malo vyššiu životnú úroveň a lepšie zákony. Podobne sa vyjadril aj tajný informátor E. Beneša v liste do Carihradu 23. 6. 1943:

    - Slovenská hospodárska situácia  je neobyčajne priaznivá...          Slovenská obchodná bilancia je aktívna... Slovenské aj Maďarské obyvateľstvo na územiach okupovaných Maďarskom si praje návrat do ČSR... -

      Piate ilegálne vedenie KSS dňa 17.7. 1944 v správe do Moskvy  mimo iného uviedlo:

       - Na Slovensku sa po osamostatnení  vic krát dvíhali platy robotníkov, je tu najlepšia sociálna, ekonomická situácia v Európe..., Slovenská mena je najlepšou menou v Európe...-

            20. júla  1943  sa Dr. Jaroslav Smutný spýtal E. Beneša:

              - Ako sa pozeral T. Masaryk na Slovákov? -

           - ... On je znal a říkal, je to banda, zkorumpovaná...

      - ... On s Hlinkou nikdy nemluvil.  Už před válkou měl o něm přesvědčení, že je to podvodník, karierista, ctižádostivec, nepoctivý chlap, a proto s ním vůbec  nechtěl jednat... -

       V politickom rozhovore s námestníkom predsedu vlády ZSSR V. M. Molotovom  spolupracovníkom Stalina v Moskve 16. 12. 1943, E. Beneš očierňoval Tisovu slovenskú vládu aj celý Tisov slovenský štát a žiadal Rusov, aby tisícky Slovákov potrestali trestom smrti. Tento špinavý farizejský postoj bol odporný aj Molotovovi, ktorý zahriakol Beneša a pohrozil mu trestným zákrokom. V ten istý deň 16. 12. 1943 sa Beneš stretol v Moskve aj s K. Gottwaldom, ktorému povedal:

            - Mne nikdy nedostanete k tomu, abych uznal slovenský národ, Je to mé vědecké přesvědčení, které nezměním. Hajte si jako komunisté stanovisko své, já nic proti tomu nemám, avšak zastávam neochvejně názor, že Slováci jsou Češi a že slovenský jazyk jest jen jedním z nářečí českého jazyka. Nedopustím, aby se prohlašovalo, že existuje národ slovenský... -

       V SNP 4 bojovalo okolo 12 000 partizánov ( z toho 12% Židov...) a po nezákonnej, protiústavnej, kontroverznej  mobilizácii nastúpilo, z donútenia pod hrozbou popravy zastrelením, k povstalcom okolo 30000 Slovákov. Tým sa počet povstaleckých vojakov z Tisovej slovenskej armády zvýšil na 60 000. Mnohí z tých, čo sa chceli neskôr po zistení, že mobilizáciu nevyhlásil Jozef Tiso, vrátiť do svojich domovov, boli od chrbta postrieľaní povstaleckými veliteľmi a povstaleckou políciou ako v mafii. Napriek tomu, že povstalcov bolo  3x toľko, ako nemeckých vojakov a mali výhodu domáceho prostredia aj minimálne rovnakú výzbroj ako Nemci, bolo SNP hanebne potlačené  pre neschopné, rozhádané  politické aj vojenské velenie a zločinecké akcie niektorých nedisciplinovaných... partizánov. 

       Židia v Uhorsku údajne sami seba považovali za nadradenú, vyvolenú panskú, šľachtickú rasu a Slovákov za menejcenný nevzdelaný  národ určený na podradné otrocké práce. Židia najradšej a najčastejšie  hovorili po maďarsky ako v svojom rodnom jazyku a slovenským jazykom pohŕdali ako... Údajne existujú záznamy (dôkazy), že spisovná Maďarčina je výtvorom židovských vzdelancov na potlačenie slovanských jazykov v Uhorsku. 

        Sami seba považovali Židia v Uhorsku za Maďarov a vždy boli sofistikovaným motorom maďarizácie Slovákov. Židia - uhorskí SIONISTI všetkými (aj protizákonnými...) prostriedkami bojovali proti rozpadu Uhorska a oslobodení Slovenska spod maďarskej nadvlády. V M. R. Štefánikovi videli najväčšiu a najnebezpečnejšiu hrozbu pre svoju buržoázno - feudálnu nadvládu v Uhorsku. To, ako sa minimálne 2x pokúsil dať zavraždiť Žid Rudolf Slánsky generála Vladimíra Přikryla, evokuje v nás otázku, či podobný rukopis nemá aj vražda M. R. Štefánika? 

    Ešte v r. 1938 žilo v 150 tisícovej Bratislave 11%  Židov. Po Viedenskej arbitráži v r. 1938 podpísalo 15000 Židov v Bratislave petíciu, aby bola Bratislava pripojená k Maďarsku a za túto požiadavku aj radikálne masovo demonštrovali v uliciach Bratislavy. 

      Cynický, bezcitný postoj niektorých Židov k utrpeniu tisícok Slovákov ako príslušníkov menejcennej rasy vidieť aj v niektorých  príbehoch zo SNP4. Príkladom je aj Žid Rudolf Slánsky- Salzmann.

     Priamo na povstaleckom území Slovenska Generál Vladimír Přikryl tvrdo kritizoval aj správanie sovietskych partizánov voči slovenskému obyvateľstvu. V tomto smere podľa neho zvlášť vynikala partizánska brigáda majora P. A. Velička, o ktorej účinkovaní napísal: 

   -Partizáni, respektíve takzvaní partizáni (z 12 000 partizánov bolo okolo 1450 cca. 12% Židov), znásilňovali a lúpili, a to sa, pochopiteľne, zase nezaobišlo bez krviprelievania. Svoje konanie v takýchto prípadoch ospravedlňovali tým, že aj tak sú to všetko fašisti (kresťania) Slováci..."

    Práve touto verejnou kritikou partizánov začal Přikryl pomaličky pútať pozornosť tých, ktorí sa neskôr postarali o jeho pád.

       Vráťme sa teraz k už spomínanému stretnutiu na Starých Horách. Odohralo sa na konci októbra 1944, keď sa paradesantná brigáda presúvala na Donovaly. Muž, s ktorým sa tu vtedy Přikryl stretol, sa volal Žid Rudolf Slánsky- Salzmann. Predvojnový komunistický poslanec pôsobil ako zástupca strany pri hlavnom partizánskom štábe v Kyjeve a po vypuknutí Povstania bol spolu s ďalším poslancom Jánom Švermom vyslaný do Banskej Bystrice, kde sa stal členom hlavného povstaleckého orgánu Rady pre obranu Slovenska. Ideologickým inkvizítorom a politickým náčelníkom všetkých partizánov.

     Fungoval aj ako politický poradca partizánskeho štábu. Přikryl mu v rozhovore vyčítal správanie niektorých partizánov voči miestnym ľuďom, rabovanie dedín, znásilňovanie žien a vraždy rukojemníkov.

         - Neodpovedal. Bolo vidieť, aký mu je rozhovor na tú tému nepríjemný. Veď to boli práve partizáni, ktorí mali byť avandgardou, ktorá ešte pred príchodom Červenej armády šírila na Slovensku myšlienky komunizmu,- napísal Přikryl v knihe Za vlády tmy.

     Obaja muži sa potom, po ústupe povstalcov do hôr, zrazili ešte niekoľkokrát. Generál kritizoval Slánskeho (Salzmannove) nekompetentné zásahy do vojenských rozhodnutí, odmietal ich rešpektovať a vyčítal mu, že zbytočne riskuje životy slovenských vojakov. Najmä ho však vinil zo spoluzodpovednosti za smrť jeho komunistického druha poslanca Švermu. Gen.  V. Přikryl   si to  nenechával  len pre seba. 

       Generál Vladimír Přikryl, generál Július Nosko  a mnohí  ďalší pamätníci nepriamo potvrdili, že antislovakisti  Rudolf Slánsky - Salzmann a P. A. Veličko  úmyselne z (mafiánskych) intrigánskych... dôvodov, zapríčinili zajatie generála Jána Goliana a gen. Rudolfa Viesta Nemcami v Pohronskom Bukovci 3. 11. 1944  o 15, 45 h. Účelovo sa prizerali...,  nechali partizánov zapáliť lietadlo, ktorým mal gen. R. Viest a gen. Ján Golian odletieť do Moskvy.

      Podľa Přikryla zanechal Žid Slánsky- Salzmann chorého a zoslabnutého Švermu so sovietskym partizánom na hrebeni Chabenca v Nízkych Tatrách napospas snehovej búrke a mrazu, hoci bolo v jeho silách zabezpečiť Švermov prenos do partizánskeho tábora kapitána Jegorova. 

      -Slánsky- Salzmann nevedel, že som sa s niekoľkými svojimi príslušníkmi stal náhodou svedkom posledných hodín života Jána Švermu. Až keď skonal, odišiel som do Asmolovovho štábu. Slánsky sa už ubytoval v kolibe, kam mohli bez veľkých problémov dopraviť aj Švermu a možno tak zachrániť jeho život. Pýtal som sa ho, či mám nechať zniesť jeho telo, ale bol som odmietnutý s tým, že Šverma zomrel ako hrdina a nemám sa o nič starať... Len čo si Slánsky uvedomil, že viem o okolnostiach smrti jeho poslaneckého kolegu, zmenil svoje správanie voči mne. Bolo potom veľmi odmerané a nekompromisné,-   píše Přikryl.

     Po vojne sa obidvaja známi zo slovenských hôr vrátili do Čiech. Slánsky- Salzmann ako druhý najsilnejší muž komunistickej strany a aktívny strojca februára 1948, Přikryl ako veliteľ výcvikového tábora v Miloviciach. Ako generál nekomunista nemal v armáde, čoraz viac kontrolovanej členmi KSČ, vyhliadky na oslnivú kariéru. Namiesto postupu skôr pomaličky zostupoval do veliteľských funkcií druhého rangu. Niekto mal však záujem, aby padol úplne.

       V máji 1949 Přikryla zatkli a obvinili z účasti na príprave protištátneho sprisahania a zo špionáže. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na deväť a pol roka väzenia a degradovali na vojaka. Generál bol do smrti presvedčený, že o jeho pád sa postaral práve Rudolf Slánsky. Dokonca tvrdil (aj iní svedkovia...), že sa ho vo väzení Žid Slánsky dvakrát pokúsil dať zavraždiť. Raz, keď bol -omylom- zaradený medzi väzňov čakajúcich na popravu, a druhý raz mu údajne podali jed do kávy. Toto tvrdenie Přikryl opieral o osobné svedectvo jedného z dozorcov, bývalého legionára, podľa ktorého si vraj Žid Slánsky- salzmann jeho vraždu objednal za dvadsaťtisíc korún.

          Tí Židia, čo dostali písomné výnimky od J. Tisa, aby neboli transportovaní do koncentračného tábora, sa  zapojili so zbraňou v ruke do povstania proti Tisovej vláde. Keď nemecký veliteľ hodil pred J. Tisa kopu písomných výnimiek pre Židov s podpisom prezidenta J. Tisa, aby neboli deportovaní, povedal, že doklady pobrali zastreleným, alebo zajatým Židom, čo bojovali ako partizáni v SNP 4. Od tej doby, stratil Jozef Tiso vplyv na zastavenie deportácií Židov. Tisícky  Židov za to zaplatili smrťou po nemeckých deportáciách. Vodcom SNP4 z radov Židov, komunistov, slobodomurárov a  Rusov, išlo vo vzájomných živočíšnych... rozbrojoch hlavne o povojnové politické válovy a utrpenie obyčajných ľudí ich netrápilo. 

        Pri stretnutiach so seniormi som sa zoznámil so Slovenkou, ktorá tvrdila, že sa priatelila s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Mimo iného povedala:

         - Jožko veľmi trpel, keď na východnom fronte padli nejakí slovenskí vojaci. Zo všetkých síl bojoval za to, aby boli slovenskí vojaci stiahnutí z východného frontu na Slovensko. Hitlera presviedčal aby uzatvoril mier, lebo vojnu prehrá, ale Hitler povedal, že mier uzavrie až keď vyhrá vojnu. Slovenskí vojaci mali na východnom fronte len 30 - 50% z tej dávky potravín, čo nemeckí vojaci.  Keď vyhladovaní slovenskí vojaci bez riadnej výzbroje a výstroje utekali na ruskú stranu, Nemci ich od chrbta vraždili ako dobytok.  Dňa 30. 10. 1943 na kavkazskom a krymskom fronte pri Melitopole  prebehlo na ruskú stranu 2600 slovenských vojakov. Z toho bolo 39 dôstojníkov. 600 utekajúcich slovenských vojakov postrieľali Nemci od chrbta.  Nemecko nám dodnes dlhuje jednu miliardu nemeckých ríšskych mariek. -

       Podobné názory mal ako Beneš mal  aj Beneš II. slobodomurár Václav Havel. Je pochopiteľné, že viacerí známi slovenskí politici (čechoslovakisti) sami seba označujú ako nasledovníkov E. Beneša, T. G. Masaryka, alebo Václava Havla a netaja sa tým, že v T. Masarykovi a E. Benešovi majú veľký vzor.   

    V prvej  Tisovej republike bolo 95% slovenských intelektuálov v Hlinkovej strane, ktorá odmietala fašizmus a podporovala kresťanský filantropizmus. To sa stretávalo s odporom bohatých židovských spoluobčanov - ortodoxných Sionistov, ktorý mali nepriateľské podnety aj voči ich spolubratom neológom.

      V rôznych komunitách sa šíria iformácie o dôkazoch, podľa ktorých mali židovskí konzervatívni oligarchovia z buržoáznej organizácie Cion (Sion - podľa vrchu v Judei...) dohody s Hitlerom o likvidácii chudobných krížených Židov neológov. Je zaujímavé, že takmer všetci  Sionisti sa v pohode vysťahovali pred vojnou do USA aj Anglicka a dokonca si zachránili aj svoje majetky a previedli bankové kontá do zahraničia. Existujú archívne záznamy, podľa ktorých malo okolo 2000 najbohatších rodín v Maďarsku dohodu s Hitlerom a SS o ich vysťahovaní do zahraničia. Podľa dohody dostali vysokí dôstojníci z SS 51% podielu z najziskovejšieho a najväčšieho podniku v Maďarsku... Jedno je isté, že mnohí bohatí Židia sa na Slovensku starali len o záchranu svojej rodiny a chudobných bratov neológov nechali ich osudu... To zneužili fanatickí fašisti a ich prisluhovači.  Každý normálny človek musí odsúdiť koncentračné tábory, fašizmus aj komunizmus. To však nestačí. Treba hľadať dôvody, prečo sa v histórii tak často opakujú pogromy na Židov..., pokusy o likvidáciu kresťanstva a Slovenského národa? Len ak pochopíme  nefalšovanú, od ideologických jedov očistenú minulosť, len tak budeme môcť bojovať proti globalizačným pohromám budúcnosti ...

         Niečo podobné sa odohralo aj v Jeruzaleme v rokoch 65 - 70. Bohatí Židia Saduceji a Farizeji vedeli, že povstanie je vopred prehrané, ale chceli celú Judeu očistiť od kresťanstva a krížených chudobných Židov... Málo vzdelaní Sikariovia, Zelóti, Samaritáni... sa stali len nástrojom záhuby, ako povstalci v SNP 4. Príkladom je kňaz Levíta Jozef ben Matúš, ktorý otrávil všetkých obrancov pevnosti Jotapata  a sám s jedným Židom sa vzdal vojvodovi Vespasiánovi  a jeho synovi Titusovi.  Jozef ben Matúš si neskôr dal rímske meno Jozef Flávius a užíval si blahobyt  ako jeden s najväčších oligarchov Ríma.

      Predsedníctvo SNR zvolené 5. 9. 1944 v Banskej Bystrici  pozostávalo  v zložení:

         Komunistická strana :  Karol Šmidke a Gustáv Husák

        Demokratická strana: Daniel Ertl, Vavro Šrobár, Jozef Lettrich a Ján Ursíny.  Demokratická strana bola veľmi rýchlo začlenená do KSČ, lebo totalitní komunisti fašistického totalitného  zmýšľania nedovolili existenciu inej politickej strany,

        Zločiny Nemcov sú pomerne dobre zmapované. Bolo nemálo prípadov, keď miestny katolícky kňaz ponúkol svoj život za ľudí, ktorých chceli Nemci popraviť... Dokonca došlo aj k mučeniu kňazov Nemcami. Nemci mali zákaz miešať ich árijskú krv s neárijskou. Porušenie zákazu sa trestalo smrťou.

        Mnohé spomienky sú podobné, ako rozprávanie Jána Butka z Hlbokého nad Váhom r. 1989.  Keď za  jeho matkou pracujúcou na roli pri Váhu bežal sexu chtivý Nemec, jeho veliteľ ho na mieste  zastrelil. V nemeckom vojsku na Slovensku bolo zaradených 1 000 Čechov z Moravy.

          Tisícky pamätníkov sa vyjadrili, že Rusov a partizánov sa báli mnohonásobne viac ako Nemcov.  Nemci platili za ubytovanie aj stravu, ale partizáni aj Červená armáda si brali všetko násilím a každý odpor trestali vraždením.  Skupinové znásilňovanie, rabovanie a vybíjanie zlatých zubov obetiam patrilo k bežnej praxi Červenej armády aj partizánov.  V Terchovej Červená armáda (Pozostávajúca z Rusov, Ukrajincov, Tatárov, Čečenov... bývalých väzňov zločincov, divochov, čo nevedeli ani čítať .), vypálila  okolo 160 rodinných domov.

            V Červenej armáde bojovali Rusi, Ukrajinci, Tatári, bývalí väzni... Často to boli zaostalí živočíšni pudoví divosi z tajgy..., čo nevedeli čítať a písať. Istá staručká čitateľka polročníka Považan mi povedala, že keď dala vojakom z Červenej armády tvarohové buchty, tak si rozlomené buchty dlho prezerali a čudovali sa, ako sa dnu ten tvaroh dostal... 

       Odhaduje sa, že na Slovensku partizáni a vojaci ruskej Červenej armády v auguste 1944 až septembri 1945  skupinovo znásilnili okolo 49 000 žien slovenskej, nemeckej a židovskej národnosti. Mnohé ženy boli po viacnásobnom skupinovom znásilnení  drasticky zavraždené. Vojaci a partizáni obete oberali o šperky, vyrabovali im domácnosti a vybíjali im zlaté zuby.  V Nemecku bolo Červenou armádou znásilnené okolo 1 000 000 žien. Keď sa Červená armáda vracala cez naše územie do Ruska, brala ako vojnovú  korisť všetko, čo sa dalo odviezť ... dobytok,  stroje a zariadenie zo všetkých fabrík, tisícky Slovákov a Sloveniek ... Na to aby bola nejaká rodina, alebo osoba odvlečená na Sibír, alebo do koncentračného tábora - gulagu, stačilo akékoľvek banálne udanie od človeka, čo sa chcel pomstiť.  O tom, ako sa žilo v ruských gulagoch, v ktorých skončili tisícky slovenských občanov, sa dočítate v knihe S Bohom v Rusku (Walter J. Ciszek SJ).

        Nástup komunisticko -  inkvizičnej likvidácie kresťanskej kultúry..., materialistické slobodomurárstvo a moderný liberalizmus útočiaci na korene kresťanstva, priniesli globalizačné ovocie v podobe jednej samovraždy za každú sekundu vo svete, v prudko narastajúcich duševných ochoreniach, v prudkom pribúdaní nebezpečných odpadov...

             V poslednej dobe dostávam otázky, či  mohol  byť slobodomurár Židom aj komunistom?

       Lenin, bývalý člen Parížskej lóže  založil samostatnú nezávislú Moskovskú červenú lóžu červenej päťcípej hviezdy s útočným ateizmom. Lenin nosil na slobodomurárskej zástere pri rituáloch v Paríži prekrížený symbol kosáka a kladiva tzv. Moskovku.  Všetci vyšší komunistickí funkcionári boli členmi tejto lóže. Keď pápež Kliment XII. exkomunikoval slobodomurárov, tak všetky lóže podriadené Veľkej Parížskej lóži zaviedli útočný ateizmus ako odvetu proti katolíckej cirkvi. Veľký Orient Francúzska v r. 1877 vydal dogmu, že viera v Boha je pre slobodomurára neprijateľná.  Veľká Spojená Anglická lóža a jej podriadené lóže vyžadujú u svojich členov vieru v Boha a presadzujú demokratické hodnoty. 

       K  Spojenej anglickej lóži sa hlásil aj M. R. Štefánik. E. Beneš, Vavro Šrobár, Žid Rudolf Slánsky, Karol Šmidke, G. Husák, K. Gottwald, J. Golian, R. Viest boli podriadenými členmi moskovskej Červenej veľkolóže 5. (Päťcípa červená hviezda, 5 čerešničiek, 5 stupňov známkovania, päť prstov na ruke. Päťcípa hviezda - symbol  materialistického démona Asmodea má hlavu ruky aj nohy. Judáš sa stal materialistom, keď začal kradnúť zo spoločnej pokladničky. Päťcípu hviezdu uctieva aj kontroverzné združenie miliardárov (oligarchov)  Penta...). Na svete je toľko rôznych tajných organizácií a lóží, že sa nedajú ani spočítať. Len Slobodomurárskych lóží je okolo 2 000 rôznorodých druhov podľa rituálov, stupňa utajenia, stanov, tradícií, vzťahu k náboženstvám, politike...  Niektorí Židia boli v minulosti súčasne  slobodomurármi aj komunistickými funkcionármi.

            Vo všeobecnosti platí, že Židom nie je nik, kto nemá aspoň jedného z rodičov Žida. Ak mal niekto starého otca Žida, alebo starú mamu  Židovku, nemôže sa vyhlasovať za Žida. Najdôležitejšie je to, k akej národnosti sa ten človek hlási a aká je jeho materská reč. Ak niekto hovorí anglicky a po slovensky nevie ani pozdraviť, tak môže mať aj obidvoch rodičov čistokrvných Slovákov a bude horší ako ten, čo má otca Žida, hovorí po slovensky  a podporuje zdravé a silné Slovensko.  Keď som bol v Pružine, istá staršia žena sa mi sťažovala, že keď prišiel hokejista  Peter Šťastný (Bývalý poslanec v EÚ za Slovensko ...) na návštevu, tak jeho syn sa s ňou nedokázal dohovoriť po slovensky ... 

        Je smutné, že kresťania  Slováci, čo ukrývali a živili tisícky Židov a bojovali, položili životy  v SNP, boli tak odmenení, že im Beneš zobral slovenské dediny na severe Slovenska a dal ich Poľsku. Slováci v týchto dedinách boli diskriminovaní a utláčaní tak, že tisíce z nich utiekli zo svojich domovov  na Slovensko... Podkarpatské Slovensko dal Beneš Ukrajine ako odmenu  Slovákom za SNP...  okolo 60 000 Slovákov bolo odvlečených do gulagov v Rusku.  Tisícky z nich neprežili ani transport v dobytčích vagónoch... Označovanie vojnového Slovenska za fašistický štát a jeho očierňovanie zo strany Židov, komunistov, alebo slobodomurárov vnímajú mnohí kresťania ako urážku všetkých Slovákov, čo ukrývali Židov, bojovali v SNP, brzdili nenávisť voči Židom, slobodomurárom a komunistom... 

    V zime 1944 - 45 klesla teplota na Slovensku k rekordom  okolo mínus 40 stupňov a napadlo veľa snehu, čo mnohí Slováci brali ako trest Boží za protiústavnú zločineckú vzburu SNP proti demokraticky zvolenej vláde. Samozvaní predstavitelia SNR, gen. Ján Golian aj gen. Rudolf Viest (ktorí nereprezentovali Slovenský národ, ale len Beneša, Židov a Moskvu...) dosadení protiústavne, bez referenda a bez volieb E. Benešom vrahom M. R. Štefánika a hrobárom ČSR (ktorý protiústavne ako sluha, podpísal Hitlerovi hanebnú  kapituláciu ČSR) nemali, podľa názorov mnohých pamätníkov, žiadny mandát na vedenie SNP a riadenie vojenských operácií na území Slovenska. Tým, že sa E. Beneš dňa 5. 10. 1938 vzdal úradu prezidenta ČSR, podal demisiu a ako súkromná osoba  (tajný agent komunistického tyrana Stalina...) na príkaz Stalina zbabelo odcestoval do Londýna, aby tam robil špionáž pre Moskvu. Vtedy nebojoval proti Nemcom a zbabelo im ustúpil aj keď bolo Československo dobre vyzbrojené a opevnené, ale do malého Slovenska sa rýpal a vyvolal vzburu proti veľmoci Nemecku. Lepšie sa vyberajú horúce zemiaky z ohniska cudzími rukami... Súkromná osoba E. Beneš, bez akejkoľvek politickej funkcie, nemal žiadne právo zasahovať do vnútorného diania na Slovensku...

      Je zaujímavé, že Pražská vláda ČSR s prezidentom Emilom Háchom od  5. 10 1938 vyhlasovala, že sa v zahraničnej politike chce opierať o Hitlera a Nemecko  v ktorom videla lepšiu budúcnosť sveta... Česká Beranova vláda v Prahe vydala množstvo protižidovských zákonov a podporovala deportácie Židov..., aby si získala priazeň A. Hitlera, lebo veľmoci aj E. Beneš ČSR pri Mníchovskej zrade 30. 9. 1938 zradili a pomohli Hitlerovi zabrať 1/3 Čiech, čím začal rozpad ČSR. Vo fašistických  Čechách dochádzalo k takým útokom na Židov, ako nikde inde na svete. Židov vo viacerých českých mestách vyhadzovali z reštaurácií oknami a na ulici ich ranených  dobíjali, pričom polícia sa nečinne prizerala... Česká Beranova vláda vydávala jedno protižidovské nariadenie za druhým, aby sa zapáčila Nemcom...

       Rôzne liberálne, marxistické a antikresťanské tajné organizácie sa snažia očierniť, pošpiniť a zmanipulovať minulosť kresťanstva v Československu. Kresťanskú vládu Jozefa Tisa označujú za fašistickú, pričom aj menej vzdelaný človek vie, že Jozef Tiso bol kresťanskosociálny národniar praktizujúci kresťanskú demokraciu. Jeho oponent Vojtech Tuka presadzoval fašistické zákony a užšiu spoluprácu s Hitlerom.  Adolf Hitler  bojoval za dosadenie Vojtecha Tuku na funkciu prezidenta SR, ale mimoriadna autorita a silná podpora Jozefa Tisa celým Slovenským národom brzdila nemeckých fašistov  v snahe odstrániť charizmatického vodcu Slovákov  Msgr. Dr. Jozefa Tisa. Jozef Tiso mohol Oponovať Hitlerovi, presadzovať slovenské záujmy proti nemeckým... a dokonca ako jediný politik na svete žiadal Hitlera o územné ústupky ohľadne Moravy a Petržalky.  Pražské vedenie, ktoré sa Hitlerovi len poklonkovalo a slepo mu slúžilo  je komunistami, liberálmi a militantnými  antikresťanmi  označované za demokratické, pričom Tisov kresťanskonárodný socializmus prekrúcajú na akýsi neexistujúci astrálny fašizmus.

        Protektorát Čecha a Morava bol nepoškvrnenou sférou vplyvu Eduarda Beneša, ktorý sa 21. 6. 1940 na anglickom ministerstve zahraničia protiústavne a protičeskoslovensky ako podvodný samozvanec vyhlásil za prezidenta neexistujúcej ČSR a žiadal od Anglicka, aby mu na jeho súkromné účely vydali zvyšok Československého zlatého pokladu v hodnote 10 miliónov libier šterlingov, ktoré si ešte  nestihli odviezť Nemci. 

     Prezident Čiech a Moravy Emil Hácha dňa 19. 6. 1940 telefonicky blahoželal A. Hitlerovi. Pričom zdôrazňoval:

       - Český národ bol prvý, ktorý si uvedomil Hitlerovu veľkosť, ako aj skutočnosť, že pod vedením Nemeckej ríše sa začala nová éra Európy. Čím ďalej, tým väčšmi si Česi oceňujú to, že sa dostali pod ochranu najväčšieho štátnika a vojvodcu súčasnej doby, a budú to prejavovať i naďalej celým svojim zmýšľaním a skutkami. - 

 RUDOLF BERAN

    Český prezident Emil Hácha (prezident od 30. 11. 1938), dvojitý Hitlerov a Stalinov agent  (údajné stelesnenie Diabla, Satana) Eduard Beneš, aj celá pražská Beranova  vláda (Rudolf Beran predseda vlády ČR december 1938 - marec 1939)  dobrovoľne, zbabelo, bez jediného výstrelu (keď sa vo väzení spoluväzeň nebránil, tak spával s hlavou pri záchodovej mise...) poslušne, otrocky ochotne ako opovrhnutia hodní  pätolízači odovzdali dňa 14. 3. 1939  Adolfovi Hitlerovi Čechy aj Moravu, celý zlatý poklad ČSR 84 260 kg zlata v hodnote stoviek  miliárd, 1582 vojenských lietadiel, 581 protilietadlových diel, 2 751 pechotných diel, 735 mínometov, 469 ťažkých tankov, 43 876 guľometov, 114 000 pištolí,      1280 000 pušiek, tri milióny granátov a 9 360 000 000 kusov munície. Česká republika vyrábala 40% európskej produkcie zbraní dodávaných na svetový trh.  V druhej svetovej vojne vyrobili Čechy a Morava pre Adolfa Hitlera 30% zbraní  z celkovej produkcie v Nemeckej ríši a prispeli tak k zabitiu okolo 7 miliónov ľudí - z toho 1 864 523 Židov.  

                                                          EMIL  HÁCHA

    Samozvaný nikým nezvolený exprezident  E. Beneš dňa 7. 1. 1941 ako súkromná osoba v Londýne požiadal prostredníctvom apoštolského delegáta Sv. stolice v Londýne Mons. Godfreya o nadviazanie diplomatických stykov so Sv. stolicou, pričom vulgárnym spôsobom (Ako primitívny zločinecký vagabund, chuligán v krčme, bez štipky inteligencie...)  hrubo očierňoval, zhadzoval a osočoval demokraticky zvolenú Slovenskú vládu aj celé Slovensko, čím urážal aj celý Vatikán... a každého normálneho kresťana. Až ... 19. 5. 1941 dostal Beneš z Vatikánu stručnú a rázne odmietavú... odpoveď.  

       Národný socialista  a predseda vlády SR Vojtech Tuka mal oporu v Hlinkovej  garde  a v politickom denníku Hlinkovej gardy (HG) Gardista. Vojtech Tuka bol predstaviteľom radikálnejšieho krídla pravicových extrémistov v Slovenskej vláde.   Presadzoval fašistické zákony, podporu Nemeckého fašizmu a  židovské transporty do koncentračných táborov. Jeho vzorom bol taliansky fašistický diktátor Benito Mussolini. Viac krát zorganizoval nevydarený prevrat aj atentát na J. Tisa pomocou extrémistov v Hlinkovej garde a nemeckej rozviedky. Atentáty aj prevraty boli prekazené F. Čatlošom a Alexandrom Machom. Diplomatickou cestou podporovaný A. Hitlerom  sa snažil zariadiť presun Jozefa Tisa na funkciu trnavského biskupa, aby ho mohol vystriedať vo funkcii prezidenta SR a aktívnejšie presadzovať fašistickú politiku. Len slepí fanatici, jedovatí antislovakisti... bez štipky charakteru a  svedomia nedokážu pochopiť tieto skutočnosti.

          Kresťanský socialista s národnodemokratickým cítením Msgr. Dr. Jozef Tiso brzdil snahy extrémistov na čele s V. Tukom a snažil sa presadzovať kresťansko - demokratické zákony, čo vyvolávalo zvyšujúci sa tlak fašistov. Prezident Jozef Tiso mal podporu v denníku (novinách) SSĽS Slovák. Rozporuplná činnosť E. Beneša a lúpiacich partizánov posilňovala fašistický tábor okolo Vojtecha Tuku. Hitler nechcel dovoliť Slovensku viac ako 50 000 vojakov v zbrani, ale Tiso si presadil 150 000. Keď Hitler požadoval ďalších vojakov na východný font Tiso mu oponoval: 

       - Synov som Ti dal, ale otcov Ti už nedám... - Aký je to kontrast s českým servilným  pätolízačstvom... už od 30. 9. 1938, keď Česi zbabelo hanebne  odmietli bojovať proti fašistom... Podobne si počínalo aj pätolízačské, ústupčivé, servilné bábkové vedenie KSČ bez autority a úcty..., pod vedením A. Dubčeka v auguste 1968. 

     Podľa správy, ktorá bola doručená zo Slovenska koncom apríla 1941 ihneď po nemeckej invázii do Juhoslávie, zvolal predseda SR V. Tuka zasadanie vlády, na ktorom predložil návrh, aby Slovensko dalo Nemeckej ríši k dispozícii 5 divízií. J. Tiso aj F. Čatloš a celá vláda SR sa ostro postavili proti návrhu... F. Čatloš pobúrene povedal Machovi, že ak chce pomáhať Hitlerovi, nech si zvolá dobrovoľníkov a na ich čele ide bojovať do Juhoslávie na strane Nemcov. 

      Dňa 21. 6. 1941 o 3, 15 hod. nemecká armáda bez vyhlásenia vojny zaútočila  z Pruska, Poľska a Rumunska na ZSSR. Nemecký vyslanec Ludin dňa 22. 6. 1941 o 9, 00h oficiálne oznámil predsedovi vlády SR v. Tukovi začiatok vojny proti ZSSR a zároveň mu pripomenul povinnosti, ktoré Slovensku plynú z podpisu Trojstranného paktu. Bola nedeľa a prezident J. Tiso vykonával svoju kňazskú službu v Bánovciach. Po Ludinom telefonáte sa J. Tiso ešte v ten istý deň vrátil do Bratislavy, kde sa snažil zastaviť akúkoľvek účasť Slovenska vo vojne proti ZSSR...

      Dňa 24. 6. na príkaz  predsedu vlády SR. Vojtecha Tuku, ktorý vec nepredložil ministerskej rade, ani snemu, ani prezidentovi J. Tisovi..., sa jednotky Slovenskej republiky (rýchla divízia) v počte 1 900 mužov (Hitler požadoval 50 000 vojakov... ) cez Dukliansky priesmyk prepravili na front. Hitler sľúbil Slovákom, že im vráti územia okupované Maďarskom..., ale Jozef Tiso sa pokúšal zablokovať akúkoľvek ďalšiu vojenskú podporu Nemecka proti ZSSR...

             Dňa 22. 6. 1941 malo Slovensko na východnom fronte 50 689 vojakov. Do konca roka 1941 bolo na Slovensko stiahnuté 30 000 slovenských vojakov. Na východnom fronte zostala iba jedna divízia v počte 12 000 mužov pod velením plukovníka Jozefa Turanca a slabá zaisťovacia divízia v počte 8000 mužov pod velením plukovníka Augustína Malára. Aj zvyšok slovenských vojakov bol neskôr stiahnutý na Slovensko.

     Dňa 2.11. a 3.11. 1941 navštívil prezident Tiso slovenských vojakov na východnom fronte, pričom si uctil pamiatku padlých slovenských vojakov. Pri prehliadke Kyjeva navštívil kresťanský kláštor Pečorskaja Lavra. 

    Z hlboko mystického mariánskeho vnuknutia Ducha svätého, navštívil kláštor  nečakane o dve hodiny skôr, ako plánoval. Po jeho odchode vybuchla v kláštore časovaná bomba a celý kláštor rozmetala na kúsky do vzdialenosti okolo 100 m. Na mieste kláštora zostal údajne len hlboký kráter. Mnohí kresťania to považujú za zázrak a ochranný zásah Patrónky Slovenska Sedembolestnej Panny Márie.                                             

    Nemecká vojenská polícia po výbuchu  hlásila, že zastrelila tri utekajúce osoby, údajne českej národnosti, hovoriace po česky, podozrivé z nastraženia bomby. Vo všeobecnosti sa za strojcu atentátu považuje E. Beneš. Sú jednotlivci, čo tvrdia, že atentát pripravila nemecká tajná služba, čo je málo pravdepodobné. Jozef Tiso chcel viac krát podať demisiu a utiahnuť sa na faru v Bánovciach nad Bebravou, ale Hitler nútil Jozefa Tisa pod vyhrážkami likvidácie celého Slovenska a pridelenia jeho územia Maďarsku, aby zostal vo funkcii prezidenta SR. 

       Tisov oponent Vojtech Tuka presadzoval fašistické zákony a užšiu spoluprácu s Hitlerom. Adolf Hitler bojoval za dosadenie Vojtecha Tuku na funkciu prezidenta SR, ale mimoriadna autorita a silná podpora Jozefa Tisa celým Slovenským národom brzdila nemeckých fašistov v snahe odstrániť charizmatického vodcu Slovákov Msgr. Dr. Jozefa Tisa. Jozef Tiso mohol viac krát oponovať Hitlerovi, odmietnuť jeho požiadavky a požadovať územné ústupky ohľadne Moravy a Petržalky, lebo mal silnú podporu celého Slovenského národa. Toto nedokázal ani jeden servilný, ústupčivý komunistický vodca bábkovej vlády ČSSR bez autority a úcty.

          Niekoľko týždňov  po vražde Jozefa Tisa 18. 4. 1947 prišlo také sucho, že v mnohých dedinách vyschli aj potoky. Ľudia na Považí si vozili vodu z Váhu. Z USA nám poslali potravinovú pomoc, lebo v ČSR bol vinou KSČ hladomor a ľudia zomierali hladom. Vo všeobecnosti sa to bralo ako trest Boží za vraždu Jozefa Tisa.  Pri poprave prezidenta Msgr. Dr. Jozefa Tisa, vypadol J. Tisovi z rúk kovový kríž, ktorý bolo, podľa výpovedí  mnohých svedkov, počuť po celom Slovensku. Ľudia to považovali za zázrak. 

     Vo všeobecnosti sa v modernom svete každá poprava považuje za barbarský čin. Pri poprave Jozefa Tisa došlo k tomu, že pán prezident Msgr.  Dr. Jozef Tiso prvý pokus o vraždu prežil, čo mnohí ľudia do dnešných dní chápu ako zásah vyššej Božej moci. Všade na svete by odsúdený  po neúspešnej poprave dostal milosť ...  

     Existuje viacero podaní o pokračovaní popravy. Podľa najrozšírenejšej verzie kat z dvoma pomocníkmi odsúdeného popravil na druhý pokus, pričom prezidentovi vypadol zo zopätých rúk kovový kríž...  Iná menej rozšírená verzia tvrdí, že po prvom pokuse o popravu spadol odsúdený J. Tiso na zem a Benešom určený  dôstojník (komunista...) zaškrtil obvineného na zemi vlastnými rukami ...  

      Ešte pred popravou naliehali diplomati z celého sveta na E. Beneša, aby dal J. Tisovi milosť. Diplomati z USA a Anglicka tvrdili, že poprava Jozefa Tisa vyvolá nenávisť Slovákov voči Čechom, Židom, komunistom  aj slobodomurárom.

   Pápež Pius XII. žiadal Beneša, aby premiestnil týraného J. Tisa z väzenia do kláštora, kým nerozhodne súd, ale kultom osobnosti posadnutý Beneš reagoval, ako mafián ...

     Diplomatický zástupca Svätej stolice R. Froni 16. 4. 1947 v mene Pápeža Pia XII. žiadal vládu ČSR aj E. Beneša o milosť pre J. Tisa ...

        Slovenská národná rada požiadala E. Beneša aj vládu ČSR o milosť pre J. Tisa 16. 4. 1947. Na tajnom zasadaní vlády presadzoval pomstychtivý  E. Beneš popravu J. Tisa.  Pri hlasovaní  hlasovalo 17 členov (komunistov, slobodomurárov a Židov) z 23 člennej vlády za popravu Jozefa Tisa, 6 členov bolo proti.

        Súdny tribunál (čo odsúdil J. Tisa na trest smrti) zostavený podľa scenára E. Beneša. Pozostával z komunistov, evanjelikov, Židov  a slobodomurárov, bez diskriminovaných katolíkov. 

    Už po poprave sa začali šíriť správy o zázrakoch a  pribúdali hlasy za blahorečenie mučeníka Msgr. Dr. Jozefa Tisa... Sucho, ktoré postihlo Slovensko po poprave Jozefa Tisa bolo tak silné, že vyschli mnohé potoky aj niektoré riečky.  Trpiaci ľudia chodili aj desať kilometrov po vodu. Na Považí si vozili vodu z Váhu (Štiavnik, Hvozdnica, Kolárovice, Veľké Rovné, Jasenica, Brvnište, Stupné...). Sucho sa všeobecne chápalo ako zásah Vyššej moci, boží trest za vraždu prvého prezidenta Jozefa Tisa. 

  V slovenskej spoločnosti silnejú prúdy presadzujúce rehabilitáciu J. Tisa... Petičná akcia, prípadne Referendum o Jozefovi Tisovi by mohlo utíšiť  rozdelenie Slovenska ... Je hanbou národa, že dodnes nemáme apolitický, nezdeformovaný obraz života Jozefa Tisa. Je známe, že švagor Jozefa Tisa bol Žid a vlastnil najväčší obchod z potravinami v Bratislave. 

     Bývalý predseda Komunistickej strany Slovenska a neskorší komunistický vodca v Moskve  Viliam Široký v júni 1942 vo svojich tajných inštrukciách vedeniu KSS navrhoval:

       - Zastaviť nepolitický boj proti prezidentovi Jozefovi Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu, fašizmu a odporcom zotročovania slovenského života... -

     Pravý živý praktizujúci kresťan nikdy nemôže byť fašistom a slúžiť fašistickej modle v podobe vodcu... Skutočný kresťan má len jedného vodcu a tým je Pán Boh.

     Za prvej Tisovej republiky bolo na Slovensku o 93% viac ovocných stromov vysokokmeňov ako teraz  po primitívnom bašovaní fanatických komunistov, ktorý dali z buldozérmi zlikvidovať medze s vzácnymi živočíchmi a  25 miliónov ovocných stromov vysokokmeňov, ktoré plnili úlohu vetrolamov, protipovodňových zábran, zachytávačov odplavovanej pôdy... 

       Za Tisovej republiky sa na Slovensku pri rodinných domoch pestovalo o 97% viac liečivých bylín, ako dnes... Za Tisovej republiky sa na Slovensku dopestovalo o 88% viac zeleniny, pohánky, strukovín... ako dnes. Za Tisovej republiky bolo Slovensko sebestačné vo výrobe potravín, ktoré aj vyvážalo do zahraničia. V Tisových rokoch patrilo Slovensko k ekonomickej a hospodárskej špičke sveta. V Tisovej republike sa na Slovensku ku kresťanstvu hlásilo 86% obyvateľov. Inkviziční fanatickí komunisti dali zlikvidovať 25 miliónov ovocných stromov vysokokmeňov aj státisíce drobných farmárov pestujúcich zdravú zeleninu a začali v megalomanských JRD produkovať chemickú pšenicu, cukrovú repu, kukuricu a zemiaky...

      Za Tisovej republiky bolo na Slovensku o 75% menej lekárov, nemocníc, väzníc, súdov, súdnych sporov, rakoviny, cukrovky, srdcovocievnych chorôb, infarktov, rakoviny, depresií, vírusových chorôb, osteoporózy, reumatizmu... V dnešnej dobe sa už rodia deti s cukrovkou... a generácia vo veku okolo 40 rokov má horší zdravotný stav a pracovné výkony, ako generácia šesťdesiatnikov v Tisovom Slovensku. 

        V niektorých slovenských rodinách je Msgr. Dr. Jozef Tiso uctievaný ako svätý mučeník zavraždený na príkaz antikresťanského slobodomurára a  sexuálneho liberála E. Beneša, tajného agenta (evidovaným pod číslom 44) komunistického diktátora Stalina.  Podľa pravidiel procesu blahorečenia, môže  byť mučeník vyhlásený za blahoslaveného aj bez dokázaného  zázraku. Z uvedeného vyplýva, že ak bude exprezident Jozef Tiso vyhlásený za blahoslaveného, tak najväčšiu zásluhu na tom bude mať jeho vrah E. Beneš (považovaný za stelesnenie Satana), ktorý z Jozefa Tisa urobil svätého mučeníka, proti čomu boli komunisti, Židia aj  národne orientovaní slobodomurári.  

        V žiadnej vyspelej krajine nevymažú historickú osobnosť  svojej krajiny z učebníc dejepisu a nechajú svojich občanov, aby si povedali na danú historickú osobnosť svoj názor.  Tak je to aj vo Francúzsku, kde pravičiari vyzdvihujú Napoleona a jeho zásluhy pre Francúzsko a ľavičiari ho zasa odsudzujú. Na Slovensku dala komunistická inkvizícia odstrániť zo škôl, úradov..., a námestí miest tisícky portrétov M.R. Štefánika. Barbarská komunistická inkvizícia dala zlikvidovať takmer všetky sochy M.R. Štefánika na Slovensku, čím vznikli mnoho miliónové škody. Bývalá komunistická inkvizícia a zločinci z bývalej ŠTB stále manipulujú slovenskú verejnosť. Nanucujú nám svoje satanské pravdy o minulosti Slovenska a zakazujú nám používať vlastné názory a vytvárať si nikým nefalšovaný obraz slovenskej minulosti. Keď na Slovensku skončí vláda tajných organizácií zmutovanej komunistickej inkvizície a EŠTB, tak každý občan Slovenska a každý žiak v slovenských školách si bude môcť slobodne, bez hrozby primitívnych totalitných postihov, povedať svoj názor na pôsobenie Židov, Jozefa Tisa, M.R. Štefánika, Ľ. Štúra a iných.  Raz bude môcť každé slovenské dieťa duchovne znásilňované tajnou komunistickou inkvizíciou povedať:

      - Cisár nemá nové šaty, lebo je nahý. -

      Koho podporujú naši spoluobčania židovskej národnosti? Demokratické procesy vedúce k slobode médií a vyjadrovania v školách..., alebo zmutovanú komunistickú inkvizíciu a tajné organizácie riadené bývalými dôstojníkmi z ŠTB, ktorí vytvárajú v našej spoločnosti strach vyjadriť svoj názor na našu minulosť, na Židov, Rómov, Maďarov, na KSČ...?  Len neskreslené, nefalšované odhalenie holej pravdy o pôsobení Židov v Uhorsku aj na Slovensku môže prispieť k vzájomnému uzmiereniu, odpusteniu a oslabeniu antisionizmu v slovenskej spoločnosti. Zdieranie Slovákov a vývoz slovenských miliárd do zahraničia bude vodou na mlyn pre antisionistov. Povedie k úteku mladých Slovákov do zahraničia, prílivu Židov nenávidiacich cudzincov z východu (Dostávajú sa k nám fiktívnymi sobášmi za 30000€ a inými podvodmi cez skorumpované neokomunistické štruktúry na úradoch...),  nárastu extrémizmu, fašizmu, rasizmu, pogromom a k opakovaniu histórie, ktorú naši málo múdri... oligarchovia s neslovenskou národnosťou neberú vážne.  

    Koncom roka 1948 Komisia Spojených národov pre vyšetrovanie vojnových zločinov, ktorá bola založená 20. 10. 1943 v Londýne, uzavrela publikovanie mien osôb, ktoré boli definované ako vojnoví zločinci. Celkovo takto označili 36 529 osôb. Boli to všetko príslušníci štátov, ktoré boli porazené víťaznými mocnosťami. Na úradných zoznamoch tejto komisie sa nenachádza ani jedno meno občana Slovenskej republiky.              MUDr. Gabriel Hoffmann lekár a historik židovského pôvodu, preskúmal európske i vatikánske archívy, v ktorých sú uložené dokumenty o deportáciách Židov do koncentračných táborov a o holokauste. Vydal dve knihy, Tragédia Židov v Slovenskom štáte a Zamlčaná pravda o Slovensku. Po vydaní jeho knihy Tragédia Židov v Slovenskom štáte bol pozvaný do televízie v Košiciach. Redaktorom Ley Gallovej a Jánovi Jelínkovi vydal o tomto období našej histórie takéto svedectvo:

Gallová: Pán doktor, čo je obsahom vašej knihy?

Hoffmann: Obsahom mojej knihy, ktorú som písal už od r. 1947 je snaha správne osvetliť život, prácu a výkon funkcie Dr. Jozefa Tisu, ako prvého prezidenta Slovenského štátu. Snažil som sa vystihnúť pravú podstatu všetkých problémov z hľadiska postoja Židov v Slovenskom štáte a pravdu potom i obhajovať pomocou svojej knihy. Videl som, že všeobecný pohľad komunistov na Dr. Tisa je veľmi negatívny, že je odsudzovaný, tak som chcel tento pohľad ktorý prevládal, i teraz ešte prevláda v časti slovenského národa vysvetliť podľa skutočnej pravdy. Preto som si určil taký cieľ, preskúmať archívy európskych štátov a hľadať materiály, ktoré súvisia so vznikom Slovenského štátu a s jeho násilným ukončením. Teda materiály z obdobia 1938-39 až 1945.

Gallová: Celkom určite ste sa štúdiom týchto materiálov dopracovali k novým zaujímavým poznatkom, ktoré možno ešte neboli ani publikované a hlavne v súvislosti s Dr. Tisom našim prezidentom od rokov 1939-1945. Keď sa dobre pamätám, došli ste k nejakým novým faktom, ktoré by bolo možné dobre vedieť od vás.

Hoffmann: Preskúmaním archívov na Slovensku, v Prahe, v Berlíne, v Paríži a vo Vatikáne a inde sme zistili, že Dr. Tiso svojim postojom, prácou v spojitosti so židovskou problematikou mal postoj objektívny, spravodlivý, ktorý zodpovedá všetkým zákonom humanizmu, ale i kresťanského mysliteľa a katolíckeho kňaza. Podľa týchto dokumentov z celoštátnych archívov v rôznych štátoch sveta sme zistili, že na Slovensku v tej dobe žilo 85 000 Židov. Hitlerovi sa podarilo na základe veľmi šikovnej rafinovanej propagandy v celom svete vzbudiť dojem, že on chce riešiť židovskú otázku, ale chce ju vyriešiť humánnou cestou. Tvrdil, že on Židov z Európy vysťahuje do východných oblastí Veľkonemeckej ríše, kde im umožní žiť uprostred svojich rodín a živiť sa vlastnou prácou.

Gallová: Dr. Tiso sa na procese obhajoval, že on nevedel o deportáciách, ale pramene dokazujú, že vedel.

Hoffmann: Nevedel. Citujeme desiatky dokumentov, ktoré objektívne a jednoznačne dokazujú, že Dr. Tiso vedel iba to, že vysťahovaní Židia idú do pracovných táborov, kde sa budú živiť vlastnou prácou uprostred svojich rodín. Hitlerovi sa podarilo oklamať nielen Dr. Tisa, Slovenský štát, ale takmer celý svet.

Jelínek: No ale skutočnosť bola taká aká je, že to neboli pracovné, ale vyhladzovacie tábory.

Hoffmann: Keď sa Dr. Tiso dozvedel, že Hitler klamal, zo Slovenska už bolo vysídlených 57 000 Židov. Hitlerovi uverili aj predstavitelia Ameriky, Veľkej Británie, Francie, i ostatných štátov Európy a sveta, že Židia idú do pracovných táborov.

Jelínek: Mňa by zaujímalo, aký bol vzťah samotných Židov k Dr. Tisovi ako k prezidentovi.

Hoffmann: Mal som možnosť osobne hovoriť s hlavným rabínom Slovenska Dr. Arminom Friederom, ktorý mi povedal, že do tej doby kým Dr. Tiso sedí na prezidentskom stolci, my Židia máme aspoň nádej, že mnohí z nás prežijú. My sme si plne vedomí toho, že odstránením Dr. Tisu by prišiel na prezidentský stolec Dr. Tuka alebo podobní ľudia, čoby znamenalo koniec všetkých Židov na Slovensku. 

   Pamätníci mi rozprávali, že po vražde prvého slovenského prezidenta  Msgr. Dr.  Jozefa Tisa sa ľudia v Bánovciach nad Bebravou (kde zavraždený pôsobil, ako správca farnosti)  obliekli do čierneho na znak smútku.  Po celom Slovensku plakali stá tisíce ľudí... Minimálne 84% Slovákov si myslí, že historické skutočnosti o prvom slovenskom prezidentovi sa prekrúcajú, falšujú a  zamlčujú pod nátlakom Židov, slobodomurárov, Čechov, komunistov, bývalej inkvizície ŠTB, KSČ, KGB,  ultraliberálov. 

      Katolícky biskup Mons. Ján Vojtaššák bol pre jeho postoje proti kontroverznému SNP4 a ateistickej inkvizícii komunistických vymývačov mozgov väznený a mučený v v Ilavskej väznici - bývalej templárskej pevnosti. V súčasnosti sa pripravuje jeho blahorečenie.

       Pri rôznych súkromných  prieskumoch našich priateľov a sympatizantov získavame zaujímavé informácie o priebehu SNP 4 a názoroch našich občanov na rôzne udalosti z krvavej jesene 1944.

    Jozef Cíger Hronský  v knihe Svet na trasovisku  napísal:

        "V dejinách na to príkladu niet. Niet na to príkladu, aby národ povstal proti vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým dlho túžil a ktorý si napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil."

            Drvivá väčšina opýtaných si myslí, že SNP 4 pomohlo len Rusom na odľahčenie východného frontu a Slovákom spôsobilo utrpenie, stratu desiatky tisíc ľudských životov a  nevyčísliteľné materiálne škody. V SNP 4 zahynuli tisícky Židov, ktorí mali Jozefom Tisom podpísané výnimky, aby nemohli byť deportovaní do koncentračných táborov. Títo Židia sa so zbraňou v ruke postavili proti Slovensku, ktoré ich chránilo pred Nemcami a zabíjali Slovákov.  Keď nemecký veliteľ v októbri 1944 hodil na stôl pred Jozefa Tisa stovky výnimiek podpísaných Jozefom Tisom na ochranu Židov pred vysťahovaním..., ktoré zobrali zajatým, alebo zabitým židovským partizánom, tak od tej doby nemal Jozef Tiso žiadnu možnosť, brániť  nemeckým transportom Židov na smrť. SNP 4 umožnilo Nemcom zlikvidovať okolo 50000 slovenských Židov, tisícky Slovákov...  

   Rusi sa nám odvďačili za SNP4 podporou českej kolonizácie Slovenska, potlačením snáh o federálne usporiadanie Československa s uznaním Slovákov ako národa  (Beneš aj Masaryk všade prezentovali Slovenčinu ako české nárečie), odobratím Podkarpatského Slovenska s Užhorodom..., odvlečením desaťtisícov Slovákov  z Podkarpatského Slovenska na Sibír aj do gulagov a okupačnou inváziou 21. 8. 1968. Rusi ekonomicky podporovali viac Maďarsko, ako Slovensko. Aj keď Maďari napadli Slovensko, Juhosláviu aj Rumunsko, až do konca vojny podporovali Hitlera aj Fašizmus a Židov nenávidia do dnešných dní ako predstaviteľov vyššej šľachty a buržoázie v Uhorsku, napriek tomu Rusi z Maďarska urobili výstavnú skriňu komunistického socializmu. 

    Pod vedením Slováka Jána Čermaníka (syna Barbory Čermaníkovej a Ondreja Krajčíka), ktorý si dal maďarské meno Jánoš Kádar dosiahli Maďari právnu imunitu pre takých vodcov ako bol ochranca fašistov regent M. Horthy. Dokonca im boli odpustené mnohomiliardové dlhy a nemuseli splácať Slovensku 10 rokov v tovaroch odškodné za vraždenie Slovákov a okupáciu Južného Slovenska cez vojnu  len pre to, že boli jednotnejší, ako mi hašteriví Slováci, keď sa jednalo o záujmy štátu.

      Veľká časť pamätníkov sa vyjadrila, že bez demokraticky zvolenej vlády Msgr. Dr. Jozefa Tisa, Tisovho Slovenského štátu a slovenskej armády vycvičenej Generálom Čatlošom (Bývalým legionárom, čo si získal uznanie  v Rusku a priateľom M.R. Štefánika ...) by žiadne SNP4 v jeseni 1944 nebolo, lebo Slovensko by podobne ako Česko bolo len nemeckým protektorátom, alebo maďarskou kolóniou bez bojaschopnej armády spôsobilej na realizáciu SNP 4 . 

    Alexander Mach dal viac krát prečesávať hory pre nátlak Nemcov, že na Slovensku si slobodne šafária partizáni. Slovenskí vojaci, čo prečesávali hory, sa robili, že o partizánoch nevedia. Pri náhodných stretnutiach si Vojaci Tisovej armády (Komunistami označovaní za fašistov. Beneš by najradšej každého Slováka označil za fašistu.) podávali s partizánmi ruky. Ak by do augusta 1944 slovenskí vojaci a slovenská vláda chceli, tak by do troch dní postrieľali všetkých partizánov ako zajacov. Alexander Mach predseda Hlinkovej gardy sa stýkal s  Lacom Novomeským, G. Husákom a Vavrom Šrobárom. Jozef Tiso sa viac krát stretol s partizánskymi veliteľmi, ktorí odmietli jeho návrhy na spoločný postup pre dobro Slovenska. Keď boli na územie Slovenska zhodení prví ruskí partizáni, tak sa čudovali prečo boli k nám nasadení? Nevedeli, že proti komu majú bojovať, keď ich všetci priateľsky zásobovali a všestranne podporovali. Ešte aj Tisovi vojaci a dokonca niektorí gardisti nosili partizánom potraviny aj zbrane.  

   Veliteľ spojených partizánskych jednotiek P. A. Veličko zneužil naivnú kresťanskú pohostinnosť Slovákov, keď dal vypustiť zo slovenských  väzníc zločincov,  čo znásilňovali aj staré ženy. Lúpili, mučili  a vraždili slovenských civilistov, len tak zo sadisticky drakulovskej potreby a blahosklonne ich začlenil do svojich partizánskych jednotiek. Veličko sa správal ako cap v zeleninovej záhrade a nebral žiadny ohľad na Slovensko. Ak by nevyvolal predčasný vpád Nemcov na Slovensko a podporil skorší príchod Ruského frontu cez Karpaty, mohlo sa ušetriť minimálne 50000 slovenských, ruských, židovských a nemeckých životov... Napor. plukovník Otto Klement povedal, že v SNP4 (1944) padlo v boji, alebo bolo popravené 80 000 ľudí.

   Komunistickí socialisti  Rusi najprv oslobodzovali Maďarsko a SNP4 aj kresťanské Slovensko nechali vykrvácať.  Vedeli pre čo !!! Do dnešných čias rôzni komunisti stalinského typu a slobodomurári benešovského rítu označujú radikálnejších kresťanov za fašistov.

       V poslednej dobe sa objavujú tvrdenia, že  vyhlásenie SNP4 29. 8. 1944 bolo nezákonné a protiústavné. Karol Šmidke a slobodomurár Vavro Šrobár sa podľa najnovších výskumov dostali do vedenia SNR podvodom, ako samozvaní mafiánsko - totalitní diktátori KSČ,  bez volieb a súhlasu občanov Slovenska.  

    Okolo 93% Slovákov v tej dobe podporovalo vládu Jozefa Tisa, čo sa Beneš  pokúsil zvrátiť zavraždením Jozefa Tisa v Bratislave v noci z 29.8. na 30. 8. 1944. Teroristickú vraždu pripravil slobodomurár Ján Golian na príkaz slobodomurára E. Beneša a SNR vedenej slobodomurárom V. Šrobárom a K. Šmidke.  Vraždu prezidenta Msgr. Dr. Jozefa Tisa v prezidentskom paláci prekazil minister vnútra Alexander Mach.  E. Beneš bol skúseným plánovačov atentátov na Štefánika, Reinharda Heydricha, na Jozefa Tisa v kostole na Ukrajine... 

       Vražda Heydricha prospela Hitlerovi, ktorý nenávidel Heydricha a hľadal zámienku na represálie proti Čechom.  Vražda Heydricha poslúžila Benešovi na jeho popularizáciu, ale Čechy prišli o 15 000 životov nevinných civilistov a vypálené Lidice aj Ležáky. Horšie štatistiky sú z  SNP4, ktoré tiež plánoval  E. Beneš dvojitý agent Stalina  a Hitlera... Sú dôkazy, že Hitler vedel o pripravovanom atentáte na svojho nebezpečného rivala  R. Heydricha a údajne spolupracoval s Benešom, ktorý mu pomohol aj pri Mníchovskej zrade 30. 9. 1938... 

                    To, že Beneš sa podobá na Hitlera a je jeho blízkym pokrvným príbuzným považujeme za konšpiratívnu špekuláciu ďaleko od faktov.

        Člen Moskovskej Červenej Veľkolóže,  antikresťan  a antislovakista E. Beneš, dvojitý agent otrok Hitlera a Stalina je do dnešných dní v početných slovenských rodinách považovaný za stelesnenie Antikrista s číslom 666. Vo všeobecnosti je Beneš na Slovensku aj po celom svete označovaný za kata M. R. Štefánika a Msgr. Dr. Jozefa Tisa. Koľko bývalých dôstojníkov ŠTB do dnešných dní manipuluje našu politickú scénu, keď nebolo propagovanie komunizmu postavené mimo zákon ako aj diabolský fašizmus...?  

     Pri prieskumoch bolo zistené, že ľudia propagujúci komunizmus a totalitný socializmus, vzbudzujú podozrenie, že boli napojení na tajné mafiánske zoskupenia ...

       Vzbúrenci na obsadených územiach Slovenska, na podnet E. Beneša,  vyhlásili koncom augusta  1944 nezákonnú protiústavnú mobilizáciu v mene prezidenta SR Msgr, Dr. Jozefa Tisa, ktorý mal veľkú autoritu  u občanov SR.  Vojaci museli narukovať do povstania podľa zákona Tisovho kresťanského Slovenska. Tým, čo odmietali nastúpiť do povstania, bolo vyhrážané popravou... Keď sa vojaci dozvedeli, že Jozef Tiso žiadnu mobilizáciu nevyhlásil a všetko je len podvod, odhadzovali zbrane a vracali sa do svojich domovov. Partizánski velitelia zabíjali slovenských vojakov, čo sa vracali domov, streľbou do chrbta. Zo 12 000 partizánov malo minimálne 11% Židovský pôvod aj mnohí povstaleckí velitelia a organizátori SNP4. O počte Rusov, Ukrajincov... Francúzov bojujúcich v SNP4 sa toho už popísalo dosť.   Aj keď mala povstalecká armáda 3x viac vojakov, ako Nemci a výhodu domáceho prostredia, bola hanebne porazená pre hádky, rozbroje a protikresťanské, protislovenské... akcie jej vedenia. Povstaleckí vojaci s vlasteneckým slovenským cítením, pohoršení antikresťanským a protislovenským počínaním povstaleckých veliteľov, odhadzovali zbrane a vracali sa k svojim rodinám. Nakoniec zostal gen. Ján Golian a gen. Rudolf Viest úplne sám bez jediného povstaleckého vojaka a 3. 11. 1944 ich Nemci  hanebne zajali v Pohronskom Bukovci o 15: 45 h. v dome č. 29, lebo ... partizáni ich surovo odkopli a neprijali ich do svojich teplých základní vybudovaných ešte v lete v horách. Všeobecne partizáni povstaleckú armádu označovali ako vojsko vycvičené fašistickým slovenským štátom. 

        Je zaujímavé, že SNP4 prebiehalo už v júli 1944. Začiatkom augusta 1944 mali povstaleckí partizáni obsadenú veľkú časť Liptova, Turiec... a zlikvidovali desiatky nemeckých vojakov..., napriek tomu si komunisti židovského pôvodu presadili, aby bol bol začiatok SNP4 oslavovaný 29. 8., lebo 29. 8. v roku 70 bol XV. rímskou légiou z pevnosti Carnuntum pri Bratislave dobytý Jeruzalemský chrám aj celý Jeruzalem. V XV. rímskej légii bojovali aj naši predkovia Sloveni. Údajne aj stotník Cornélius z Korne na Kysuciach, čo sa stretol s Pánom Ježišom, mal slovenský pôvod.

     Niektorí odborníci na ústavné právo označujú vyhlásenie mobilizácie aj celé SNP4 v jeseni 1944 za mafiánsko - totalitné, nezákonné protiústavné sprisahanie zasluhujúce trestnoprávne opatrenia.  Ak by bola zorganizovaná petícia o SNP4 a minimálne 50% voličov by sa vyjadrilo za povstanie, vtedy by sa vzbura mohla označiť za národné povstanie ...   Ak vojaci povstanú proti vlastnej demokraticky zvolenej vláde, ide o vojenskú vzburu, pokus o tzv. puč.          

     Demokratické voľby po vojne vyhrala Demokratická strana a podvodní komunisti boli ďaleko za ňou, lebo kresťanskí Slováci odmietali komunistický ateizmus. Ak by nezákonná SNR predložila Slovenskému národu petíciu, či sú za vypuknutie  SNP, tak by ju nepodpísalo ani 5% Slovákov. Podpísali by ju len Židia, slobodomurári a komunisti, ktorých nebolo na Slovensku ani 6%.  Nie je náhoda, že v partizánskych jednotkách v SNP4, bojovalo 11% Židov... Z toho dôvodu prevláda v národných kruhoch názor, že ani zďaleka nešlo o národné povstanie, ale o vojenský prevrat podporovaný Benešom a Stalinom...  Beneš zbabelým  podpisom kapitulácie 30. 9. 1939 vydal Hitlerovi Čechy aj Moravu a rozbil ČSR a stratil všetky ústavné právomoci prezidenta ČSR. Vtedy mal vyhlásiť povstanie a bojovať na čele ČSR proti fašistom!  Ak by bol v tej dobe M. R. Štefánik prezidentom, nikdy by nezradil vlasť potupným podpisom kapitulácie Hitlerovi, ale bojoval dovtedy, kým by nebol Hitler porazený. Západné mocnosti by nás museli brániť podľa platnej zmluvy.  Západné Čechy boli dokonale opevnené a Slovensko pripravené bojovať proti Hitlerovi.      

     Benešov  samozvaný nezákonný  diktátorský vplyv na Slovensko v jeseni 1944 spôsobil utrpenie aj smrť tisícom občanov a z ekonomicky prosperujúceho Slovenska zostalo len zhorenisko. Komu to prospelo? Židom, slobodomurárom, Rusom, komunistom, alebo snáď Slovákom?

      V povojnových rokoch sa v Československu ujali moci slobodomurári Beneš a Vavro Šrobár. Vystriedal ich Žid Rudolf Slánsky (Slánsky ovládal ŠTB v ktorej pracovali Židia..., rozhodoval o súdnych procesoch a vraždách nevinných ľudí ...) a komunista Klement Gottwald. Utláčaní, väznení, prenasledovaní, diskriminovaní  kresťania boli vyhlásení za tmárov, klerikálov, nepriateľov socializmu... Aktívni  kresťania nemohli získať vzdelanie, nemohli kandidovať vo voľbách, pracovať v školstve, polícii, na súdoch, nemohli zastávať žiadne vedúce postavenie.... Dokonca aj predák  (parťák) vo fabrike musel byť komunistom. Všetko, čo bolo kresťanské v histórii, umení, vede... bolo materialistickou inkvizíciou KSČ cenzurované a označené za heretické - kacírske. 

   V poslednej dobe sa šíria príbehy o kňazoch, čo údajne  spovedali v nedeľu tých veriacich, čo pomáhali partizánom a po spovedi si prišli pre nich nemeckí vojaci a popravili ich.  Tieto  informácie sú veľmi nepravdepodobné, lebo veriaci sa z pomoci partizánom nemuseli spovedať, ani o tom hovoriť kňazovi. Pri spovedi nebol žiadny svedok a tým sa to dá len veľmi ťažko dokázať, či nešlo o výmysel desaťročia po skončení SNP 4?

VAVRO  ŠROBÁR

      Vodcovia SNR Karol Šmidke a Vavro Šrobár  (G. Husák, Laco Novomeský...) boli len figúrkami slobodomurára E. Beneša a socialistického komunistu  A. P. Velička... Žrali sa len o miesta pri povojnových válovoch a likvidácia kresťanstva bola pre nich prednejšia, ako životy desaťtisícov  Slovákov. Aj v dnešnej dobe vegetujú politici, čo im ide len o vlastné... záujmy a základné potreby  občanov vidia len deň pred voľbami...

      Stalin aj Hitler mali veľa spoločného a dokonca mali spolu podpísanú zmluvu.  Fašizmus aj  komunizmus sa dopúšťal podobných zločinov proti ľudskosti. Fašisti aj komunisti kradli symboly  a likvidovali slobodne mysliacich ľudí. Fašizmus aj komunizmus (červený drak) sú plodmi  Satana. Kto mu slúži, tomu sa odmení Peklom.

         Piotr Alexejevič Veličko  -  Пётр Алексеевич Величко -  ruský partizánsky veliteľ vyškolený na záškodnickú činnosť sa za priateľské privítanie a potravinovú pomoc od slovenských vojakov odvďačil svojským draculovským spôsobom. Veličko podnikal zločinecké akcie proti civilistom a Nemcom ešte pred vypuknutím SNP, čo vyvolalo kritické postoje občanov voči partizánom.  Už 21. 8. 1944 sa Veličko ako veliteľ partizánskeho zjednotenia, stretol s J. Goliánom a zaviazal sa dodržovať dohodu o spoločnom postupe proti Nemcom.  Napriek tomu, že vrchnému veliteľovi SNP gen. Jánovi Goliánovi prisľúbil, že až do vyhlásenia SNP nepodnikne bez súhlasu velenia SNP žiadnu akciu, dal v Martine v noci z 28.8. na 29.8. 1944 postrieľať Nemeckú jednotku v počte okolo 24 osôb v ktorej boli aj ženy a deti. Tým predčasne urýchlil vpád nemeckých vojsk na Slovensko, napriek tomu, že oficiálne SNP nebolo  ešte ani z ďaleka dobre pripravené a  tým oslabil bojaschopnosť povstalcov.  

      Veličko ignoroval velenie SNP v Banskej Bystrici  vedené gen. Goliánom, podnikal zločinecké akcie na vlastnú päsť a plnil rozporuplné rozkazy z neinformovaného Kyjeva, čo pôsobilo zmätok v radoch povstalcov a oslabovalo ich odhodlanie. Veličko sa chvastal, že so svojou Draculskou brigádou (okolo 2000 partizánov ...?), udrží pred Nemcami celú Turčiansku dolinu a zverené strategické body pri Strečne. Neobsadil strategické body na pravom brehu Váhu v oblasti Starhradu, ako prisľúbil. gen. Golánovi, lebo jeho ozbrojencov  viac zaujímali ženy, šperky a alkohol, ako naozajstné  SNP. Krátko po začatí bojov sa stiahol a  zavinil smrť desiatok povstaleckých vojakov a  oslabenie obrannej línie povstania. Pri úteku dal vyhodiť do vzduchu obidva tunely pri Strečne aj tunel z Turca do Banskej Bystrice, čím spôsobil rozsiahle škody Slovensku aj povstalcom na čele s J. Goliánom, lebo im odrezal možnosť zásobovania potravinami cez tunely. Pamätníci spomínali na partizánov z Veličkovej brigády ako na ozbrojencov, čo dával mučiť, vydierať a zabíjať civilistov. Žingorova partizánska skupina už nemohla prežrieť  Veličkov sadistický draculizmus na slovenských občanoch, tak sa od jeho brigády oddelila. Komunista P. A. Veličko v bojoch pri Strečne zavinil smrť desiatok povstaleckých vojakov a stratu Strečna, čo výrazne urýchlilo pád povstania. 

  Bývalý člen Parížskej lóže a nepriateľ slovenských katolíkov E. Beneš všeobecne považovaný za vraha M. R. Štefánika, zradca ČSSR, ktorý poslušne podpísal Hitlerovi Mníchovskú zradu aj rozbitie ČSSR (Vtedy nevyhlásil povstanie, lebo nebol v bezpečí v Londýne a museli by bojovať aj Česi na českom území.  Na slovenských životoch mu nezáležalo, ani na životoch a majetku slovenských občanov.), odmietol návrhy Jozefa Tisa aj plán Generála Čatloša, ktorý považovala za najlepšie riešenie aj Moskva a spojenci na západe. Ak by vtedy žil M. R. Štefánik, tak by nikdy neustúpil Hitlerovi ako zbabelý Beneš. Zastavil by rozpínavosť Nemecka aj II. svetovú  vojnu. Nezahynulo by toľko Slovákov, Rusov, Židov, Nemcov... Geniálny M.R. Štefánik už v r. 1919 varoval mocnosti pred ďalšou svetovou vojnou z Nemecka a genocídou Židov. Z toho dôvodu mal dohodu o vytvorení slovenského koridoru medzi Maďarskom a Rakúskom. Slovensku mal pripadnúť aj Ostrihom a Bukové hory. Slovensko malo mať hranice s Rumunskom aj Talianskom. Beneš pri vyjednávaní Trianonskej zmluvy zámerne poškodil Slovákov v prospech  Maďarov.

      Po vyhlásení slovenských biskupov a správe, že prezident Jozef Tiso nevyhlásil žiadne povstanie, odhadzovali slovenskí povstalci zbrane a vracali sa do svojich domovov. Je zaujímavé, že viacerí vplyvní komunisti po vojne bojovali za to, aby J. Tiso nedostal trest smrti.  To, že komunisti po vojne na Slovensku prehrali voľby svedčí o tom, že komunisti v SNP4 v jeseni 1944 ťahali za kratší koniec a ich zločinecké akcie plné výpalníckeho násilia proti civilistom si  vytvorili negatívny obraz u normálnych ľudí, ktorý prežil aj komunistické vymývanie mozgov, inkvizično - ateistické prekrúcanie histórie, marxistické manipulácie a mediálne zastrašovanie.

      Pre opýtaných je zaujímavé, že  generál Rudolf Viest a gen. Ján Golian pracovali pod vládou E. Beneša a boli horlivými členmi tej istej slobodomurárskej lóže ako Beneš.

      Hanebné potlačenie SNP 4 dávajú pamätníci za vinu Benešovi a jeho  málo prezieravým sluhom gen. J. Golianovi a gen. R. Viestovi. Podľa vojenských odborníkov a bývalých  pravých  povstaleckých veliteľov nemal gen. Viest, ani gen. Golián potrebné vojenské schopnosti, autoritu, ani predpoklady na tak zodpovednú funkciu ako bol vrchný veliteľ SNP4. Ich najdôležitejšou stránkou u antislovakistu Beneša bolo členstvo v Pražskej Benešovej lóži, oddanosť Benešovi, pred záujmami Slovenského národa a československé myslenie vštepené Masarykom a Benešom.

    Hubert Ripka a ďalší predstavitelia ČSR sa v pražskej radnici 30. 10.  vyjadrili, že Benešov podpis kapitulácie Hitlerovi, je protiústavný zločin, ktorý rozbil ČSR a Beneš by mal visieť na šibenici. Z archívnych záznamov je zrejmé, že antislovakista  Beneš bol dobre plateným agentom sovietskej NKVD a sluhom prezidenta Stalina.

      Ukážkou vojenského umenia a vojenskej stratégie gen. Viesta a gen. Goliana, bolo ich hanebné, ponižujúce a normálnemu sedliackemu rozumu odporujúce až detinské zajatie dňa 3. 11. 1944. Gen. Viest aj gen. Golian prespali z 2. 11. na 3. 11. u horára Babjaka v Pohronskom Bukovci. Ráno (okolo 4, 00h) sa presťahovali  do domu č. 29 k pani Rybárikovej, kde mali až do večera zostať na sene, lebo starý a chorý gen. Viest už nevládal pokračovať ďalej (satanský antislovakista Beneš mohol vymenovať mladšieho veliteľa a ušetriť tisícky slovenských životov...). Dňa 3. 11. 1944 okolo 15. 45 hod. Nemci obsadili Pohronský Bukovec a vyzvali Gen. Viesta aj gen. Goliana, aby sa vzdali, lebo inak vypália celú dedinu. Najprv sa vzdal Viest a po výzve gen. Viesta aj Golian, lebo nechcel, aby Nemci zapálili pani Rybárikovej dom.

     Gen. R. Viesta aj J. Goliana vypočúvali a mučili  v Bratislave. Podľa výpovedí svedkov sa obidvaja správali veľmi statočne. Neskôr ich deportovali do Nemecka.  V zajateckom tábore Eberswald padli do rúk agentov sovietskej okupačnej armády a boli odvlečení di Ruska, kde zomreli v krutých podmienkach v gulagu. 

    5. 11. 1944 sovietsky plukovník Alexej Nikitič Asmolov, hlásil do Moskvy:

          - Slovenský ľud nikdy neodpustí Viestovi a Golianovi  a ich londýnskym skorumpovaným predstaveným neschopnosť a zbabelosť s akou riadili SNP a ich zločinecké rozkazy rozpustiť povstaleckú armádu. - 

  - Podľa výpovedí pamätníkov išlo skorumpovanému Benešovi v SNP len o vlastnú prestíž, rozvrátenie zdravého Slovenska a  pošpinenie pamiatky na ekonomicky prosperujúce samostatné Slovensko. Víťazstvo SNP by posilnilo prestíž Slovenska a  poškodilo Benešove  plány na oslabenie a ateizáciu kresťanského Slovenska, pre to dal rozkaz na rozpustenie povstaleckej armády... V iných štátoch by za to dostal najvyšší trest...  Beneš vedel, že silné a samostatné Slovensko  nedokáže (satanisticky) kultúrne a ekonomicky kolonizovať. Preto ho chcel oslabiť a totálne rozvrátiť nehľadiac pri tom na ľudské a materiálne straty...  Z toho dôvodu dal Podkarpatské Slovensko (Podkarpatskú Rus) Stalinovi a  rozpútať vojenskú vzburu SNP4 v ktorej bojovali hlavne Židia, Ukrajinci, Rusi, ale len zlomok slovenského národa. 

         Čo sa týka Židov, jedna naša čitateľka  staručká Slovenka židovského pôvodu mi v súvislosti so SNP4 povedala: 

      - Viete, ja si myslím, že to už tak muselo byť, lebo to dopustil Pán Boh. Ľudia boli na seba zlí. A muselo na nich prísť niečo podobné ako karma... -

    Potupné zajatie vrchných veliteľov SNP 4 gen. Viesta  a gen. Goliana Nemcami  a ich hanebné, ponižujúce vypočúvanie v Bratislave, Prahe - na Pankráci  a umučenie v Nemecku, zostane navždy nezmazateľnou škvrnou hanby na nesvornom, hašterivom Slovenskom národe, kde vo večne rozhádanom politickom spektre, stranícke tričko a vlastné sebecké záujmy panujú nad záujmami SLOVENSKA,  JEHO ZÁCHRANOU A POSTAVENÍM VO SVETE. Každý Slovák so sedliackym rozumom a minimálnou dávkou IQ dokáže pochopiť symbol Svätoplukových prútov, odkaz prvého slovenského arcibiskupa sv. Metoda a slovenských kráľov. Kto v dôležitých dejinných situáciách rozbíja jednotu SLOVENSKA, označuje sa Kainovým znamením večnej kliatby ...

      Maďarský regent Miklós Horthy, zakldeteľ tajných fašistických organizácií (Pôsobiacich dodnes na našom území ...), spoluzodpovedný za napadnutie Slovenska, Rumunska, Srbska, vraždenie Židov, Slovákov, Srbov a Rumunov, nebol nikdy odsúdený, len aby nebola poškvrnená povesť Maďarska. Nie každý štát si špiní do vlastného hniezda ... Maďarsko, čo do posledného dňa bojovalo za fašistov po boku Hitlera, vyšlo po vojne ako víťazný štát a Slovensko, čo malo v povstaní o nevyčísliteľné straty na životoch aj majetkoch občanov, zostalo ako kolónia porazeného štátu a prišlo o veľkú časť územia s Podkarpatským Slovenskom.

     Z 2000 Čechov, čo sa podľa Beneša zúčastnili činnosti v SNP 4, malo údajne len okolo 20 ľudí vykonávajúcich české koloniálne odbojárske intrigy v Londýne a Moskve, českú národnosť. Ostatní mali slovenský, alebo slovensko - moravský pôvod. Všeobecne SNP4 nepodporilo ani  jedno percento Čechov a tí (do 100 Čechov z 2000 Čechoslovákov a Moravákov), čo politi-kárčili v Moskve a Londýne s cieľom urobiť zo Slovenska znova Český koloniálny prívesok, pre SNP4 urobili viac škody ako osohu.  Z uvedených dôvodov bolo pochopiteľné, že bežní povstaleckí vojaci aj partizáni boli hlboko ranení až pobúrení z vyhlásenia povstaleckého územia Slovenska za Československé a vojenská disciplína klesla na minimum... Podľa rozprávania pamätníkov bežní Česi SNP4 považovali za nezmyselné plytvanie ľudskými životmi a majetkami Slovákov za záujmy diktátorskej veľmoci podľa hesla - Urob čertovi dobre, peklom sa ti odvďačí .

      Rozhovory s pamätníkmi potvrdili, že veľká časť slovenského národa sa postavila k SNP 4 odmietavo hlavne  pre to, že slovenský biskupi napísali veriacim výzvu, aby sa nezapájali do bojových akcií a gen. Čatloš sa nestal vrchným veliteľom povstania, tak ako si to želal celý národ. Vo všeobecnosti celé povstanie najviac pošpinili  nedorozumenia, hádky a podozrenia medzi nejednotným vedením povstania na čele s gen. Golianom v Banskej Bystrici, partizánskym veliteľom P. A. Veličkom (ktorý údajne mučil, okrádal a popravoval slovenských občanov...), slobodomurárskym vedením na čele s Benešom v Londýne, komunistickým vedením v Kyjeve a Moskve. 

      Žingorova partizánska jednotka sa po hádke s komunistom veliteľom spojených partizánskych jednotiek P. A. Veličkom, pre jeho sadistické útoky na civilistov, oddelila od Veličkovej Draculovskej brigády. Po vojne bol legendárny partizánsky veliteľ Žingor, ukrývajúci sa v horách Malej Fatry, (údajne na príkaz židovsko - komunistického vedenia KSČ v Prahe) zajatý vojskom ČSR a po vykonštruovanom procese komunistickou inkvizíciou popravený, lebo vedel toho príliš veľa o kontroverznej činnosti Židov, komunistov, Rusov a slobodomurárov v SNP4. Niektorí komunistickí funkcionári so zločineckou minulosťou v SNP4 nemohli kvôli tomu spávať.     

       Ľudia mali odpor voči zasahovaniu E. Beneša do vedenia SNP4, lebo ho všeobecne považovali za vraha M.R. Štefánika a báli sa aby sa Slovensko nestalo českou kolóniou. Slováci hrdí na slovenskú zvrchovanosť ... negatívne prijali vyhlásenie povstaleckého územia za československé, aj keď v SNP4 nebojovalo ani 1% Čechov. Slováci sa báli novej českej kolonizácie Slovenska ku ktorej viedli intrigy Čechov v Londýne a Moskve. Rozhodujúcim momentom rozbitia povstaleckej jednoty bolo Benešove presadenie zamietnutia Čatlošovho plánu v Moskve. Vymenovanie Benešovho sluhu a čechoslovakistu gen. R. Viesta za veliteľa SNP4 bolo ťažkým úderom, podrazom pre existenciu celého SNP 4.  Malú autoritu a rešpekt u povstalcov mal aj  Benešov človek čechoslovakista  gen. J. Golián. Najväčšiu autoritu aj rešpekt u armády mal gen. Čatloš (Priateľ M.R. Štefánika. Hrdina z legionárskych bojov v Rusku, keď čsl. légie zastavili postup nemeckých vojsk a obsadili 180 km transsibírskej magistrály a gen. Július Nosko.

      Podľa výpovedí dôležitého pamätníka minister obrany SR evanjelik generál F. Čatloš po prejave v rozhlase, vynútenom pod hrozbami zo strany Nemcov, utiekol na povstalecké územie do Banskej Bystrice, kde chcel v rozhlase vyzvať národ do povstania a vysvetliť, že bol Nemcami donútený k prejavu v rozhlase. Povstaleckí vojaci aj podplukovník Golian prijali ponuku F. Čatloša na pomoc povstaniu s radosťou, lebo F. Čatloš poznal krajinu a mal podporu ľudu aj neobyčajné veliteľské schopnosti overené v mnohých bojoch cez I. svetovú vojnu v Rusku. Keď sa Beneš dozvedel, že generál Čatloš prebehol k povstalcom, zalarmoval všetko čo mohol, aby Čatloša zlikvidoval ako žiarivý symbol  slovenskej zvrchovanosti. Pred Benešovými vrahmi uchránili generála F. Čatloša prezieraví Rusi (ktorí poznali Čatloša ešte z bojov v Prvej  svetovej vojne v Rusku a vážili si jeho geniálne vojenské schopnosti, skúsenosti aj rytiersky charakter...) leteckou prepravou do Moskvy, kde mu poskytli bezpečný azyl až do skončenia vojny.

  Je zaujímavé, že antikresťan E. Beneš (všeobecne považovaný za vraha M. R. Štefánika a Hitlerovho agenta, ktorý poslušne podpísal Hitlerovi  29. 9. 1938 Mníchovskú zmluvu na rozbitie Československa...) slobodomurári, komunisti aj Židia odkopli skúseného, mimoriadne nadaného generála F. Čatloša (bývalého legionára v Rusku, priateľa M.R. Štefánika...) s mimoriadnou autoritou a legendárnou popularitou u slovenských vojakov a dôstojníkov, dokonalého znalca slovenského územia (čo mohol využiť pri organizovaní povstania a zachrániť desať tisíce slovenských životov a zabrániť stratám na majetku slovenských občanov),  lebo bol veriacim kresťanom evanjelikom a životy stá tisícov Slovákov aj kormidlo povstaleckej lode SNP 4 vložili do rúk  chorého, slovenského územia neznalého (čo bolo katastrofou pre povstanie a zločineckým hazardom s ľudskými životmi)..., Benešom  dosadeného vazala slobodomurára čechoslovakistu (popierajúceho existenciu Slovenského národa a jeho nárok na sebaurčenie) generála Rudolfa Viesta. Prezident J. Tiso bol, podľa vyjadrení pamätníkov, skôr  demokratom   ako   totalitní  komunisti s fašistickými zlozvykmi. J. Tiso za svojho pôsobenia nedovolil vykonať ani jednu popravu a nechal Imricha Karvaša vykonávať funkciu guvernéra národnej banky SR, aj keď vedel, že Karvaš je slobodomurárom. Generála F. Čatloša nechal vo funkcii ministra obrany napriek tomu, že Čatloš bol evanjelikom.

        Je hanbou a likvidáciou vlastných koreňov pompézne oslavovanie zbabraného, hanebne potlačeného SNP4 z roku 1944 a bagatelizovanie víťazného SNP2 z 2. 8. 871. V roku 871 zjednotený Slovenský národ  pod vedením kráľa Slavomíra porazil a vyhnal z Moravy niekoľkonásobne silnejšie okupačné vojská Bavorov.   Iný normálne kultúrny národ by už dávno kráľa Slavomíra mal vyhláseného za svätého a každoročne by oslavoval ako štátny sviatok SNP2.

      Podľa našich prieskumov si minimálne 90% občanov Slovenska myslí, že SNP4 z roku 1944 bolo manipulované organizované Moskvou a slobodomurárom E. Benešom označovaným za vraha M.R. Štefánika a komplica A. Hitlera pri podpise Mníchovskej zrady... protiústavnej kapitulácie a rozbití ČSR. Každý politik, čo ide proti týmto názorom občanov, klesá s popularitou a preferenciami až na dno.

    Aj keď v SNP 4 padlo okolo 60 000 Slovákov a žiadny Čech (Česi v SNP4 nebojovali, lebo SNP4 brali len ako akciu na odľahčenie ruského východného frontu a zlomenie vplyvu katolíckej cirkvi na Slovensku...), antikresťan Beneš označoval SNP4 za Československé povstanie a Slovensko za Československé povstalecké územie ... Ruský front postupoval cez Poľsko a Maďarsko. Ak by nebolo SNP, tak Nemci by Slovensko opustili dobrovoľne, lebo by sa nechceli ocitnúť v obkľúčení. Všetko nasvedčuje tomu, že Rusi ani USA, nemali prioritný záujem na tom, aby SNP zvíťazilo. Slovenskú povstaleckú armádu komunisti v Moskve očierňovali ako fašistické vojsko.

   Je zaujímavé, že v zime 1944/45 bola na Slovensku veľmi tuhá zima a  najnižšie nameraná teplota až - 40 stupňov. Krutú zimu aj extrémne sucho (vyschli aj potoky...) po poprave Msgr. Dr. Jozefa Tisa (na námestí Justičného paláca v Bratislave 18. 4. 1947) sa všeobecne považuje za zásah Vyššej moci  pre zločiny tzv. komunistov v SNP 4. Aj nestranní historci (bez straníckeho trička ...) považujú popravu Msgr. Dr. Jozefa Tisa za vraždu na príkaz nantikresťana  E. Beneša, ktorý sa pomstil za rozpustenie Bratislavskej antikresťanskej lóže (produkujúcej extrémisticko - inkvizičný ateizmus) založenej sluhom E. Beneša Vavrom Šrobárom. V Maďarsku prelievali potoky krvi skutoční fašisti, čo mali na svedomí bombardovanie aj okupáciu južného  Slovenska..., mnoho tisícové deportácie Židov a Rómov do koncentrákov aj vraždy obyvateľov slovenskej národnosti, ale po vojne neboli ani len súdení. Dodnes ich označujú za národných hrdinov a zamlčujú ich zločiny, aby nebola narušená jednota a povesť Maďarska...

      Hitler a jeho fašizmus je neprijateľný pre každého kresťansko - národne orientovaného Slováka:

       1.  V archívoch sa našli plány A. Hitlera na vysťahovanie Slovákov za Ural a ich využívanie ako otrokov.

     2. A. Hitler najlepší priateľ maďarského regenta M. Horthyho dal  súhlas na napadnutie a okupovanie Slovenska maďarskými fašistami pri ktorom zavraždili maďarskí nacisti tisícky Slovákov a Sloveniek. Slovenkám odrezávali prsníky a hádzali ich do Dunaja ...  Pol milióna slovákov vyhnali z ich domovov a zabrali aj podkarpatské Slovensko s Užhorodom. Mikóš Horthy v sprievode maďarských fašistov vošiel na symbolickom bielom koni do Košíc.

       3. A. Hitler vyhlasoval Nemcov za vyvolenú árijskú rasu a ostatné národy boli určené na likvidáciu, alebo otroctvo. Maďari boli árijskí, ale Slováci boli až tesne za Židmi.

          4. Hitler odmietol  žiadosť Msgr. Dr. Jozefa tisa, aby bola  Slovenská Morava (pôvodná pravlasť Slovákov) pripojená k Slovensku.

           5. podľa pôvodných plánov A. Hitlera malo byť Slovensko rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko. Diplomatické aktivity Msgr. Dr. Jozefa donútili A. Hitlera k zmene plánov na likvidáciu Slovenska.

       V slovenskom kresťanskom spektre (konzervatívnejšie orientovanom) sa považuje nezákonne vyhlásená mobilizácia v auguste 1944 so zneužitím populárneho mena Msgr. Dr.  Jozefa Tisa, za protiústavný zločinecký krok.  Pri spoločnom postupe slovenských biskupov (V tej dobe bolo na Slovensku okolo 92% kresťanov odmietajúcich vojnu, komunizmus ...), slovenskej vlády, slobodomurárov, komunistov a Moskvy sa mohlo zachrániť minimálne 60 000 životov Slovákov, Nemcov, Židov, Rusov...

      Cez vojnu a po vojne bolo zo Slovenska odvlečené v dobytčích transportoch do gulagov na Sibír okolo 60 000 slovenských občanov.  Odvlečení boli aj Slováci, čo bojovali v SNP, alebo podporovali partizánov. Stačilo vykonštruované udanie bez dôkazov a ruská NKVD udrela ako blesk. Bola to odmena za SNP spolu s odtrhnutím Podkarpatskej Rusi (Podkarpatského Slovenska). Zmutovaní neokomunisti tvrdia, že SNP nás zaradilo medzi víťazné štáty, ale prax a počínanie veľmocí dokazuje niečo iné ... Slovensko berú ako nástupnícky štát vojnového Slovenska a obete Slovákov  v SNP účelovo prehliadajú... Česko zaradili medzi víťazné štáty aj keď robilo len fiktívne Pražské povstání s dvojdňovým popíjaním piva na barikádach a minimálnymi stratami na ľudských životoch a majetkoch. Maďarsko malo Slovensku splácať škody z fašistického napadnutia splácaním v tovaroch po dobu 8 rokov. Pražská koloniálna vláda sa dohodla s Budapešťou a česká kolónia Slovensko dostalo dieru v chlebe.

   Slobodomurárom na čele s E. Benešom a komunistom išlo hlavne o oslabenie vplyvu katolíckej cirkvi na Slovensku  a nastolenie moci  materialistickej inkvizície. Ľudské životy a materiálne straty nemali význam ... Aj v dnešnej dobe prevládajú ideologické žabomyšie rozbroje nad záujmami Slovenska a životmi občanov.

            Čo sa týka Židov a Slovákov, jedna naša čitateľka staručká Slovenka židovského pôvodu mi v súvislosti so SNP4 povedala:

             - Viete, ja si myslím, že to už tak muselo byť, lebo to dopustil Pán Boh. Ľudia boli na seba zlí. A muselo na nich prísť niečo podobné ako karma...

        Cez vojnu si mnohí Židia aj Nemci zmenili priezviská na slovenské. Za posledných tristo rokov si milióny Slovákov zmenili svoje slovenské priezviská na Maďarské, Nemecké, Anglické ... 

       V poslednej dobe sa stretám s vystatovaním: 

      - Ja som čistokrvný Slovák, ja som čistý Sloven...-

      Podľa odborníkov na genetické otázky môže byť čistokrvný kôň, pes, krava..., ale nie človek. Bývalý dôstojník ŠTB, čo ma za komunizmu viac krát vypočúval, sa mi vystatoval, že on  je čistokrvný Slovák. Keď som mu doniesol kópiu dokumentu dosvedčujúceho, že jeho starý otec bol Žid, stratil reč... 

      Je vrcholne trápne, ak  sa niekto z nejakej historickej osobnosti snaží  vykresať vykonštruovať Maďara, ako napríklad z Matúša Čáka, ktorý mal slovenské korene. Ani jeden nacionalista, čo sa vyhlasuje za Maďara nie je Maďarom, lebo praví  Maďari vymreli okolo roku 900. Genetické výskumy ukázali, že tzv. Maďari majú len 4% maďarských a 70% slovenských génov. Ani Maďarský jazyk nie je úplne maďarský, lebo obsahuje okolo 45% pôvodných slovenských a 25 % turko - tatárskych slov. Tí, čo sa vyhlasujú za Maďarov, sú v skutočnosti potomkami pomaďarčených (poturčených) Slovákov. Prezident János Kádar, ktorý mal rodičov Slovákov, si podobne ako milióny iných Slovákov za posledných 1000 rokov, vymenil priezvisko Ján Čermaník za maďarské.

      Napriek tomu, že vláda prvého slovenského štátu bola demokraticky riadne zvolená a (Slobodomurár Imrich Karvaš bol guvernérom Národnej banky Slovenska napriek tomu, že prezident vedel, že je slobodomurárom...), označujú ju aj vojnové Slovensko slobodomurári benešného rítu (ako bol antikresťan E. Beneš, V. Šrobár, V. Havel ...) a komunisti stalinského typu (Ako V. Biľak, svetovo uznávaný marxistický filozof Ľuboš Blaha...) za fašistickú. Vojnový Slovenský štát  (Prvá Slovenská republika, Slovenský národ), čo zachránil stovky Židov, dal pre SNP tisícky povstaleckých vojakov,  arzenál moderných zbraní, miliardu slovenských korún na nákup potravín pre povstanie (Tri miliardy slovenských korún na nákup potravín ...pre SNP dal do Banskej Bystrice presunúť slobodomurár guvernér demokratickej slovenskej vlády Imrich Karvaš, ktorý bol po vojne uväznený na základe inkvizično - ateistických obvinení sadizmom posadnutých komunistických zločincov.), zachránil tisíce Židov,  označujú nálepkou - fašistický, čím poškodzujú dobré meno Slovenska a Slovákov v zahraničí a dopúšťajú sa... Tým vyvolávajú nenávisť, túžbu po pomste, rozbroje a oslabujú ekonomické postavenie   Slovenska.

     Prezident Jozef Tiso a Vojtech Tuka  neboli Slovenskom. Reprezentovali veľkú časť antisionisticky naladeného politického spektra. Z toho dôvodu nemôžeme prvý slovenský štát označovať za fašistický. Ich vzťah k Adolfovi Hitlerovi rozdeľuje celé rodiny aj slovenskú spoločnosť do dnešných dní.

         Pravý kresťan nemôže schvaľovať fašizmus s jednou stranou a jedným vodcom. Skutočný kresťan nemôže tolerovať rasizmus ani fanatický nacionalizmus, lebo všetci pochádzame od Adama. Sme deťmi jedného Otca na Nebesiach.  Aj keď máme rôznu  pleť, prúdi nám v žilách krv rovnakej farby a tá je červená.

          - Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do neho kameň,-   povedala mi staršia pamätníčka.     

       V Katynskom lese (neďaleko obce Katyň) povraždili ruskí vojaci na príkaz  masového vraha a diktátora Stalina dňa. 5. 3. 1940 okolo  22 000 Poliakov.  Stalin, ktorý začínal ako gruzínsky zločinec mafián..., dal zavraždiť v ukrajinskom Ľvove 20 000 Ukrajincov a milióny iných... Tento rozporuplný diktátor a jeho otrok - agent č. 44 E. Beneš riadili SNP4 v jeseni 1944 a rozhodli aj o jeho vedení aj priebehu. Obidvaja pohŕdali Slovákmi ako s nepriateľmi a nešetrili s ich životmi ... Slovenským vojakom dôstojníkom ako bol por. Kuchta, čo mal viaceré fašistické vyznamenania za bojovú činnosť pri útoku na Poľsko a Ukrajinu, sľúbili beztrestnosť po vojne za ich zločiny..., ak budú poslúchať (terorizovať Slovákov...) a vzbúria sa proti vláde Msgr., Dr. Jozefa Tisa.

           Ak by zbabelcovi, podliakovi a zločincovi (ukradol zbierku na pomoc pre Slovensko z USA a utratil ju s prostitútkami v Monte Carlo, nakradol si z ruského štátneho pokladu, zo 750 debien zlata a starožitností, ktorého sa zmocnili v Rusku čsl. légie a dopravili ho do Prahy...) E. Benešovi, vrahovi M. R. Štefánika naozaj išlo o boj proti fašizmu, tak by nikdy priateľsky neodovzdal Hitlerovi bez boja celé Československo s množstvom najmodernejších tankov, lietadiel... a vojenských fabrík, čím priateľsky otrocky  vyzbrojil a posilnil Hitlera na jeho ceste proti Židom a Rusom a vypustil satanského Džina vraždenia z fľaše. Hitler mal v rukách dôkazy o vražde M. R. Štefánika, tak Beneš mu odovzdal celé dokonale vyzbrojené a opevnené Československo s dokonale vycvičenou armádou.  Je zaujímavé, že zločinci ako Miklós Horthy, E. Beneš... zodpovední za množstvo vrážd, deportácie Židov, Slovákov, Čechov..., neboli nikdy postavení pred súd.

      Keď maďarský vodca Miklós Horthy napadol Slovensko, okupoval jeho južné časti, jeho fašisticko - maďarskí honvédi povraždili tisícky Slovákov a Miklós Horthy pricválal na bielom koni do okupovaných Košíc, tak slovenskí Židia, ktorí sa vždy cítili byť Maďarmi ho manifestačne vítali a oslavovali jeho víťazstvo.  Židia boli proti existencii Slovenska a uznávali len Uhorsko. Z toho dôvodu 15 000 tisíc Židov (v Bratislave žilo 11% Židov) zo 150 000 obyvateľov Bratislavy podpísalo petíciu a verejne demonštrovalo v uliciach Bratislavy, aby bola Bratislava pripojená k Maďarsku. Ani jednému Židovi, ani E. Benešovi nebolo ľúto povraždených Slovákov, ktorí pre nich  nemali žiadnu hodnotu, ako keby išlo o bezcenný odpad..., ako aj 60 zavraždených a stovky ranených  Slovákov (k raneným Slovákom nechceli pustiť ani príbuzných, aby ich ošetrili...), ktorých postrieľali Židia v Kysuckom Novom Meste 4. 11. 1918.  

        Ak by žil M. R. Štefánik, nikdy by nedovolil zbabelú hlúpu Mníchovskú kapituláciu a proti Hitlerovi by nebojoval ako prašivý zbabelec z Londýna so slovenskými rukami a obeťami, ale odrazil by ho priamo na sudeto - nemeckých hraniciach. Druhá svetová vojna by sa nekonala a neboli by ani koncentračné tábory. Vraždou M. R. Štefánika (si niektorí hlupáci, antislovakisti podpílili pod sebou konár...) bol zlikvidovaný jediný človek na svete, ktorý by bol schopný zastaviť Hitlera ešte v tej dobe, keď bol pred mocenským vzostupom!

       V poslednej dobe silnie tlak praktizujúceho kresťanského spektra na blahorečenie Msgr. Dr. Jozefa Tisa. Vo vyspelom svete sa trestom smrti obesením netrestajú ani tí najstrašnejší zločinci a teroristi... Odsúdiť vo vopred zinscenovanom procese (Antikresťan Beneš ešte z Londýna odkázal, že slovenský prezident J. Tiso bude po vojne  visieť za rozpustenie Bratislavskej ateistickej slobodomurárskej lóže založenej Vavrom Šrobárom.) na potupnú smrť kňaza a prezidenta, ktorý bojoval proti transportom Židov zo Slovenska a presadzovaniu fašistických zákonov... považuje značná časť kresťanov za pomstu antikresťana Beneša a symbolické zastrašovanie kresťanov.

    Z poverenia generálného prezbytéria Evaniealickej cirkvi a. v. na Slovensku biskupi Štefan Samuel Osuský a Vladimír P. Čobrda vydali dňa 20. 5. 1942 - pastiersky list k židovskej otázke,  v ktorom mimo iného napísali:

                ... - Ev. cirkev nespúšťa zo zreteľa, že mnohí Židia sa často a ťažko prehrešili proti slovenskému ľudu a národu - v ohľade národnopolitickom ako húževnatí odporníci a nepriatelia všetkých slovenských národných snáh a vždy a na všetko hotové nástroje násilnej maďarizácie a v ohľade hmotnom, hospodárskom a sociálnom ako takmer výluční majitelia krčiem a hostincov, prefíkaní každého druhu priekupníci, obchodníci a peiemyselníci, v ktorých rukách bol takmer všetok obchod a veľkoobchod...  slovenskí robotníci a roľníci museli celý život krvopotne mozoliť a Židia žili si ľahko vo všetkom pohodlí... koristiac zo slovenskej chudoby a žijúc - tyjúc z mozoľov slovenského ľudu. - 

               V moderných slobodomurárskych lóžach hlásiacich sa k Moskovskej a Parížskej ateistickej  Veľkolóži sa čoraz častejšie objavuje pojem Vyššej moci a tolerancia kresťanstva (V  Spojenej anglickej veľkolóži je viera v Boha samozrejmou skutočnosťou...). Keď pápež Kliment XII. exkomunikoval slobodomurárov, došlo v Parížskej a neskôr aj Moskovskej veľkolóži k zavedeniu útočného ateizmu ako odboja proti Vatikánu. Tento fenomén sa prejavil aj v SNP4. V. I. Lenin sa stal slobodomurárom v Paríži a tam sa stretol aj s M. R. Štefánikom v tej istej lóži. Neskôr Lenin založil v Moskve Červenú Veľkolóžu Sovietskeho zväzu, ktorá splodila násilnú inkvizičnú ateizáciu. Jej symbolmi  sa stali tri slobodomurárske symboly  kosák,  kladivo a červená päťcípa slobodomurárska hviezda.

    M.R. Štefánik sa niekedy v r. 1918 vrátil ku kresťanstvu. (Priatelil sa s katolíckymi intelektuálmi, jezuitmi... Jeho snúbenica markíza Giuliana Benzoniová bola praktizujúcou katolíčkou...), vystúpil zo slobodomurárskej lóže a plánoval katolícku svadbu. Vo všeobecnosti sa v rôznych  moderných slobodomurárskych kruhoch tvrdí, že M. R. Štefánik bol zavraždený pre jeho rozchod s pražskou slobodomurárskou lóžou E. Beneša.

         Je dokázané, že naši predkovia Sloveni obývali obilninový raj Slovenskú Panóniu s centrom medzi štyrmi  riekami Sáva, Dráva, Dunaj a Tisa so sídlom slovenských panovníkov v Solve (Meste Slnka) - Ostrom Hone - Ostrihome. O kolísku našich predkov - Slovenskú Panóniu európsky raj sa viedli neustále vojny a naši predkovia boli vyháňaní na sever, kde boli zimy mrazivé a kamenistá pôda menej úrodná. Naši predkovia v Panónii boli usadlými poľnohospodármi a zásobovali Rím obilím. Časť našich predkov prijala kresťanstvo už v prvom storočí, prevažne v ariánskej forme. Na území našich predkov v prvom storočí pôsobil sv. Pavol aj misionári vyslaní sv. Petrom.

      Podľa starých kroník prišli prví Židia na naše územie niekedy v r. 71 spolu s XV. rímskou légiou po vojne v Palestíne. Keď XV. rímska légia z pevnosti Carnuntum pri Bratislave r. 70 dobyla poslednú baštu Jeruzalema - Herodesov chrám, sprevádzaná židovskými Markytánmi privliekla   na naše územie  tisícky zajatých otrokov Židov.  Použili ich na stavbu ciest a opevnení. 

   Markytáni a  Markytánky predávali vojskám potraviny a rôzny tovar. Židovskí markytáni sprevádzali aj starých Maďarov pri ich vpáde na naše územie a robili im sprievodcov pri vyhľadávaní brodov cez rieky, chodníkov cez horské priesmyky, kupovali od Maďarov ulúpenú korisť (zajatcov, zbrane, šperky...) a predávali ju cez svoje obchodné stredoveké  reťazce do mnohých krajín vtedajšej Európy.

       V r. 886 zvolal nitriansky biskup Wiching (Špión nemeckého cisára Arnulfa...) synodu slovenskej Cirkvi a dal uväzniť a mučiť  všetkých žiakov sv. Metoda. Kňazov aj diakonov, čo používali pri bohoslužbách slovenské písmo aj slovenský jazyk. 

      Podnikaví Židia, riadení sektou oligarchov SION 66, kúpili od Wichinga okolo 200 slovenských kňazov a odvliekli ich do Benátok, kde ich (po krutom mučení pod dohľadom Wichinga) výhodne predali vyslancovi byzantského cisára Bazilea I. 

       Už od r. 882 sprevádzali židovskí kupci  Markytáni tatársko - maďarské kmene na ich lúpežných výpravách do  Strednej Európy. Židia ukazovali Maďarom brody cez rieky, prechody cez horské prekážky, slabé miesta v opevneniach obrancov... Hlavne predávali maďarskú korisť, nahé a bosé zajaté Slovenky poviazané reťazami... Podľa rôznych záznamov prispeli stredovekí Židia v rozhodujúcej miere k porážke Slovenskej ríše kočovnými Maďarmi a ich zakoreneniu v Slovenskej Panónii.  Židia sa od r. 906  stali najsilnejším nástrojom maďarskej kolonizácie Slovenskej ríše. Naši predkovia Sloveni boli postupne vyháňaní z úrodnej pôdy Slovenskej Panónie na Sever pod Tatry, kde bola neúrodná pôda a mrazivé zimy...  Všetko sa splnilo tak, ako to (údajne) predpovedal slovenský kráľ Slavomír: 

    - Nárek hašterivých Slovenov zotročených v ich vlastnom dome sa premení na radosť a tí, čo ich po stáročia utláčajú zmiznú ako letná rosa po východe Slnka... Boží hnev ich zhltne, ako blesk... a Sloveni ožijú ako vták Fénix.  Vtedy všetci svorní Sloveni spoznajú, že Pán Boh je ich Otcom... -   

        Podľa nefalšovaných štatistík v Maďarmi okupovanom Uhorsku žilo v roku 1844 26% Maďarov, 7% Židov, ktorí sa hlásili k dvojitej židomaďarskej národnosti a  okolo 65% Slovákov, Srbov, Nemcov, Chorvátov a Slovincov. Vzdelaní Židia prispeli k vzniku Uhorského esperanta - Maďarčiny a od. r. 1844 stali sa ochotným nástrojom krutej násilnej maďarizácie  v Uhorsku. Vrcholom fašistickej Maďarizácie bolo 27. 10. 1907 v nedeľu postrieľanie bezbranných ľudí v Černovej, ktorí žiadali, aby im ich kostol vysvätil Andrej Hlinka. Maďarskí žandári postrieľali a dopichali bodákmi 85 Slovákov. 15 obetí sadistický útok maďarských nacistov neprežilo. 

          V októbri 1938, po Mníchovskej arbitráži, podpísalo 15 000 bratislavských Židov petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu a masovo za túto požiadavku demonštrovali v uliciach mesta. O tejto udalosti americký diplomat George F. Kennan zaznamenal: 

       - O tomto ich kroku sa hneď dozvedeli Slováci, ktorí to pokladali za mimoriadne nevraživý dôkaz toho, čo vždy tvrdili o nelojálnosti Židov voči Slovensku. -

        V Žiline v r. 1919 strieľali Židia spolu s Maďarmi do Československého vojska. Židia aj po r. 1919 s obľubou hovorili aj na verejnosti po Maďarsky, akoby sa po slovensky nedokázali naučiť. Tieto a mnohé iné skutočnosti (zaznamenané od pamätníkov) pripravili na Slovensku živnú protižidovskú pôdu pre fašistické manipulácie vojnou zasiahnutého ľudu.  Vždy keď vzrastá sociálna bieda ľudu, narastá aj antisemitizmus, fašizmus a rasizmus. 

       Ostrihomský arcibiskup uhorský primas Slovák Ján Černoch závislý od Maďarov, videl v Československu nebezpečenstvo pre slovenských kresťanov, lebo v novom štáte ČSR vedenom slobodomurármi predvídal extrémny český protikresťanský kolonializmus. Z toho dôvodu dal kňazom inštrukcie, ktoré vyvolali u slobodomurárov antikresťanské nálady do dnešných dní. Bez slobodomurárov, ako bol Štefánik a prezident USA Woodrow Wilson, by nevznikla ČSR a Slováci by  boli drasticky pomaďarčení."

Ján Ursíny, krycie mená Orban, Klas (* 11. október 1896, Rakša – † 8. január 1972, Rakša) bol  politik aj cirkevný hodnostár. Pseudonym: Ivan Poddriensky  

   Bol evanjelický cirkevný hodnostár – dozorca Turčianskeho seniorátu, spoluzakladateľ a prvý dozorca evanjelického zboru v Prahe. V 30. rokoch 20. storočia sa aktívne angažoval v slovenskom agrárnom hnutí, ktoré zastupoval aj ako poslanec v parlamente I. ČSR. Jeden zo spolupracovníkov Milana Hodžu, ktorý sa tiež narodil v Rakši, no v otázkach postavenia slovenského národa ako presvedčený národovec sa s jeho čechoslovakistickým názorom nestotožňoval.

    Ján Ursíny demokratický ako člen Národnej rady SR spolupracoval na príprave SNP s Gustávom Husákom, Lacom Novomeským, Vavrom  Šrobárom, E. Benešom a Jánom Golianom a ďalšími Príslušníci Hlinkovej gardy Jána Ursínyho zadržali a postavili pred súd, ktorý ho odsúdil do väzenia. Po podpísaní prehlásenia, že sa zrieka politického života, bol Ursíny z väzenia prepustený. Komunisti celé desaťročie klamali verejnosť tvrdeniami, že SNP organizovali a viedli komunisti. Ján Ursíny bol členom Demokratickej strany a okolo 60 000 povstaleckých vojakov SNP nemalo členstvo v komunistickej strane.  Po vojne boli Slováci proti komunistom keď volili Demokratickú stranu, ,ktorá na Slovensku získala  až 62% hlasov, najviac v histórii Slovenska. Komunisti hlboko prepadli ako výpalní, násilnícki zločinci zo SNP.  

 Organizátor a jeden z priamych iniciátorov Slovenského národného povstania. Po vypuknutí SNP 29. augusta 1944 ako zástupca SNR spolu s Lacom Novomeským, účastník delegácie v Londýne na rokovania s Edvardom Benešom a následne v Moskve.

     Ján Ursíny zachránil Žida Jána Širokého pred deportáciou do koncentračného tábora. Niekedy okolo roku 1967 navštívil Ján Ursíny Jána Širokého v Kanade, ktorý mu zaplatil aj letenku do Kanady a chcel sa mu poďakovať za záchranu života.  Ján Ursíny vedel o pochybnej činnosti  ruského  agenta Alexandra Dubčeka v SNP. Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou bral ako snívanie nevzdelaného Ďura Truľa poslušného agenta komunistickej Moskvy. (Alexander Dubček dal v auguste 1968 súhlas Brežnevovi s okupáciou ČSR a vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR :

   - Ak poviete súdruh Iljič, tak nech sa stane! -  Podľa archívu v Moskve.)

Dôsledný zástanca princípu rovný s rovným vo veci povojnového života Čechov a Slovákov v Československej republike. Pre tieto otázky sa často dostával do sporu s čechoslovakistickým smerom, a to aj napriek tomu, že tesne pred II. svetovou vojnou bol v otázke rozdelenia ČSR v opozícii voči slovenským ľudákom.

Od apríla 1945 bol predsedom Demokratickej strany. Miesta lídra strany sa však dobrovoľne vzdal už na prvom riadnom zjazde demokratov uskutočnenom počas 7. až 8. júla 1945 v Martine. Po vojne sa stal tiež povereníkom poľnohospodárstva a po voľbách 1946 podpredsedom prvej československej povojnovej vlády. V roku 1947 bol zdiskreditovaný komunistami v tzv. Obuchovej afére, čo viedlo k jeho vynútenej abdikácii (1948) a vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na sedem rokov väzenia. V roku bol 1953 prepustený, no do aktívneho politického života sa už nezapojil. Rehabilitovaný bol v roku 1964.

Patril k najvýznamnejším slovenským politikom prvej polovice 20. storočia, mal mimoriadne silný analytický a geopolitický talent, čo mu často umožnilo správne odhadnúť budúci vývoj politickej situácie v strednej Európe.

Obuchova aféra

Od roku 1946 slovenskí komunisti stupňovali kampaň proti nekomunistickým stranám, pri ktorej argumentovali prepojením Demokratickej strany s bývalými ľudákmi (HSĽS). V júli 1947 mal Klement Gottwald prejav na Devíne, v ktorom varoval pred ľudáckymi a autonomistickými tendenciami. Ursíny mu verejne odpovedal, že Košický vládny program z roku 1945, na ktorom sa podieľala aj KSS, dával Slovensku výrazné právomoci a slovenskí komunisti tiež hovorili o autonómii alebo federácii už počas vojny. Situácia sa vyhrotila v septembri 1947, keď Štátna bezpečnosť zistila, že Otto Obuch, tlačový tajomník Ursínyho, má kontakty na ľudácky exil a bol za Slovenského štátu pracovníkom úradu propagandy. 23. septembra 1946 bol Obuch zatknutý a následne prebehla policajná prehliadka Ursínyho kancelárie. Ursíny sám spätne vysvetľoval, že Obucha zamestnal, bez toho aby vedel o jeho ľudáckej minulosti a kontaktoch a keď to zistil, mal v úmysle ho ešte pred zatknutím prepustiť, ale už to nestihol. Ursíny bol obviňovaný z toho, že Obuch vyzradil obsah rokovaní československej vlády o strážení uránových baní v Jáchymove. Premiér Klement Gottwald síce Ursínyho uisťoval, že osobne proti nemu nič nemá, ale požadoval jeho rezignáciu na post vo vláde. Aj prezident Edvard Beneš sa pripojil k požiadavke rezignácie s tým, že síce nebol spáchaný trestný čin, ale prijatím Obucha sa mal Ursíny dopustiť politickej chyby. Ursíny rezignoval 30. októbra 1947 po tom, čo mu bolo prisľúbené utvorenie osobitnej komisie, ktorá by jeho prípad vyšetrila. Komisia sa však nikdy nestretla a 3. januára 1948 oznámil minister vnútra Václav Nosek, že na Ursínyho bude podané trestné oznámenie. Formálne bol obvinený až po februárovom prevrate v roku 1948 z trestného činu vedomého ohrozenia obranyschopnosti republiky. Ursíny sa obhajoval tým, že v danej dobe vláda o jáchymovských baniach vôbec nerokovala. Aj preto mu bolo tiež kladené za vinu, že umožnil Obuchovi získať interný zápis o rokovaní vlády o milosti pre odsúdeného bývalého prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. Vlastný súdny proces prebiehal už s menším záujmom verejnosti od apríla 1948 a Ursíny bol odsúdený na sedem rokov. Prepustený bol v roku 1953 a rehabilitovaný definitívne až v roku 1964.

Paralelne s Ursínym sa rozbehli podobné vykonštruované kauzy ďalších predstaviteľov Demokratickej strany ako Miloš Bugár a Ján Kempný.

Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia ČSR v roku 1946:

Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré sa konali 26. mája 1946, boli prvými celoštátnymi voľbami v Československej republike po obnove republiky na princípoch vyjadrených Programom novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (tzv. Košický vládny program) vyhláseným 5. apríla 1945, na základe ktorého bol v Československej republike ustanovený politický režim regulovanej demokracie, eufemisticky nazvanej ľudová demokracia (pozri tretia republika). Vo voľbách bolo dovolené kandidovať len politickým stranám Národného frontu Čechov a Slovákov, pričom zakázané boli napr. Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (tzv. Agrárna strana), ktorá bola počas prvej Československej republiky najsilnejšou stranou v Československu, ako aj Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, ktorá si zachovávala sympatie medzi časťou slovenskej verejnosti.

Účasť na voľbách bola 93,9 %.  Zatiaľ čo v Čechách, na Morave a v Sliezsku sa víťazom volieb stala Komunistická strana Československa (KSČ), ktorá vzišla z volieb ako najsilnejšia strana taktiež v celoštátnom meradle (31,05 % platných hlasov), na Slovensku získala najväčšiu podporu Demokratická strana (DS), ktorá dosiahla volebného zisku 62 % platných hlasov. Vo voľbách boli zavedené aj tzv. prázdne alebo biele lístky, ktoré mohli voliči odovzdať, ak nesúhlasili s politikou Národného frontu. Učinilo tak celkovo 0,45 % voličov.

Komunisti získali v Čechách 43,25 %, na Slovensku len 30,48 % a v moravsko-sliezskej krajine 34,46 % hlasov. Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, ktorá získala 62% hlasov, najviac v histórii Slovenska. Do čela vlády bol menovaný Klement Gottwald. Komunistom sa podarilo postupne si posilňovať moc až do 25. februára 1948, keď podali demisiu nekomunistickí členovia vlády a komunisti zvíťazili vo Februárovom prevrate.Voľby určili zloženie aj ďalších zákonodarných a samosprávnych orgánov. Na základe výsledkov bolo zmenené aj zloženie Slovenskej národnej rady (zákonodarná moc na Slovensku). Analogickým spôsobom boli výsledky volieb aplikované aj na prerozdelenie mandátov v miestnych národných výboroch. Podľa Nariadenia Slovenskej národnej rady 91/1946 mali politické strany predložiť zoznam a tým sa potom pridelil mandát v SNR pomerne podľa výsledkov celoštátnych volieb. Predsedom SNR sa stal Jozef Lettrich (DS). V Zbore povereníkov (výkonná moc) zostal vládnuť komunista Gustáv Husák, hoci aj tento post patril DS.  Vo februári 1948 Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených) jednoducho vylúčil. Viaceré demokratické strany zanikli alebo ich ovládli komunisti, čím u nás vznikol totalitný politický režim, ktorý trval až do 1989 a to napriek tomu, že vo voľbách komunisti nezískali väčšinu, ba na Slovensku ani len polovicu hlasov ako DS.

      Naša história, to sú naše korene, ktoré sa nám naši nepriatelia snažili prekrútiť, odseknúť, zahmliť... Bez silných koreňov ani jeden národ neprežije toxické útoky globalizácie. Národ, čo nepozná svoju (nefalšovanú, nezmanipulovanú) minulosť, nemá ani budúcnosť.

      Menšinoví kolonizátori Maďari  a ich spolupáchatelia... sa riadili podľa hesla: 

      - Rozdeľ a panuj .- 

     História sa neustále opakuje a je len na nás, či sa dokážeme poučiť z chýb našich nesvorných rozhádaných predkov. Tupý, nesvorný,  ľahko manipulovateľný národ invalidov sa nepoučí ani na svojich vlastných chybách.  

        Len múdry svorný zdravý národ s láskou, ktorá búra satanské stavovské ploty sa dokáže poučiť aj na chybách iných národov a čeliť pohromám globalizácie. 

   Rasizmus je cestou k zániku a vedie do Pekla.  Nikto nevie, či niekto z jeho predkov nebol Maďar, Róm, Nemec, Rusín, Čech, Poliak alebo   Žid.

      Robme iným národom, tak ako chceme, aby oni robili nám!