ZLATÝ SOKOL

       V starých slovenských povestiach sa rozprávalo, že keď boli Sloveni nesvorní rozhádaní, boli porazení aj slabými nepriateľmi a vyháňaní z úrodnej slovenskej Panónie hore za ľavý breh Dunaja až na sever, kde bola pôda  menej  úrodná a zimy mrazivé.

      Keď bola núdza najvyššia a utrpenie najhoršie, vtedy  ustáli  hádky,  nastala  svorná  spolupatričnosť a pomoc Stvoriteľa bola najbližšia. Vtedy na Veľký Rozsutec zlietal zlatý sokol. Najprv videli hore na nebesiach približujúci sa ohnivý šíp. V  mohutnom ohni za zvukov mnohých vodopádov, pri silnej víchrici a otrasoch zeme sa ohnivý šíp premenil na Zlatého sokola  a zosadol na vrchol Veľkého Rozsutca. 

       Keď ustal víchor a zem sa prestala triasť ako poskakujúca srnka, na Stvoriteľovou rukou odseknutej plošine Veľkého Rozsutca stál rytier. Z jaskyne pod Veľkým Rozsutcom vybehol rytierov jednorožec. 

      Zlatý sokol sediaci s roztiahnutými krídlami  na Bohostánku v Kostole Všetkých svätých v Ilave, ktorý je súčasťou  hradného komplexu bývalej templárskej pevnosti.

    Choré Slovensko by malo investovať väčšie peniaze na zdravotnú prevenciu v médiách, inak sa nedostane z toxickej kaluže ekonomickej inflácie a duchovnej kómy chorej spoločnosti (vandalizmus, primitivizmus, rozdelenie spoločnosti, rozbroje, degradácia autorít ako sú rodičia, učitelia, kňazi, predstavitelia štátu ...).   Potraviny, textil, hračky, obuv, priemyselný tovar... z Číny... údajne obsahuje rôzne jedy aj démonickú energiu impregnovanú v zahraničí psychotronikmi a rôznymi okultistickými mágmi.  Démonická energia (rovnako ako antikoncepcia) má obrovský vplyv na prepólovanie mužských hormónov na ženské, rodenie postihnutých transsexuálov, spomaľuje činnosť mozgu, vyvoláva depresie, úzkostné stavy, frustráciu - vyhorenie, stavy nepríčetnosti, výbuchy hnevu, agresiu, neschopnosť sústrediť sa na prácu a učenie, oslabenie imunitného systému, poruchy činnosti srdca, pohybového aparátu, ekzémy, rakovinové nádory..., čo vedie k postupnej invalidite, odporu voči kresťanstvu a úplnej závislosti od Satana.

    Štát sa nemôže spoliehať len na zdravotnú prevenciu vykonávanú lekármi. Lekári liečia a na iné nemajú čas... Zdravotné poisťovne a lekári nikdy nemôžu rozhodovať o zdravotnej prevencii, lebo farmaceutický priemysel s mnohomiliardovým ziskom by skrachoval...      

     V propagácii  zdravotnej prevencie, zdravého života  by malo Slovensko výrazne finančne podporiť médiá, zamestnávateľov, občianske združenia, cirkvi, banky, obchody so zdravou výživou a školy. Každé euro investované do zdravotnej prevencie sa minimálne tisícnásobne vráti v zdravšej, vitálnejšej ekonomike Slovenska. Úpravou stravy a lepšou životosprávou sa dá vyliečiť minimálne 70 % chorôb. Lieky neraz potlačia len príznaky choroby, ktorá neskôr prepukne s väčšou silou ako pred liečbou.  Máme na Slovensku aj politikov, ktorým nejde len o vlastné kšefty, ale aj o zdravie občanov a vitalitu Slovenska?     

    Nielen Germáni boli pre Rímsku ríšu problémom. Na hranice ríše často dorážali naši predkovia Sloveni aj iné národy. Niektoré dokonca tlačili na Germánov, ktorí boli nútení k ešte väčšiemu tlaku na Rimanov. Okolo roku 170 sa rímske vojsko vrátilo z výpravy proti Partom nakazené morom. Túto situáciu v správnom čase využili  kmene Slovenov, Markomanov, Kvádov a ich spojenci na ďalšie pohraničné útoky. V roku 172 proti Germánom viedol Marcus Aurelius trestnú výpravu, v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Tento uzavrel s porazenými Germánmi prímerie. Práve z týchto čias pochádza aj nápis na trenčianskej skale (prelom rokov 178 a 179). Osada Laugaricio je jedným z najsevernejších miest, kam sa rímske vojská dostali vo výpadoch proti severným susedom Slovenom.

     Zo Slovensko - Levítskeho kresťanského rodu Mierovejských údajne po porážke Rimanmi v bitke pri Laugaríciu r. 179 vznikol kráľovský rod Merovejcov v Septimánii na hraniciach s Gáliou  a Hispániou s hlavným mestom Narbonne a krajom Senegal odkiaľ pochádzal aj kupec Samo.                                                                                                        Vo vojne v r. 631 sa pokúsil Mojžišovu palicu získať franský kráľ Dagobert I. Merovejský, syn Chlotara II., ale v trojdňovej bitke bol Slovenmi (pod vedením kráľa Sama) pri pevnosti Carnuntum (Carnuntum - v prekl. pevnosť), Vogastisburgu, Vogelsburgu na hlavu porazený a jeho vojsko rozprášené. Carnuntum (Pevnosť)  bolo bývalé hlavné mesto rímskej provincie  Horná Panónia.

    Samovo žezlo zo Slovenska sa údajne pokúšali získať rímski cisári, maďarskí králi, pápeži, tureckí vládcovia, slobodomurárske lóže, židovskí vodcovia, Napoleon, Mária Terézia  aj Adolf Hitler, E. Beneš, maršal Konev  a Stalin... 

       Podľa nových súkromných objavov niektorých laických bádateľov  sa má práve v Trenčíne nachádzať bývalý templársky poklad Matúša Čáka a templárskeho maršala pre Slovensko. Jedna veľmi dôležitá stopa sa údajne nachádza v mestskej veži. Závet jedného z Veľmajstrov Slovenských rytierov obsahuje informácie  o poslednom Veľmajstrovi templárov  Jakuba  z Molay.

      Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný riešil prázdnu pokladnicu Francúzska pridávaním mosadze do zlatých mincí. Nastala prudká inflácia... Ľud sa vzbúril a  na ceste Filipa IV. rozzúrený Francúzi  prepadli. Zachránili ho templári, ktorí mu poskytli ochranu v najbližšej pevnosti. Neskutočne bohatí templári boli prvými bankármi v Európe (ako prví v Európe používali zmenky...), ktorí  požičiavali peniaze pápežovi, šľachte aj kráľom. U templárov mimoriadne zadĺžený Filip IV., finančne výdatne podporovaný templármi, zahorel materialistickou závisťou, vidiac majetkové bohatstvo rádu templárov a rozhodol sa, že im odoberie majetky a zapláta tak astronomické  dlžoby kráľovstva. Vedel, že bez pomoci (tiež zadlženého)  pápeža svoj plán neuskutoční.  Najprv dal otráviť dvoch pápežov s odmietavým postojom k  zrušeniu rehole templárov a potom presadil na pápežský stolec svojho vzala Klimenta V.

       Templári previezli z Cypru do Paríža 15 vozov templárskeho pokladu a zamýšľali vybudovať svoje hlavné sídlo v Paríži.  Veľmajster templárov a dobrý priateľ Matúša Čáka (Matúš Čák zomrel  18. 3. 1321) sa dozvedel o pripravovanom útoku francúzskych vojsk pod vedením Filipa IV. na templárov. Z toho dôvodu, niekedy v auguste 1307, dal tajne previezť polovicu templárskeho pokladu (Sedem vozov zlata a umeleckých drahocenností. Spolu s templárskym pokladom dostal Mátúš Čák  templársku jednotku v počte 3 000 rytierov, ktorá sprevádzala a ochraňovala prepravu pokladu až do Trenčína. Druhú polovicu pokladu dal veľmajster Jakub z Molay odviezť na lodiach do Škótska.) k Matúšovi Čákovi  do Trenčína. (Matúš Čák bol úhlavným nepriateľom Klimenta V. a Filipa IV., ktorý nezákonne presadzoval na uhorský trón svojho príbuzného Karola Róberta...) 

  Po zrušení rehole templárov pápežom Klimentom V. a jeho  bulou Vox in Excelso 22.3. 1312, boli templári takmer v celej Európe zabíjaní ako nebezpeční kacíri. Miestna šľachta a králi lúpili všetko, čo sa dalo speňažiť.  Zločinecky sa zmocňovali templárskych zbraní, koní... aj majetkov, ktoré už v tej dobe spadali do vlastníctva rehole johanitov... Krvavá masakra stoviek templárov sa uskutočnila aj vo Viedni. Vraždenie templárov a drancovanie ich majetkov sa starostlivo zamaskovalo... a utajovalo pred verejnosťou po stáročia až do dnešných dní,  aby zločinci aj ich potomkovia... nemuseli vrátiť ukradnutý templársky majetok reholi johanitov. Slovenskí templári aj utekajúci templári z Talianska, Francúzska, Rakúska, Čiech, Moravy, Nemecka... prešli po zrušení rehole templárov v r. 1312 pod velenie Matúša Čáka, čím sa stalo jeho vojsko na niekoľko rokov neporaziteľným.

      Francúzsky kráľ Filip IV. si za súd (zinscenovaný proces...) z templármi vyžiadal od rádu johanitov (Rád johanitov bol oficiálnym dedičom majetkov rozpusteného rádu templárov podľa buly Ad providam.) tak závratne vysokú sumu, že to johanitov zadlžilo na niekoľko rokov.

  Jacques de Molay (* medzi 1240-1250 - † 18. marec 1314 Paríž, Francúzsko) bol nižší francúzsky šľachtic, ktorý sa stal 23. a oficiálne posledným veľmajstrom rytierskeho rádu Templárov. Pred ním túto funkciu zastával veľmajster Thibaud Gaudin.  V astronomických číslach zadlžený kráľ Filip  IV. pripravil na piatok 13. 10. 1307 útok na všetky templárske kláštory.  Po polnoci 13. októbra 1307 bol veľmajster Jakub z Molay zatknutý (spolu s ním 15 000  templárov, ktorí  na rozkaz veľmajstra nekládli žiadny odpor) a neskôr postavený pred inkvizičný súd.  

V auguste 1312 stroskotal pápežov pokus spojiť rád templárov s rádom johanitov. Po oficiálnom zrušení rádu pápežskou bulou Vox in Excelso  22. 3. 1312 veľmajstra Jakuba z Molay 18. marca 1314 vo vykonštruovanom procese odsúdili za kacírstvo, čarodejníctvo a ďalšie zločiny na doživotie. Nato svoje priznanie, vynútené mučením, odvolal a ešte v ten deň bol na príkaz francúzskeho kráľa Filipa IV. upálený na Ostrove Židov v Paríži.  Väčšiu časť majetku templárov rozkradol kráľ Filip IV. a zvyšok majetku templárov daroval pápež Kliment V. rádu johanitov bulou Ad providam 2.5. 1312.

Podľa legendy veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa Filipa IV., ministra i pápeža Klementa V. a všetkých povolal, aby sa do roka a do dňa zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte v ten istý rok. Kliment V. zomrel za mesiac a Filip IV. za osem mesiacov od prekliatia.

   Podľa informácií zo samizdatu Slobodný Slovák a bádania niektorých slovenských  organizácií údajne existujú dôkazy o prevezení telesných pozostatkov slovenského arcibiskupa Metoda  aj slovenského kráľa Svätopluka do Trnavy.

       Prevoz telesných pozostatkov slovenského arcibiskupa Metoda, slovenského arcibiskupa Gorazda, slovenského kráľa Svätopluka, Sama, Slavomíra, Mojmíra II. a kniežaťa Pribinu z Ostrihomu do Trnavy mal tajne zabezpečiť ostrihomský arcibiskup Slovák Juraj Selepčéni, ktorí študoval v Trnave na gymnáziu a učil tam ako učiteľ. Najväčšie dôkazy sa údajne nachádzajú v mestskej veži na Trojičnom námestí. Nie náhodou sa v Trnave dejú, už od nepamäti, rôzne zázraky a nevysvetliteľné javy. O zvláštnej mystickej energii na Trojičnom námestí sa vie už od tureckých vojen.

      Pre Nitru sa Juraj Selepčéni nerozhodol z toho dôvodu, že energetická protonácia Nitry a jej mystická podstata je poznačená diabolským pôsobením biskupa Wichinga, vraždou nitrianskeho kniežaťa Michala...

Singerov dom hore na obrázku si pamätá mnohé  vzácne postavy slovenskej histórie. V jeseni 1944 tu zastal koč s erbom. Otec,  tehotná matka aj  dcéra vo veku okolo 10 rokov si dokúpili potraviny a pokračovali v ceste smerom na Moravu.

    Bolo to 12.9. 1944, keď horár hliadkujúci na Starovci pri Váhu spozoroval prichádzajúci koč so šľachtickým erbom.

    - Ako sa dostanem na Moravu? - spýtal sa gróf.

    Partizánsky iformátor ukázal na Štiavnickú dolinu a skratkou cez hory bežal pod Sokolové, aby polopartizánskej partii oznámil príchod koristi.

    Pred Singerovým domom zastal koč. Gróf nakúpil potraviny a ponáhľal sa naspäť do koča. Jeho manželka aj dcéra čakali pred obchodom.

   - Nič ma po tom, ale vaša Pani je tehotná a hory sú plné ozbrojených bánd, čo znásilňujú, lúpja a vraždia ľudí. Veliteľ Ušiak popravil už štyroch polopartizánov, čo znásilňovali ženy a vykrádali domy. Vaša Manželka aj dcéra môžu zostať u nás. Navarím im teplé jedlo a ukryjem ich v pivnici. Pán Boh všetko vidí a ja nechcem aby sa stal zločin. Poďte si k nám odpočinúť a ďalej pokračujte bez koča pešo cez hory. To bude bezpečnejšie, - Navrhla mladá žena s ružencom na ruke čakajúca pri ceste.

      Utečenec vybral z koča truhlicu z čierneho ebenového dreva a povedal:

-Sú v nej vzácne pergameny s hebrejským a latinským textom. . Teraz vám dám tisíc korún a keď si prídem po skrinku dostanete ďalších tisíc. Čo najskôr ju odneste na faru. Tam bude v bezpečí. -

     Zapísal si ešte číslo domu, meno aj priezvisko ženy, strčil jej peniaze aj skrinku do náručia, rozlúčil sa a šibol do koní. Chlapec čakajúci pred obchodom svoju mamu všetko počul a hlboko sa mu to usadilo v pamäti.

    Pod Sokolovým utečencov čakala družina polopartizánov. Zajatci si vlastnoručne vykopali hrob. Po zločineckej akcii ich nahádzali do vykopanej jamy a zahrnuli hlinou.

   Žena prichádzajúca do dvora odbočila k humnu, zahrabala skrinku do slamy a pobrala sa domov. Okolo večera sa do domu nahrnulo päť zarastených, otrhaných, zapáchajúcich chlapov. Všetko po dome porozhadzovali a brali všetko, čo sa dalo zjesť, alebo predať Desivý Drakul, očividný vodca bandy s hodinkami jej manžela sa spýtal:

        - Gróf nám všetko vyklopil. Kde je skrinka s pergamenom? -

        - Ste horší ako fašisti. Tá žena bola tehotná,- vybuchla domáca.

     Nestačila ani dohovoriť a prudký úder pažbou automatu ju poslal hlavou do otvorenej drevenej skrine. Stratila vedomie.

     - Idú sem Nemci. Musíme zmiznúť, - hlásil prichádzajúci chlap.

    Desivý Drakul si strčil dve buchty zo stola do vrecka kabáta, tretiu do úst a zamieril k vchodu. 

      Býčia (zubria, príp. turia) hlava bola totemovým symbolom Svätoplukových predkov. Nie je náhoda, že 30. 07. 2018 ma v osade Medvedie v Štiavniku privítal totem s hlavou ukrižovaného, býčou hlavou a gazdovským kolesom.

ČO  SA  STALO  V  MEDVEĎOM ?

  Po návštevách u vzácnych pamätníkov v Štiavniku a na naliehanie niektorých čitateliek som sa rozhodol zverejniť príbeh o prepade v Medveďom. Takmer všetky mená okrem kňaza A. Blažeka a MUDr. Neuwirtha sú vymyslené a aj prevažná časť dialógov.  Nedá sa nijako dokázať, nakoľko sú rozprávania starých ľudí (rôznych svedkov...) pravdivé. Jedno je isté, že k prepadu došlo a dekan albín Blažek bol hospitalizovaný na úrazovom oddelení v nemocnici v Žiline. Dôkazom sú aj archívne záznamy v jeho zdravotnej karte z roku 1971.

      Nad motívom prepadu sa vynárajú nespočetné otázniky a odpovede sú rôzne... Niektoré stopy vedú dokonca k  jeruzalemskému pokladu a  ruskému zlatému pokladu. Cez Prvú svetovú vojnu sa československí legionári zmocnili 1 500 ton ruského zlata a množstva starožitností a previezli to do Prahy Benešovi.  Časť pokladu dal  Beneš údajne ukryť   piatimi legionármi na tajnom mieste.  Do mesiaca po uprataní pokladu boli piati legionári otrávení.

 Štiavničan Rudo Man mal dve dcéry a starostlivú manželku, ktorá obetavo tolerovala jeho účasť na komunistických akciách z ktorých ho vozil súdruh Červený spitého pod boží obraz.

     Brigita Natvrdlá, vedúca personálnych, osobných a iných vecí socialistického podniku vo Veľkej Bytči povedala mladej uchádzačke o zamestnanie Hanke zo Štiavnika:

     - Proste, oné. Vy máte všetkých 5P aj 7C. Ste pekná hôrna deva ako princezná z filmu, ale jedno Vám chýba - vstup do KSČ. Oné, náš funkcionár Rudo Man Vás už presvedčí o potrebe členstva v strane. Ó kej. Proste zúčastníte sa jednej z našich akcií. Keď ochutnáte super alkohol a iné dobroty, proste o náboženské tmárstvo už ani nezakopnete. Ó kej. -

     - Rudo Man je kamarát s mojim otcom, ktorý je členom KSČ už od r. 1947. Po nástupe do práce sa rozhodnem, či vstúpim do strany. -

     Nová pracovníčka Hanka Hôrna, zmagnetizovala všetkých spolupracovníkov. Ženáč Rudo Man vzbĺkol neskrotnou vášňou, ako jánska vatra. Hôrnemu dievčaťu zo Štiavnika pripisoval kusy, ktoré nikdy nevyrobila, zvyšoval jej prémie aj základ platu, vozil ju domov z práce pod rôznymi zámienkami, ako bola tá, keď sa jej otca išiel spýtať, či sa srny strieľajú celý rok, alebo len pred guľášom a koľko peňazí dostáva za to, keď  pozoruje poľovníkov aj lesných pracovníkov a posiela  správy na krajské veliteľstvo ŠTB.

      Do farskej kancelárie v Štiavniku vošla plačúca Ráchel Manová:

     - Pochválen! Ak by som nemala dve deti, tak už by som si zobrala život. -

    - Samovraždou by ste najviac ublížili deťom. Viem, čo vás trápi. Manžel si otupuje svedomie na školeniach ŠTB aj so súdruhom Čerešným a potom nemá zábrany obcovať s ľahkomyseľnou Hanou z Hôr. Pošlem pre dievča a porozprávam sa s ňou. Manželstvo predsa nie je s.r.o."

O dva dní neskôr sedela v pracovni dekana A. Blažeka atraktívna horárka a nervózne poklepkávala nohou.

    - Nemôžete brať dvom deťom otca. Ak s tým diabolským vzťahom neskončíte, nedám Vám rozhrešenie pri spovedi, - precedil dekan a ponáhľal sa do kuchyne, kde ho čakal blízky pokrvný príbuzný MUDr. Anton Neuwirth neskorší veľvyslanec SR vo Vatikáne.

    - Je tu bezdomovec  Ministrík (Ten, čo sa s československou brigádou, s Ľudvíkom Svobodom prebojoval s Buzuluku až do Prahy a dostal vysoké ruské štátne vyznamenanie a v Štiavniku ho farizeji urobili bezdomovcom...)  a pýta sa, či nemáte niečo na prikrytie, lebo v noci mu je zima. Poslednú perinu ste dali babke Malej, - oznámila Mariška. Kňaz vošiel do svojej izby, zobral vlastnú perinu a odniesol ju bezdomovcovi.

     V krčme U Obešlu sedel Honzo Dráp s Červeným, považovaným za zakladateľa otca ultraliberálnej antikresťanskej lóže Čerešnička. (Podľa vyjadrení Tupého a Táčka, bol Čerešnička absolventom špeciálnych školení ŠTB a politických ateistických kurzov v Moskve.)  Pri vedľajšom stole čítal noviny vychudnutý chlap s diktafónom pod vreckovkou. Zakryl si prívesok so zlatým čmeliakom, čo mu vykúkol spod košele. Zjazvenou rukou zobral pohár s pivom, ktorý priniesla úslužná krčmárka.

            - Ten Čiernoprdelník Blažek je tu kráľ a všetci ho poslúchajú. Vedenie národného frontu sa musí bezmocne prizerať, ako 100 % detí chodí na náboženstvo. Len horko ťažko prilákame nejaké hlúpe decko do pionierskeho krúžku. Štiavnik je poslednou baštou katolíckej cirkvi v Žilinskom kraji. -

    - Ani do našej progresívnej lóže sa nám za posledné roky nepodaril zlákať  žiadneho Štiavničana. ten pergamen od grófa Esterházyho opatruje ako oko v hlave, ale dobrá štiavnická bitka by mu mohla otvoriť papuľu aj pamäť. V piatok v noci ho vylákame do Medvedieho na zaopatrovanie a zúčtujeme s ním. -

       Pred vchodom zasneženého farského úradu stáli dvaja chlapi v dlhých kožených kabátoch a búchali na dvere. Len, čo dekan otvoril, vrútili sa dnu. 

      - Čo sa stalo s pergamenom v drevenej skrinke, ktorý tu v jeseni 1944 nechal utekajúci gróf, spýtal sa chlap s preukazom ŠTB v ruke. - 

      - Cez vojnu som tu ukrýval aj Husáka a pamätám si skutočnosti, ktoré by veľmi potešili Leonida Iljiča Brežneva.  Husák aj mnohí iní tu ukrývali rôzne písomnosti, ale všetko si nemôžem pamätať. Ak mi nedáte pokoj, budem to riešiť u prezidenta. - 

     - To oľutuješ,-   povedal druhý chlap, zvrtli sa a náhlivo opustili faru.

  Dekan  sa začal modliť večerné chvály z breviára. Farský drevorubač, kurič Fero M., ktorý prikladal drevo do pece v kuchyni všetko počul. Niekto zazvonil. Mariška otvorila a vo dverách stál udavač Beria, spolupracovník ŠTB a priateľ Červeného, ktorý podpitým tónom zvolal:

    - V Medvedzjem zemiera babka a vykríka, že chce kňaza. Jak hu pánko nescihne zaopatric, môže nás poscihnúc neščascie, lebo posledná vôľa zemie-rajúceho sa má splnic. Mám tu avto a pánka môžem k njej zaviesc. -

       Kurič Fero M., ktorý  denne dochádzal do fary z osady Magale  na starom bicykli, prehováral dekana: 

     - Prosím Vás, nechoďte tam v noci. Mal som zlý sen a mám takú smutnú predtuchu, že vás prepadnú. Zoberiem si sekeru a pôjdem s Vami. -

       - Nie som úradník, čo má úradnú dobu dve hodiny, ale kňazom vysväteným na 24 hodín denne. Ak nepôjdem, bude to horšie aj pre Štiavnik, ktorý potrebuje odpustky za hriechy a zlo, čo sa tu napáchalo cez vojnu. -

- Zavolám Ruda z Vrchov, on Vás zavezie do Medvedieho. -

   Na ceste pri zástavke Medvedie zastala škodovka. Vodič Rudo z Vrchov sa otočil k spolucestujúcemu a ustráchaným tónom sa ospravedlňoval:

   - Hore do Medvedieho to je už len kúsok. S autom ďalej nemôžem ísť, lebo by som zapadol v snehu. -

            Kňaz vystúpil z auta a pomaly stúpal po zasneženej ceste s kalichom a Sviatosťou Oltárnou v rukách. Z humna pri potoku vybehli dvaja chlapi.

     Namiesto pokľaknutia pred Sviatosťou Oltárnou sa vrhli na dekana a bili ho hlava nehlava. Zakrvavený Albín Blažek vykríkol:

    - Pane Bože odpusť im, lebo nevedia, čo robia - a klesol na mrazivú zem. Nezakrýval si hlavu pred údermi, ale telom chránil Sviatosť Oltárnu.

   Jeden z útočiacich chlapov sa smial:

    - Kde  je ten tvoj Pánbožko, nech ti pomôže. Vyklop, kde je  Esterházyho pergamen a dáme ti pokoj.  Nebuď hlúpy. -

      Za krovím pri potôčku sa niečo pohlo. Chlapík v slovenskom  kožuchu vypáčil z plota latku a nebadane si prikradol k útočníkom.  Slavo Sokolík ovalil najbližšieho zločinca po chrbte a druhému, čo sa otočil, vrazil latku do brucha. Nasledovalo krupobitie  zdrvujúcich úderov, kým útočníci neprosili o zmilovanie.  Z poza mraku vyšiel mesiac a ožiaril dvoch strelcov v bielych maskovacích plášťoch s namierenými samopalmi.

       - Ak by som vás dostal pred súd, vykúpili by ste sa ako v obchode a nič by sa vám nestalo, ale takto vás to bude ešte dlho bolieť. Zmiznite odtiaľto a ak niečo nekalé podniknete, skončí to s vami horšie ako dnes,- zvolal Slavo Sokolík.

   Slovenskí rytieri ošetrili raneného kňaza a postavili ho na nohy. 

   - Musíme Vás zaviezť na pohotovosť, ale najprv  vyriešime sviatosť Oltárnu.  Vyspovedám sa a prijmem telo Spasiteľa, aby nebolo znesvätené. -

     Dvaja rytieri sa vzdialili, aby nepočuli spoveď. Po spovedi sa Sokolík spolu s kňazom a bratmi  pomodlil  otčenáš a na kolenách prijal Sviatosť oltárnu. 

     Len, čo  dal ranený dekan slovenským rytierom mimoriadne požehnanie,  vystrelil Slavo Sokolík červenú svetlicu.  O chvíľu sa po ceste blížilo terénne auto slovenských rytierov. Zastalo pri Slavovi Sokolíkovi.

            - Ide sem Rudo z Vrchov,- oznámil vodič.

            - Bude lepšie keď on zavezie dekana na pohotovosť ,- rozkázal Sokolík, rozlúčil sa s Dekanom a spolu s bratmi nasadol do terénneho vozidla. Vyrazili   na lesnú cestu  v opačnom smere ako prichádzal vodič Rudo. 

      Farský kurič Fero M. neskôr za záhadných okolností zomrel v horiacej drevenici v osade Magale blízko pri Medveďom. Hasiči našli zuhoľnatelé telo v polohe na kolenách so zopätými rukami ako pri modlitbe. Prečo neušiel z horiaceho domu?  Zamkol ho niekto? Zadebnil okná, aby nemohol utiecť a zamkol dvere?  Vedel kurič Fero M. nejaké tajomstvá nebezpečné pre komunistických funkcionárov?

     Hovorí sa, že mohlo ísť o mapu s miestom uloženého templárskeho pokladu v Trenčíne.  Existujú názory, že mapa ukazuje miesto kde je v Žiline žezlo kráľa Sama. Niektorí súkromní bádatelia sa domnievajú, že mohlo ísť  o mapu s vyznačeným miestom hrobky slovenského arcibiskupa Metoda a slovenského kráľa Svätopluka.  V samizdate Slobodný Slovák sa píše, že o grófovom  pergamene sa nové informácie dozvedel novinár Ján Kuciak, čo podstatnou mierou prispelo k jeho likvidácii...  

     Keď v roku 1453 požiadal Byzantský cisár Konštantín XI. západné kresťanské krajiny aj pápeža  o zapožičanie Lučišníkov (V tej dobe mal lučišník väčšiu hodnotu ako dnešný pilot stíhačky... Lučišník sa cvičil od siedmych rokov a na natiahnutie luku potreboval obrovskú silu v ťahu okolo 100 kg....) na obranu Konštantínopolu pred Turkami, bol hlboko frustrovaný krutým, farizejským ... odmietnutím pápežom aj celým kresťanským západom...  Zlomený cisár vidiac, že je všetko stratené..., sa prezliekol do obyčajných šiat a na obranu Konštantínopolu ponechal svojho dvojníka. Prezlečený cisár Konštantín XI. sa spolu s Jeruzalemským pokladom pozostávajúcim s dvoch oltárnych stĺpov, zlatého obetného stola, sedemramenného zlatého svietnika 2 m vysokého a zlatých chrámových nádob, spolu s elitnou vojenskou jednotkou dopravil do Kyjeva. Jeruzalemský poklad dal ukryť  do jaskyne Pečovskaja lavra pod pravoslávnym kláštorom v Kyjeve. Jeruzalemského pokladu sa v r. 1918 zmocnili Českoslovenkí legionári a na príkaz M. R. Štefánika ho previezli do jaskyne na Slovensku. Beneš dostal  o Jeruzalemskom poklade len nejasné informácie a z túžby po Jeruzalemskom poklade  rozpútal tajnú vyšetrovaciu vojnu s desiatkami zavraždených legionárov...  Jeruzalemský poklad na Slovensku hľadal Adolf Hitler, agenti Mosadu, USA aj ruský maršal Konev...